Aktuality SHMÚ

Rok 2019 bol globálne druhý najteplejší v histórii

Podľa predbežných údajov globálnych databáz teploty povrchu kontinentov a oceánov (NASA, NOAA, CRU,  JMA, Berkeley a ERA5), ako aj oficiálnej tlačovej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), rok 2019 bol druhým najteplejším rokom aspoň od roku 1880 (za rokom 2016), pričom bol to súčasne vôbec najteplejší rok bez významnejšieho vplyvu ENSO (El Niño). V správe WMO sa súčasne uvádza, že obdobie rokov 2015 – 2019, resp. posledná dekáda 2010 – 2019, boli historicky najteplejšie periódy za posledných aspoň 140 rokov. Počnúc obdobím 80. rokov 20. storočia, každé ďalšie desaťročie bolo významne teplejšie ako predošlé obdobie (dekáda). Predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať z dôvodu rekordne vysokých koncentrácií skleníkových plynov aj v nasledujúcich dekádach 21. storočia. Podľa údajov ECMWF (ERA5) a Klimatického programu Copernicus (C3S), rok 2019 bol v Európe najteplejší rok aspoň od roku 1980 (predbehol tak aj roky 2014, 2015 a 2018). Okrem polárnych periférií Európy, významnejšie teplejšie ako klimatický normál 1961 – 1990 (resp. 1981 – 2010) boli predovšetkým rozsiahle oblasti strednej a východnej Európy s odchýlkami +2,0 až +3,0 °C. Relatívne najteplejšou sezónou v roku 2019 bolo v Európe leto (jún – august 2019), s odchýlkami v intervale od +3,0 do +5,0 °C v porovnaní s obdobím 1961 – 1990 (najmä v oblasti strednej a západnej Európy).

Na základe analýzy piatich globálnych databáz bol rok 2019 najteplejší aspoň od roku 1880, pričom odchýlka priemernej globálnej teploty bola v porovnaní s predindustriálnym obdobím (1850 – 1900) +1,1 °C (obdobie posledných piatich rokov, 2015 – 2019, skončilo s odchýlkou +1,1 až +1,2 °C, Obr. 1-4). V porovnaní s klimatickými normálmi WMO, 1961 – 1990, resp. 1981 – 2010, bol rok 2019 teplejší o +0,87 °C, resp. +0,60 °C. Teplejší ako rok 2019 ostáva len rok 2016 (o 0,04 °C), kedy okrem zmeny klímy pôsobila aj výrazná teplá fáza ENSO (El Niño). Ako uvádza aj generálny tajomník WMO, Petteri Taalas, berúc do úvahy doterajší a predkladaný vývoj tak emisií ako aj koncentrácií hlavných skleníkových plynov v zemskej atmosfére, sme veľmi pravdepodobne na ceste dosiahnuť celkový nárast globálnej teploty o 3,0 až 5,0 °C do konca tohto storočia (v porovnaní so stavom na konci 19. storočia).

Ako uvádza tlačová správa WMO, nárast globálnej teploty je len jednou časťou problému ľuďmi podmienenej zmeny klímy. Rýchly rast tak globálnej ako aj regionálnej teploty pevnín a oceánov sa významne prejavil v posledných rokoch a desaťročiach v rýchlom ústupe morského zaľadnenia v oblasti Arktídy, v rekordne rýchlom raste hladiny svetových oceánov a morí, v zvyšovaní tepelného obsahu oceánov a rýchlom poklese pH morskej vody (acidifikácia), ako aj v častom výskyte významných meteorologických a klimatických extrémov. Ako WMO prezentovala aj na nedávnej 25. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v Madride (v rámci predbežnej hodnotiacej správy, PDF v prílohe), kombinovaný účinok rastúcej extrémnosti počasia mal v mnohých regiónoch sveta závažné dôsledky na ekonomiku, poľnohospodárstvo ako aj zdravie ľudí. Prehľadnú analýzu vybraných extrémnych poveternostných a klimatických anomálií uvádzame v ďalšej časti tohto textu.

