Aktuality SHMÚ

Rok 2020 medzi trojicou najteplejších rokov histórie

Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila na konci apríla obsiahlu výročnú správu o stave globálnej a regionálnej klímy za rok 2020 (správa WMO; PDF). Obdobnú hodnotiacu správu o stave vybraných klimatických indikátorov zverejnila pri príležitosti Dňa Zeme (22. 4.) aj európska platforma Copernicus (správa v PDF). Obe správy hodnotia rok 2020, tak z pohľadu teploty, ako iných klimatických ukazovateľov, ako mimoriadny až extrémny, pričom najmä veľký počet extrémnych prípadov počasia pôsobil v kombinácii s pandémiou COVID-19 veľmi nepriaznivo na celkový stav ekonomiky a spoločnosti. Pokračujúce otepľovanie klimatického systému, ktoré vo všetkých podstatných indikátoroch významne akceleruje (zrýchľuje) vedie k tomu, že obdobie, kedy globálny priemer teploty (priemer za rok) dosiahne, resp. prekročí 1,5 °C, resp. 2,0 °C sa posunulo, v porovaní so stavom v roku 2000, významne bližšie k súčasnosti (nastane o 11 rokov skôr pre 1,5 °C, resp. o 19 rokov skôr pre 2,0 °C).

Kombinácia extrémnych prejavov počasia a pandémie COVID-19 zasadila v roku 2020 dvojitý úder miliónom ľudí na celom svete. Ako vyplýva z novej správy zostavenej WMO, ani hospodárske spomalenie podmienené pandémiou COVID-19 nedokázalo spomaliť nárast koncentrácie hlavných skleníkových plynov ako hlavnej príčiny prebiehajúcej zmeny klímy. Správa o stave globálnej klímy v roku 2020 (The report on the State of the Global Climate 2020) dokumentuje ukazovatele klimatického systému, vrátane koncentrácií skleníkových plynov, zvyšovania teploty pevniny a oceánov, rastu hladiny svetového oceánu, topenia a ústupu ľadovcov a extrémnych prejavy počasia. Zdôrazňuje tiež dopady na socio-ekonomický vývoj, migráciu a nútené vysídľovanie obyvateľstva, znižujúcu sa potravinovú bezpečnosť, ako aj dopady na morské a pevninské ekosystémy.
 

Na globálnej úrovni sa rok 2020 stal, možno trochu prekvapujúco, jedným z troch najteplejších rokov za obdobie posledných aspoň 140 rokov s odchýlkou +1,2 °C v porovnaní s obdobím druhej polovice 19. storočia (1850 – 1900; priestorové rozloženie odchýlok teploty a atm. zrážok je vidieť na Obr. 1). Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie sa síce očakávalo, že sa zaradí medzi päť najteplejších rokov histórie, no chladná fáza ENSO (La Niňa) v druhej polovici roku ovplyvnila vývoj globálnej teploty len minimálne a rok 2020 sa vo svojom závere (najmä vďaka extrémne teplému novembru) dotiahol na rekordne teplý rok 2016. Posledné desaťročie (2011 – 2020) je tiež najteplejšou dekádou od roku 1880 a je približne o 0,2 °C teplejšia ako dekáda 2001 – 2010 a o 1,03 °C teplejšia ako predindustriálne obdobie (1850 – 1900). Šesť rokov nasledujúcich po roku 2015 bolo najteplejších v histórií meraní.

Vôbec najteplejší rok v histórii meteorologických meraní ma za sebou aj Európa, pričom predošlý najteplejší rok 2019 prekonala o celých 0,4 °C (Obr. 2). Z rozsiahleho zoznamu globálnych poveternostných a klimatických extrémov treba spomenúť predovšetkým historicky najaktívnejšiu sezónu atlantických hurikánov, extrémne sucho a požiare v Kalifornii (september) a Austrálii (január-február), či ničivé povodne v niektorých ázijských krajinách, najmä však v Číne.

Akcelerácia otepľovania v posledných dvoch desaťročiach vedie k tomu, že obdobie dosiahnutia, resp. prekročenia oboch globálnych cieľov maximálneho [odporúčaného] nárastu glob. teploty do roku 2100 o 1,5 °C, resp. 2,0 °C, dohodnutých v roku 2015 na Parížskej konferencii COP21, sa v porovnaní so stavom spred 20 rokov (r 2000) významne posunulo smerom do súčasnosti. Ako ukazujú aj údaje z európskej klimatologickej platformy C3S Copernicu [Zdroj], predpokladané obdobie dosiahnutia, resp. prekročenia prahovej hodnoty 1,5 °C sa posunulo o celých 11 rokov (z roku 2045 na rok 2034). V prípade pahovej hodnoty 2,0 °C je táto zmena dokonca ešte rýchlejšia, 19 rokov (z roku 2073 na rok 2054; treba zdôrazniť, že ide o predbežné odhady, ktoré do úvahy berú tak dlhodobé projekcie globálnej teploty podľa GCMs ako aj aktuálny vývoj otepľovania; Anim. 1).

