Aktuality SHMÚ

Mimoriadne teplý charakter počasia na prelome júna a júla 2019

Ako sme informovali už v predošlej analýze, jún 2019 skončil na Slovensku ako extrémne teplý s odchýlkami prevažne od +4,0 do +5,0 °C (výnimočne aj viac) v porovnaní s normálom 1981 – 2010. Na ôsmich meteorologických staniciach bola priemerná mesačná teplota vzduchu dokonca vyššia než v ktoromkoľvek inom mesiaci (roka) v histórii meraní (Žihárec, Dolný Hričov, Prievidza, Oravská Lesná, Švedlár, Spišské Vlachy, Podolínec a Tisinec). Z hľadiska vývoja priemernej ročnej teploty vzduchu (stav ku koncu júna 2019) na Slovensku, rok 2019 je v poradí najteplejší rokov priebežne na 4. až 5. mieste (za rokmi 2007, 2014, 2018, resp. 2016). Ako extrémne teplý skončil jún 2019 aj v prevažnej časti kontinentálnej Európy [údaje podľa Copernicus]. Veľmi teplý charakter počasia pokračoval aj v priebehu prvých júlových dní, kedy sme na Slovensku zaznamenali zatiaľ aj najvyššiu teplotu vzduchu v tomto roku (37,6 °C v Kuchyni dňa 1. júla 2019), pričom mimoriadne teplo bolo predovšetkým v tatranskej oblasti.

V priebehu júna sme na Slovensku zaznamenali dve vlny horúčav (10.-16. júna a 24.-27. júna 2019), pričom v závere druhej z nich sme zaznamenali najvyššiu teplotu vzduchu na stanici v Dudinciach (36,0 °C). Túto vlnu ukončil prechod studeného frontu vo štvrtok 27. júna, ktorý priniesol aj intenzívne búrky s mimoriadne veľkými krúpami s priemerom až 8 cm v Košickom kraji (viac TU). Po prechode studeného frontu sa do našej oblasti prechodne dostal od severozápadu chladnejší vzduch. V západnej Európe však k žiadnemu ochladeniu nedošlo, naopak, naďalej tam od juhu prúdil mimoriadne horúci tropický vzduch zo severozápadnej Afriky. Viaceré krajiny v tejto situácii zaznamenali absolútne júnové rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu, dokonca vo Francúzsku bola nameraná vôbec najvyššia hodnota teploty vzduchu v histórii meraní. Neďaleko mesta Montpellier na juhu Francúzska (v Gallargues-le-Montueux) namerali dňa 28. júna 2019 až 45,9 °C, čím bol doterajší rekord prekonaný o 1,8 °C (pôvodný francúzsky rekord 44,1 °C z 12. augusta 2003). [Rozloženie dennej maximálnej teploty vzduchu v oblasti južného Francúzska dňa 28. júna 2019 podľa údajov Météo France.]

V chladnejšom vzduchu sa cez našu oblasť ďalej na juhovýchod presunula tlaková výš a po jej zadnej strane sa k nám v posledný júnový deň začal dostávať spomínaný horúci vzduch zo západnej Európy. Jeho prílev vyvrcholil v pondelok, 1. júla 2019, pred ďalším studeným frontom, ktorý už večer začal postupovať cez územie Slovenska smerom na východ. Front priniesol aj búrky, ktoré boli opäť intenzívne predovšetkým v Košickom kraji, v utorok 2. júla. Popísaná synoptická situácia je na animácii nižšie (Obr. 1). V priebehu pondelka (1. júla 2019) sme na 25 meteorologických staniciach zaznamenali hodnotu maximálnej dennej teploty vzduchu aspoň 35,0 °C, pričom na 13 staniciach bol vyrovnaný, resp. prekonaný aj rekord najvyššej dennej teploty vzduchu pre 1. júl (vrátane prekonania absolútneho rekordu najvyššej teploty vzduchu na stanici na Lomnickom štíte; 19,5 °C). [Maximálna denná teplota vzduchu dňa 1. júla 2019 podľa jednotlivých krajov.]

Obr. 1: Na priloženej animácii je tlak vzduchu prepočítaný na hladinu mora a teplota a prúdenie v hladine 850 hPa (v danej situácii nadmorská výška 1500-1600 m) v dňoch 28. júna až 2. júla 2019, podľa modelu ECMWF, popis v texte vyššie [Zdroj: SHMÚ, ECMWF]