V tlačovej správe WMO sa v súvislosti s extrémnym počasím objavili aj informácie týkajúce sa kritickej situácie v Austrálii. Rekordný plošný rozsah lesných požiarov, predovšetkým v štátoch Nový Južný Wales a Viktória, kde od septembra 2019 bolo požiarmi poškodených už takmer 110 tisíc km² územia (rozloha Bulharska), súvisí podľa údajov BOM najmä s rekordne teplým a suchým rokom 2019 a pretrvávajúcim nedostatkom atmosférických zrážok v južnej a juhovýchodnej Austrálii v období posledných troch rokov (2017 – 2019). Svojim rozsahom tohtoročné požiare prekonali v štátoch Nový Južný Wales a Viktória dokonca aj doteraz rekordnú sezónu 1974/75.

Obr. 1: Odchýlka globálnej teploty v období rokov 1850 až 2019 podľa údajov CRU, NASA, NOAA, JMA a ECMWF (rok 2019 bol v štyroch súboroch 2. najteplejší, CRU uvádza ako 3. najtepleší od roku 1850; Zdroj WMO)

Obr. 2: Vývoj globálnej (vľavo) a hemisférickej priemernej teploty po rokoch a dekádach v období rokov 1850 - 2019 [Zdroj: CRU; NH - severná pologuľa, SH - južná pologuľa]

Obr. 3: Priestorové rozloženie odchýlok priemernej ročnej teploty (2019) podľa údajov NASA v porovnaní s normálom 1961 - 1990 (vľavo) a dlhodobým priemerom 1890 - 1910 (vpravo) [Zdroj: NASA]

Obr. 4: Priestorové rozloženie odchýlok priemernej sezónnej teploty v roku 2019 podľa údajov NASA v porovnaní s normálom 1961 - 1990[Zdroj: NASA]

Vlny horúčav a chladné periódy

V roku 2019 sme, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, opätovne zaznamenali veľké množstvo významných vĺn horúčav. K najvýznamnejším sa zaradili dve hlavné vlny, ktoré sa vyskytli v Európe koncom júna a júla. Prvá vlna horúčav, ktorá ovplyvnila väčšinu západnej Európy, dosiahla svoju maximálnu intenzitu v južnom Francúzsku, kde bol dňa 28. júna vo Vérargues (department Hérault) nameraný nový národný rekord 46,0 °C (1,9 °C nad predchádzajúcim rekordným záznamom). Druhá vlna horúčav bola rozsiahlejšia, a národné rekordy maximálnej teploty vzduchu boli dosiahnuté v Nemecku (42,6 °C), Holandsku (40,7 °C), Belgicku (41,8 °C), Luxembursku (40,8 °C) a v Spojenom kráľovstve (38,7 °C). Na niektorých staniciach s dlhodobými radmi meraní boli doterajšie rekordné hodnoty prekročené aj o viac ako 2 °C. Vo Francúzsku bolo v spojení s vlnami horúčav hlásených celkovo až okolo 1 462 úmrtí.

Vlny horúčav sa vyskytli aj v ostatných častiach sveta. Ako príklad môžeme uviesť dve vlny horúčav v Japonsku (máj a júl), pričom počas prvej bola nameraná absolútne najvyššia maximálna teplota vzduchu pre ostrov Hokkaido, 39,5 °C. Ďalšia významná vlna horúčav bola koncom januára a začiatkom februára zaznamenaná aj na juhu Južnej Ameriky v oblasti Argentíny a Chile. Mimoriadne vysoké teploty vzduchu, v tomto prípade, zasiahli aj ďaleký juh kontinentu, kde 4. februára bolo v Rio Grande (Argentína, 53,8 ° JZŠ) nameraných 30,8 °C. Tento záznam sa považuje za historicky najjužnejšie nameranú teplotu vzduchu nad 30 °C. V období pred monzúnom, v máji a začiatkom júna, zasiahli extrémne horúčavy aj indický subkontinent. Nameraných tam bolo niekoľko extrémne vysokých hodnôt maximálnej teploty vzduchu, vrátane 48,0 °C na letisku v Dillí 10. júna 2019. Mimoriadne horúce leto s vlnami horúčav sa vyskytlo aj v Austrálii a na Novom Zélande. Priemerná letná teplota vzduchu bola v Austrálii absolútne najvyššia od začiatku meraní a doterajšiu rekordnú hodnotu prekonala o 1 °C. Január 2019 sa v Austrálii zároveň stal absolútne najteplejším mesiacom v histórii meteorologických pozorovaní.