Anim. 1: Vývoj globálnej teploty, vyjadrený kĺzavým priemerom mesačnej odchýlky v porovnaní s predindustriálnym obdobím a celkového lineárneho trendu (jeho sklon sa mení v závislosti od východzieho roku výpočtu; začiatok v roku 2000) s predpokladaným dosiahnutím, resp. prekročením celkového oteplenia o 1,5 °C (hore), resp. 2,0 °C (dole) na základe údajov C3S Copernicus (Zdroj: ECMWF, Copernicus).
 

„Všetky kľúčové klimatické ukazovatele, a s nimi súvisiace informácie o dopadoch zmeny klímy uvedené v správe WMO, zdôrazňujú dopady pokračujúceho otepľovania na celej Zemi. Zvyšujúci sa výskyt a intenzifikácia extrémnych poveternostných udalostí, vážne ekonomické  a ľudské straty a škody ovplyvňujú životy ľudí, spoločnosť a ekonomiku. Takýto negatívny trend v bude pokračovať aj v ďalších desaťročiach bez ohľadu na náš úspech v zmierňovaní jeho následkov. Preto je dôležité investovať už dnes aj do adaptačných opatrení. Jedným z najúčinnejších spôsobov adaptácie je investícia do služieb včasného varovania a do monitorovacích sietí určených pre pozorovanie stavu počasia a klímy,“ uviedol generálny tajomník WMO prof. Petteri Taalas na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v pondelok 19.4., dva dni pred virtuálnym summitom vedúcich predstaviteľov v klimatickej problematike (virtual Leaders’ Summit on Climate). Summit iniciovali a zorganizovali Spojené štáty americké a uskutoční sa v dňoch 22. - 23.4. 2021. Cieľom summitu bude povzbudiť úsilie najsilnejších ekonomík sveta o zníženie emisií skleníkových plynov a splnenie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy (Paris Agreement on Climate Change) – jej cieľom je udržať do konca 21. storočia nárast globálnej teploty na výrazne nižšej úrovni ako 2 °C (v porovnaní s predindutriálnou hodnotou), a pokiaľ je to možné, na úrovni pod 1,5 °C.
 

"Toto je rok akcie. Krajiny sa musia zaviazať k nulovým emisiám do roku 2050. Musia ešte pred konferenciou COP 26 v Glasgowe predložiť ambiciózne národné plány v oblasti klímy,  ktoré do roku 2030 spoločne znížia globálne emisie o 45 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2010. A musia konať hneď aby ochránili svojich obyvateľov pred katastrofálnymi dopadmi klimatickej zmeny“, uviedol generálny tajomník OSN.

▲ Obr. 1: Odchýlka ročnej priemernej teploty vzduchu (vľavo) v roku 2020 od normálu 1981-2010; vpravo to isté pre ročný úhrn atmosférických zrážok na základe údajov globálnej reanalýzy ERA5 (ECMWF).

▲ Obr. 2: Odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu (vľavo) a abs. odchýlka ročného úhrnu atmosférických zrážok (vpravo) v Európe v roku 2020 na základe údajov globálnej reanalýzy ERA5 (Zdroj: ECMWF).
 

V roku 2020 pandémia COVID-19 odhalila nový a nečakaný rozmer hrozieb spojených s počasím, klímou a hydrologickým cyklom a priniesla nevídaný rozsah synergických dopadov na ľudské zdravie a životnú úroveň obyvateľstva. Obmedzenia mobility, hospodárske spomalenie a prerušenia prác v poľnohospodárstve zhoršili účinky extrémnych poveternostných a klimatických prejavov v celom potravinovom a dodávateľskom reťazci, znížili úroveň potravinovej bezpečnosti a spomalili poskytovanie humanitárnej pomoci. Pandémia taktiež narušila aj pozorovanie počasia a skomplikovala úsilie o znižovanie rizika katastrof. Správa ilustruje, aké veľké riziko zmena klímy predstavuje pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom kaskádového reťazca vzájomne prepojených faktorov a spätných väzieb.

Informácie použité v tejto správe pochádzajú z veľkého množstva národných meteorologických a hydrologických služieb a pridružených inštitúcií, ako aj regionálnych klimatických centier. Medzi partnerov OSN patria Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný menový fond (MMF), Medzivládna oceánografická komisia UNESCO (IOC-UNESCO), Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), Svetový potravinový program (WFP) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

▲ Obr. 3: Odhad celkového nárastu priemernej ročnej teploty nad oceánmi a pevninami v období rokov 1850 - 2020 na základe údajov HadCRU, GISS NASA, NOAA a Berkeley (vpravo je celková miero oteplenia v porovnaní s globálnym priemerom).

