Tak ako sme na konci septembra avizovali, v priebehu chladného polroka budeme zverejňovať zhodnotenie nie jednotlivých týždňov, ale mesiacov.
Mesiac október sa vyznačoval výraznými úhrnmi zrážok predovšetkým v oblasti Oravy a Kysúc. Najvyšší úhrn zrážok sme zaznamenali v okolí Oravskej Lesnej (viac ako 200 mm), tesne okolo 100 mm zaznamenala aj Čadca a Žilina. Naopak, najnižší mesačný úhrn zrážok zaznamenal juhovýchod Slovenska (Milhostov, Somotor a Košice), len 32 – 38 mm. Najdaždivejšie oblasti spolu so severovýchodom Slovenska zároveň zaznamenali aj najnižší výpar (24 až 27 mm/mesiac). Takmer tradične sa najviac vyparilo na juhozápade krajiny. Stanica Bratislava – letisko mala výpar na úrovni 54 mm/mesiac, ale aj stanice Kuchyňa, Hurbanovo, Nitra a Bratislava – Koliba zaznamenávali výpar od 45 do 50 mm/mesiac. Výška výparu v okolí Bratislavy do veľkej miery súvisela s dlhým trvaním slnečného svitu (viac ako 152 hodín/mesiac), aj keď o pár hodín viac namerali v okolí Podhájskej a Popradu. Práve krajný juhozápad mal aj najvyššiu priemernú dennú teplotu (+12 °C), ale zaznamenal zároveň aj pomerne veterné podmienky.
Uvedené podmienky sa prejavili aj na vlahovej bilancii na monitorovaných staniciach. Október začal ako mierne až veľmi vlhký na väčšine staníc. Normálne podmienky zaznamenávali len stanice na východnom podhorí Malých Karpát a východe Slovenska (Východoslovenská nížina, ale aj okolie Medzilaboriec, Čaklova a Kamenice nad Cirochou). Extrémne vlhké podmienky dosahovali stanice na Kysuciach a Orave. Druhá dekáda mesiaca bola zrážkovo chudobná, čo sa prejavilo aj na poklese vlahovej bilancie, ktorá na jej konci na celom Slovensku dosahovala hodnoty v intervale normálnych podmienok (-1 < SPEI < 1). Výnimkou bolo len okolie Bratislavy, kde sme zaznamenali krátku (10-dňovú) suchú epizódu. Vplyvom výdatnejších zrážok na konci mesiaca však všetky stanice dosahovali normálne až mierne vlhké podmienky, na Orave a Kysuciach veľmi až extrémne vlhké podmienky.