Chladné periódy zasiahli, v súlade s globálne teplým rokom a celkovým trendom otepľovania, plošne výrazne menšiu oblasť. Najvýznamnejšia oblasť s podpriemernou teplotou vzduchu, za január až október 2019, sa nachádzala v centrálnej Severnej Amerike. Podnormálne chladné počasie tu začalo významným prílevom studeného vzduchu do oblasti na stredozápade Spojených štátov koncom januára (-38,9°C Mount Carroll, Illinois, 31. januára 2019). V nasledujúcom období, počas februára až do začiatku marca 2019, v oblasti na oboch stranách hraníc USA - Kanada dlhodobo zotrvávalo veľmi chladné počasie s výskytom veľmi nízkych denných teplôt vzduchu. Február 2019 v niektorých oblastiach skončil aj viac ako 15 °C pod dlhodobým normálom. V meste Great Falls (Montana) bola napríklad priemerná februárová teplota vzduchu až -17,9 °C, čím bola o 15,3 °C nižšia ako dlhodobý normál.

Kým teplota vzduchu bola v oblasti európskych Álp blízko normálu alebo nadnormálna, veľmi silné zrážkové situácie počas zimy a skorej jari viedli v mnohých častiach k výskytu extrémnych snehových zrážok. Viac ako 300 cm snehu spadlo v častiach rakúskych Álp medzi 4. a 15. januárom 2019. Významné jarné snehové zrážky viedli aj k rekordnej hodnote výšky celkovej snehovej pokrývky 270 cm pre 1. jún na stanici Weissfluhjoch (Švajčiarsko, 2540 m n.m.), avšak veľmi teplé počasie počas júna spôsobilo jej rýchle roztopenie už na začiatku júla. V období so silnými snehovými zrážkami bol v oblasti zaznamenaný veľký počet lavín.

Extrémy v zrážkovom cykle

V Austrálii, západnej Indonézii a okolitých krajinách sa počas obdobia január až október 2019 vyskytli nezvyčajné suché podmienky. Neobvykle nízke úhrny atmosférických zrážok boli v tomto období zaznamenané aj v Juhozápadnej Afrike, Strednej Amerike a juhozápadnej Európe. Naopak, oblasti s neobvykle vysokým množstvom zrážok boli zaznamenané v strednej časti USA, severnej Kanade, severnom Rusku a juhozápadnej Ázii.

Veľký zrážkový deficit, spôsobený oneskoreným príchodom monzúnových dažďov, ktorý bol pozorovaný v oblasti Indie počas júna 2019, bol v nasledujúcich mesiacoch vystriedaný neobvyklo silným monzúnom. Obdobie január až október 2019 tak bolo prvým zrážkovo nadpriemerným obdobím od roku 2013 a súčasne aj najvlhkejším od roku 1994, a to aj napriek podpriemernému júnu. Počas monzúnovej sezóny bolo v Indii v priebehu rôznych povodňových epizód zaznamenaných viac ako 1 000 úmrtí. Monzúnové povodne postihli v júni aj časti južnej Číny, pričom spôsobili 83 úmrtí a hospodárske straty vo výške viac ako 2,5 miliardy USD.

Na konci januára a začiatkom februára 2019 zaznamenali extrémne úhrny atmosférických zrážok aj v severnej Austrálii v štáte Queensland (Obr. 5). 10-denný úhrn zrážok v niektorých pobrežných oblastiach okolo mesta Townsville prekročil hodnotu 2000 mm, pričom samotné mesto Townsville počas tejto 10 dennej periódy zaznamenalo sumárny úhrn 1259,8 mm. Záplavy a s nimi súvisiace nezvyčajne chladné počasie viedli k ekonomickým stratám v hodnote okolo 2 miliardy USD. Koncom marca sa extrémne úhrny zrážok a s nimi súvisiace povodne vyskytli aj na západnom pobreží Južného ostrova v štáte Nový Zéland. Dosiahnutý tu bol aj nový 2-denný (48-hodinový) národný rekord - 1086 mm pri rieke Cropp (25. – 26.marec).