Veľkou zaujímavosťou bola predovšetkým veľmi vysoká teplota vzduchu v oblasti východného predpolia Vysokých Tatier a severného Spiša (napr. na staniciach Podolínec, resp. Červený Kláštor sme zaznamenali 1. júla maximálnu dennú teplotu vzduchu až 34,6 °C, resp. 35,0 °C - v histórii meraní teploty vzduchu je to len tretí krát, kedy Tmax v Červenom Kláštore dosiahla minimálne 35,0 °C). Mimoriadne vysoké hodnoty teploty vzduchu mohli byť práve tu takto vysoké z viacerých príčin. V nižších polohách zohralo úlohu prúdenie, ktoré bolo pred postupujúcim studeným frontom juhozápadné. Teda za horskými prekážkami, zo severnej až východnej strany, pomohol výraznému vzostupu teploty vzduchu teplý padavý vietor zvaný föhn (ktorý tu s malými prestávkami pôsobil už od 30. júna). To však nevysvetľuje, prečo bolo tak teplo vo vysokých polohách Tatier. Podľa meraní teploty vzduchu, vetra a intenzity žiarenia na stanici Lomnický štít, pred dosiahnutím teplotného maxima vietor takmer úplne zoslabol, čo mohlo prispieť k výraznejšiemu vzostupu teploty vzduchu. Vietor totiž vyvoláva turbulenciu, ktorá prenáša teplo (a iné veličiny) vo vertikálnom smere, no ak zoslabne, tento prenos zoslabne tiež, teda odber tepla generovaný slnečným žiarením je výrazne tlmený. Dochádza tak k výraznejšiemu otepľovaniu povrchu (silnejší radiačný ohrev), čo mohlo čiastočne zohrať úlohu práve v tejto situácii. Po dosiahnutí teplotného maxima síce vietor nezosilnel, no ďalšiemu vzostupu teploty vzduchu zabránilo zníženie intenzity žiarenia v dôsledku dennej doby (16-17:00 LSEČ) a súčasnému pribúdaniu vysokej oblačnosti od západu. Podobným príkladom turbulentného vplyvu na teplotu vzduchu je napr. stanica Kuchyňa, ktorá dosiahla teplotné maximum pri vánku až slabom vetre, no akonáhle sa rozfúkal mierny juhovýchodný vietor, vzostup teploty sa zastavil a o 1°C sa ochladilo (na iných staniciach v nižších polohách ešte dve hodiny pokračoval pomalý vzostup teploty vzduchu, napr. stanica Hurbanovo zaznamenala maximum teploty až približne o 2,5 hodiny neskôr ako Kuchyňa).

Obr. 2: (vľavo) Pozícia priemernej teploty vzduchu za jún 2019 na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období apoň od roku 1951; (vpravo) vývoj ročnej priemernej teploty vzduchu v roku 2019 (červená) na Slovensku v porovnaní s obdobím rokov 1951 - 2018; rok 2019 je zatiaľ 4. až 5. najteplejší aspoň od roku 1951 (priemer z 13 meteorologických staníc) [Zdroj: SHMÚ]

Zvláštnosťou tohtoročného leta je to, že začalo byť mimoriadne teplo hneď na začiatku júna a tento stav sa udržal až do prvých dní prázdnin. Toto sa prejavilo na priestorovom výskyte tropických hodnôt maximálnej dennej teploty vzduchu a na následnosti takýchto dní. Ak by sme hľadali porovnateľný vývoj teplotných podmienok na Slovensku v prvej tretine leta, tak od roku 1961 sa niečo podobné stalo v júni v roku 1964. Vtedy však teplota vzduchu nedosiahla ani raz hodnoty 35 °C a vyššie, pričom málo prerušovaná séria tropických dni sa vtedy skončila 29. júna 1964. Aktuálne trvá aj v prvých dňoch júla a s tým, že teraz bolo do 1.7.2019 až sedem dní, kedy maximálna denná teplota vzduchu dosiahla 35 °C a viac. [Výskyt tropických dní a dní s Tmax aspoň 35 °C v období letných mesiacov jún až august v období rokov 1961 - 2019 - podobný obraz ponúka aj Obr. 3, kde je zobrazený výskyt letných a tropických dní od roku 1951 v období mesiacov marec - október.]

Obr. 3: Časový výskyt letných (vľavo) a tropických dní (vpravo) [čierne body] na Slovensku od roku 1951 v období mesiacov marec až október; rok 2019 je zvýraznený fialovou farbou [Zdroj: SHMÚ]

V minulosti, pri úvahách, kedy vystihnúť v lete na Slovensku optimálne letné počasie na dovolenku, bolo odporúčané čerpať dovolenku na rozhraní júla a augusta, resp. v druhej polovici júla a v prvej polovici augusta. Z obsahu príslušného obrázka k tejto téme vyplýva (Obr. v prílohe), že toto platilo približne do konca 80. rokov 20. storočia. Následne sme zažili august v roku 1992, ktorý je stále najteplejším mesiacom spomedzi všetkých mesiacov v histórii meteorologických meraní na Slovensku (významnú zmenu režimu maximálnej dennej teploty vzduchu možno vidieť aj na Obr. 4 v prípade najmä častejšieho výskytu tropických dní a dní s Tmax aspoň 35 °C). Potom sa začali vyskytovať letá, kedy ani v období blížiaceho sa nového školského roka, charakter počasia nepripomínal skorý začiatok jesene. Na konci 90. rokov 20. storočia boli zaregistrované častejšie vlny horúčav už aj v priebehu júna. V druhej dekáde 21. storočia sa začíname postupne zmierovať z faktom, že prevažne veľmi teplé až horúce počasie sa môže aj u nás v niektorých rokoch už vyskytovať v priebehu všetkých troch letných mesiacov. [Na významné rastúce trendy maximálnej dennej teploty vzduchu v letnom období poukazujú a pozorované zmeny vysokých kvantilov Tmax (95 %) v kontinentálnych podmienkach severnej pologule, a predovšetkým Európy v období rokov 1981 - 2011; Obr. 5; Zdroj: Nature, Coumou et al. 2018.]

Obr. 4: Vývoj počtu letných a tropických dní, a dní s Tmax aspoň 35 °C, na území Slovenska v období rokov 1951 - 2019 (stav k 30. júnu 2019) [Zdroj: SHMÚ]

Obr. 5: (vľavo) Pozorované trendy nárastu/poklesu [°C] vybraných kvantilov teploty vzduchu (Tmax; 5, 50 a 95 %) v letnom období na severnej pologuli v období rokov 1981 - 2011 [Zdroj: Coumou et al. 2018]

Zdroje: SHMÚ, ECMWF, Météo France, Nature