Obr. 5: Rozsiahle povodne v austrálskom štáte Queensland vo februári 2019, vpravo záber z družice na severnú časť štátu južne od mesta Karumba [Zdroj]

Obr. 6: Celkové akumulované množstvo zrážok v oblasti štátu Queensland v období od 27. januára do 10. februára 2019 (v cm) [Zdroj: NASA; obrázok v lepšom rozlíšení]

Trvalé výdatné zrážky zasiahli koncom roka 2018 a počas prvej polovice roka 2019 aj veľkú časť centrálnych Spojených štátov. 12-mesačný úhrn zrážok, spriemerovaný pre celé územie USA (okrem Aljašky), dosiahol počas obdobia júl 2018 až jún 2019 sumárnu hodnotu 962 mm. Táto suma predstavuje najvyšší 12-mesačný úhrn zrážok od začiatku meteorologických meraní na území USA (rok 2019 skončil ako 2. najvlhší v histórii meteorologických meraní a pozorovaní na území USA). Nezvyčajne dlhé daždivé počasie bolo následne v povodí rieky Mississippi sprevádzané dlhotrvajúcimi povodňami. V meste Baton Rouge, hlavnom meste štátu Louisiana, ostala hladina rieky Mississippi nad úrovňou povodňového stavu nepretržite takmer sedem mesiacov, od 6. januára do 4. augusta 2019.

Výrazne vlhké podmienky pretrvávali v januári 2019 aj v niektorých častiach Južnej Ameriky. Hlavná oblasť postihnutá silnými zrážkami a povodňami sa nachádzala v severnej Argentíne, Uruguaji a južnej Brazílii. Mesačné úhrny zrážok za mesiac január na mnohých miestach v severovýchodnej Argentíne presiahli 600 mm a finančné straty boli v Argentíne a Uruguaji vyčíslené na 2,5 miliardy USD.

Tropické cyklóny

Globálna aktivita tropických cyklón bola v roku 2019 (do 17. novembra) mierne nadpriemerná. Na severnej pologuli sa v roku 2019 vyskytlo 66 tropických cyklón, čo je o 10 viac v porovnaní s dlhodobým priemerom. Akumulovaná energia tropických cyklón (ACE) však bola iba 2 % nad normálom. Sezóna 2018/2019 bola s 27 cyklónami nadpriemerná aj na južnej pologuli, pričom bola zaznamenaná najvyššia početnosť výskytu tropických cyklón od sezóny 2008/2009.

Uplynulá sezóna bola mimoriadne extrémna v severnom Indickom oceáne. Tri cyklóny dosiahli maximálnu priemernú rýchlosť vetra prevyšujúcu 185 km/h, (Fani (26. apríl – 4. máj), Kyarr (24. október – 1. november) a Maha (30. október – 7.november)), stalo sa tak po prvý krát v histórií pozorovaní v tejto oblasti. ACE bola počas sezóny zároveň rekordne najvyššia a výrazne prekonala predchádzajúce maximum. Cyklón Fani bol od roku 2013 najsilnejším cyklónom, ktorý priamo ovplyvnil územie Indie, keď 3. mája zasiahol východné pobrežie krajiny s priemernou rýchlosťou vetra 185 km/h. Výrazným stratám na životoch sa zabránilo predovšetkým vďaka včasnými a rozsiahlymi evakuáciámi v pobrežných oblastiach.

Oblasť južného Indického oceánu taktiež zaznamenala veľmi aktívnu sezónu. Vyskytlo sa tu až 18 tropických cyklón, z čoho 13 dosiahlo intenzitu hurikánu (> 119 km/h), čím bol vyrovnaný prechádzajúci rekordný záznam. Za zmienku tu stojí predovšetkým tropický cyklón Idai (4. marec – 21. marec), ktorý  15. marca zasiahol pobrežie afrického kontinentu v blízkosti mesta Beiry (Mozambik) s maximálnou priemernou rýchlosťou vetra 195 km/h. Stal sa tak jednou z najsilnejších tropických cyklón, ktoré v známej histórii zasiahli východné pobrežie Afriky.

Jedným z najintenzívnejších tropickým cyklónov uplynulej sezóny bol hurikán Dorian (24. august – 10. september, Obr. 7), ktorý 1. septembra dosiahol v oblasti západného Atlantiku intenzitu hurikánu najsilnejšej 5. kategórie (> 251 km/h) a neskôr v ten istý deň zasiahol ostrovný štát Bahamy s maximálnou priemernou rýchlosťou vetra 305 km/h, čím sa stal historicky najsilnejším hurikánom, ktorý v zaznamenanej histórii zasiahol oblasť severných Bahám, a zároveň vyrovnal doposiaľ rekordnú rýchlosť vetra pri vstupe hurikánu nad pevninu v oblasti severného Atlantiku (Hurricane Three 1935 (Labour Day Hurricane)). Dorian sa nad oblasťou Bahám pohyboval mimoriadne pomaly a ostal v oblasti Bahám približne na 24 hodín takmer stacionárny ako hurikán 5. kategórie. Dlhodobé pôsobenie extrémne silného vetra a vzdutie hladiny oceánu, podmienené prítomnosťou hurikánu, spôsobili takmer úplnú devastáciu viacerých bahamských ostrovov, pričom hlásených bolo najmenej 60 úmrtí. Ekonomické straty na Bahamách sa odhadujú na viac ako 3 miliardy USD.

Hurikány Lorenzo (23. september – 4. október) a Pablo (25. október – 28. október) boli pozoruhodné pre svoje umiestnenie vo východnej časti Atlantického oceánu, pričom Lorenzo sa stal historicky najvýchodnejším hurikánom 5. kategórie v oblasti severného Atlantiku. Obidva hurikány nepriamo zasiahli aj Azorské ostrovy. Počet tropických cyklón v severnom Atlantiku bol v uplynulej sezóne výrazne nadpriemerný, ale počet TC, ktorý dosiahol intenzitu hurikánu bol blízko normálu.

Obr. 7: Hurikán Dorian na zábere z paluby ISS dňa 2. septembra 2019, západne od pobrežia Floridy [Zdroj: NASA]

Aktivita tropických cyklón bola v uplynulej sezóne v oblasti severného Tichého oceánu takmer priemerná. Tajfún Hagibis (4. október – 20. október) zasiahol 12. októbra západnú časť Tokia, pričom tlak v centre tropickej cyklóny dosahoval len 955 hPa. Hlavnými prejavmi tajfúnu Hagibisu boli povodne v dôsledku extrémnych zrážok. Mesto Hakone na úpätí hory Fudži zaznamenalo denný úhrn zrážok 922,5 mm čo predstavuje absolútne najvyšší denný úhrn pre oblasť Japonska. Hlásených bolo najmenej 96 úmrtí. Začiatkom sezóny zasiahla ďalšia významná tropická cyklóna - tajfún Lekima (2. august – 13. august) čínsku provinciu Zhejiang s maximálnou priemernou rýchlosťou vetra 185 km/h, čo predstavuje piatu najvyššiu rýchlosť vetra pri vstupe nad čínske územie od roku 1949. Zaznamenané boli veľké záplavy a významné hospodárske straty.

Silné búrky

Stredomorský región bol počas jesene opakovane zasiahnutý tlakovými nížami spojenými s extrémnymi zrážkami a silným vetrom, ktoré v regióne spôsobili značné škody. Najzávažnejšie boli v polovici septembra 2019 postihnuté časti Španielska, najmä v oblastiach Alicante a Murcia, v polovici októbra 2019 južné Francúzsko a v polovici novembra severný Jadran. Španielske a francúzske situácie priniesli miestami 24-hodinové úhrny presahujúce 200 mm. Búrkový príboj súvisiaci s novembrovou cyklonálnou situáciou zvýšil hladinu mora v Benátkach o 1,85 m, čo je najvyšší stav od roku 1966 a druhý najvyšší v inštrumentálnych záznamoch. V lete sa v regióne vyskytlo aj niekoľko intenzívnych búrok, vrátane búrky v blízkosti Solúna (Grécko) 10. - 11. júla 2019 so siedmimi hlásenými úmrtiami a na Korzike (Francúzsko) 15. júla 2019, kde bola zaznamenaná intenzita dažďa 30 mm za šesť minút.

V polovici apríla 2019 sa v oblasti Pakistanu, severnej a západnej Indie vyskytli početné silné búrky, ktoré boli sprevádzané aj s nimi súvisiacimi piesočnými/prachovými búrkami. V Indii a Pakistane bolo 16. až 17. apríla hlásených najmenej 50, respektíve 39 úmrtí. Počas prvej polovice júna 2019 bolo v severnej Indii hlásených 60 úmrtí spojených s ďalšou sériou silných búrok.

Spojené štáty zažili v roku 2019 svoju najaktívnejšiu sezónu tornád od roku 2011. Máj 2019 bol obzvlášť aktívny, pričom predbežne bolo len počas tohto mesiaca hlásených celkom 555 tornád, čo ho posúva na druhé miesto historických tabuliek. Intenzitu EF-4 (260 – 320 km/h) na rozšírenej Fujitovej stupnici však v priebehu roka dosiahlo iba jedno tornádo a straty spojené s výskytom tornádických búrok boli výrazne pod dlhodobým priemerom.

Sucho

Sucho zasiahlo v roku 2019 veľkú časť juhovýchodnej Ázie a juhozápadného Tichého oceánu. V mnohých prípadoch bolo sucho podmienené výrazným prehriatim povrchových vrstiev oceánu v západnej časti a ochladením vo východnej časti Indického oceánu, tj. silnou pozitívnou fázou dipólu v Indickom oceáne (aperiodická oscilácia teploty povrchových vrstiev Indického oceánu). Od polovice roka 2019 prevažovali v Indonézii a susedných krajinách výnimočne suché podmienky. Singapur zaznamenal historicky najsuchšie obdobie od júla do septembra 2019.

Suchý rok zaznamenali aj v mnohých častiach povodia rieky Mekong. Najviac postihnuté boli oblasti blízko hraníc Číny a Laosu, kde sumárny úhrn zrážok od apríla do septembra 2019 miestami nedosiahol ani 50% normálnych hodnôt. Sumárny úhrn zrážok za obdobie apríl až júl 2019 bol v čínskej provincii Yunnan najnižší od roku 1961. Dlhotrvajúce sucho, ktoré postihlo mnohé časti vnútrozemskej východnej Austrálie v roku 2017 a 2018, sa v roku 2019 ešte viac rozšírilo a zintenzívnelo. Najviac postihnuté boli oblasti v severnej polovici Nového Južného Walesu a priľahlých pohraničných oblastiach Queenslandu, kde boli úhrny zrážok od januára do decembra 2019 všeobecne historicky najnižšie (Obr. 8). Obdobie dažďov bolo v tropických oblastiach západnej Austrálie a Severného Teritória v sezóne 2018/2019 (október - apríl) najsuchším od sezóny 1991/1992. V priemere boli podmienky v Austrálii v období január až december 2019 historicky najsuchšie a súčasne najteplejšie.

Obr. 8: Ročný úhrn atmosférických zrážok v Austrálii v roku 2019 v porovnaní s dlhodobým priemerom (%) podľa údajov BOM [Zdroj]

Podmienky sucha, ktoré sa vytvorili v širšej oblasti východnej Afriky koncom roka 2018, pokračovali aj počas obdobia dažďov v období marec - máj 2019. Niektoré oblasti, predovšetkým v Keni, Somálsku, juhovýchodnej Etiópii a Ugande, zaznamenali menej ako polovicu svojho priemerného sezónneho úhrnu atmosférických zrážok. V máji 2019 bolo sucho zmiernené výdatnými dažďami, avšak väčšina škôd na plodinách už bola nezvratná a zlepšenie dostupnosti pasienkov bolo obmedzené a krátkodobé.

Sucho ovplyvnilo v roku 2019 aj veľkú časť Strednej Ameriky. Podpriemerné úhrny zrážok v prvej polovici roka spôsobili výrazný pokles hladiny jazier v  Paname, čo viedlo k obmedzeniam prepravy v Panamskom kanáli. Sucho počas celého obdobia pretrvávalo v oblasti Hondurasu, Guatemaly, Nikaraguy a Salvádoru a ukončené bolo až silnými zrážkami v októbri 2019. Mimoriadne suchý rok mali taktiež aj v strednom Čile. Sumárny úhrn zrážok od začiatku roka do 20. novembra 2019 dosiahol v Santiagu len 82 mm, čo je menej ako 25 % dlhodobého priemeru.

V Európe sa v mnohých krajinách západnej a strednej Európy, od Francúzska až po východ Ukrajiny, vyskytlo už druhý rok po sebe suché leto. V oblasti Paríža zaznamenali až 34 po sebe nasledujúcich dní bez zrážok (19. august - 21. september 2019), čo v historických tabuľkách vyrovnalo doteraz druhé najdlhšie suché obdobie a nasledovalo po predchádzajúcom 27-dňovom suchom období od 21. júna do 17. júla (6. miesto). Nízka úroveň hladiny v Dunaji začiatkom jesene obmedzila riečnu dopravu v Srbsku, zatiaľ čo rieka Wisla v Poľsku dosiahla svoju historicky najnižšiu úroveň na konci septembra 2019. V mnohých častiach západného Stredozemia zaznamenali v roku 2019 suchú zimu. Úhrn zrážok bol v Španielsku pre obdobie od januára do augusta 23% pod priemerom, čo zahŕňa aj najsuchší február 21. storočia, zatiaľ čo zimné zrážky na väčšine územia Maroka boli nižšie ako polovica dlhodobého priemeru.

Požiare

Požiare, vznikajúce zvyčajne v reakcii na neobvykle suché a (alebo) teplé podmienky, zasiahli v roku 2019 opäť mnohé časti sveta. Zatiaľ čo aktivita bola v niektorých oblastiach s častým výskytom požiarov, ako napríklad v západnej Severnej Amerike, nižšia ako v posledných rokoch, nadpriemerné množstvo požiarov zaznamenali v niektorých regiónoch s vyššou zemepisnou šírkou vrátane Sibíri (Ruská federácia) a Aljašky (USA). Požiare sa v uplynolom roku vyskytli aj v niektorých častiach Arktídy, kde sa v minulosti vyskytovali len veľmi zriedkavo. Údaje o emisiách CO2 z požiarov v Arktíde sú dostupné od roku 2003 z súboru údajov CAMS / ECMWF Global Fire Assimilation System (GFASv1.2). Emisie CO2 z letných požiarov v Arktíde boli v roku 2019 najvyššie v tomto 17-ročnom rade pozorovaní.

Obr. 9: Lesné požiare v oblasti povodia Amazónky v priebehu roka 2019 [Zdroj]

Silné sucho v Indonézii a susedných krajinách viedlo k najvýznamnejšej sezóne požiarov od roku 2015, hoci požiare a súvisiace znečistenie dymom neboli také závažné ako v roku 2015. Rozsah lesných požiarov v povodí Amazonky (Obr. 9) bola v roku 2019 tiež vyššia ako v posledných rokoch, najmä v auguste, hoci výrazne zaostávala za predchádzajúcimi rokmi s výskytom výrazného sucha, ako napríklad v roku 2010. Počet hlásených požiarov v brazílskom regióne Amazónie bol len mierne nad 10-ročným priemerom, ale celková aktivita požiarov bola v Južnej Amerike najvyššia od roku 2010, pričom predovšetkým v Bolívii a Venezuele sa v uplynulom roku vyskytli mimoriadne početné lesné požiare.

V Tasmánii (Austrália) sa v januári a februári 2019 vyskytlo veľa dlhotrvajúcich lesných požiarov, a to aj v obvykle vlhkých západných a stredných častiach ostrova. Už druhýkrát za uplynulé štyri roky tak požiare zasiahli oblasti, kde je výskyt lesných požiarov historicky veľmi zriedkavý. Neskôr na jar prispeli veľmi suché podmienky a silný západný vietor k opakovanému výskytu požiarov v severovýchodnom Novom Južnom Walese a na juhovýchode štátu Queensland. Doteraz bolo hlásaných takmer 30 úmrtí v dôsledku požiarov a takmer 110 tisíc km² zničeného územia.