▲ Obr. 4: Predpokladané zmeny globálneho priemeru teploty do roku 2100 na základe výstupov globálnych modelov GCMs v rámci projektu CMIP5 (použité v 5. IPCC správe) a CMIP6 (použité v 6. IPCC správe) a vybraných emisných scenárov RCPs a SSPs - novšie CMIP6 predpokladajú v niektorých prípadoch rýchlejšie celkové oteplenie do roku 2100 (Zdroj: Tebaldi et al. 2021).
 

▌Skleníkové plyny

Koncentrácie hlavných skleníkových plynov v rokoch 2019 a 2020 naďalej rástli. Globálne spriemerované molové frakcie oxidu uhličitého (CO₂) už prekročili 410 častíc na milión (ppm), a ak bude koncentrácia CO₂ nasledovať rovnaký trend vývoja ako v predchádzajúcich rokoch, tak by podľa správy WMO mohla v roku 2021 dosiahnuť alebo prekročiť hladinu 414 ppm. Ekonomické spomalenie podľa UNEP dočasne znížilo emisie skleníkových plynov, nemalo však viditeľný vplyv na ich atmosférické koncentrácie. Na severnej pologuli dosiahla priemerná koncentrácia CO₂ hodnotu 417 ppm (marec 2021), čo predtsavuje 50 percentný nárast v porovnaní s predindustriálnou dobou (278 ppm; Obr. 5).

▲ Obr. 5: Dlhodobý vývoj koncentrácie oxidu uhličitého na severnej pologuli v období od polovice 18. storočia do roku 2021 (na základe rekonštrukcie z ľadových jadier a priamych meraní koncentrácie na Mauna Loa); vpravo sú priamo inštrumentálne merania CO2 na Mauna Loa od roku 1958 (Zdroj: Met Office, NOAA).
 

▌Oceány

Oceány absorbujú okolo 23% ročných emisií antropogénneho CO₂ a majú preto spomaľujúci účinok na rýchlosť priebehu zmeny klímy. Oxid uhličitý však reaguje s morskou vodou, znižuje jej pH a vedie tak k okysľovaniu oceánov. To zase znižuje jeho schopnosť absorbovať CO₂ z atmosféry. Podľa Medzivládnej oceánografickej komisie UNESCO (IOC-UNESCO) majú pokračujúce okysľovanie a pokles obsahu kyslíka v morskej vode negatívny vplyv na ekosystémy, morský život a rybolov.

Oceán tiež absorbuje viac ako 90% tepla generovaného vplyvom zosilneného skleníkového efektu zemskej atmosféry. V roku 2019 bol zaznamenaný najvyšší doposiaľ zaznamenaný obsah tepla v oceánoch a tento trend pravdepodobne pokračoval aj v roku 2020. Miera otepľovania oceánov bola za posledné desaťročie vyššia ako dlhodobý priemer, čo naznačuje pokračujúcu absorpciu tepla zachytávaného skleníkovými plynmi, uviedla Námorná služba Copernicus. Viac ako 80% plochy oceánov zaznamenalo v roku 2020 najmenej jednu morskú vlnu horúčav. Rozloha oceánu, ktorá zaznamenala „silné“ morské vlny horúčav (45%), bola väčšia ako tá, kde sa prejavovali len „mierne“ morské vlny horúčav (28%).

Priemerná globálna hladina oceánu kontinuálne stúpa počas celého obdobia satelitných meraní (od roku 1993). V poslednej dobe rastie rýchlejšie, a to aj kvôli zvýšenému tempu topenia sa pevninských ľadovcov v Grónsku a Antarktíde. Malý pokles priemernej výšky hladiny svetového oceánu v lete 2020 bol pravdepodobne spojený s vývojom podmienok cirkulačného fenoménu La Niña.
 

▌Kryosféra

Od polovice 80. rokov rastie teplota vzduchu v Arktíde najmenej dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer. Táto skutočnosť môže spôsobiť potenciálne výrazne nepriaznivé dopady nielen pre arktické ekosystémy, ale prostredníctvom rôznych spätných väzieb, ako napríklad rozmrazovanie permafrostu uvoľňujúceho metán do atmosféry, aj na globálnu klímu. Minimálny rozsah plávajúceho arktického morského ľadu dosahoval v roku 2020 rozlohu 3,74 milióna km², čím len druhýkrát v histórií meraní dosiahol rozlohu menšiu ako 4 milióny km². V mesiacoch júl a október boli zaznamenané rekordne nízke rozlohy plávajúceho morského ľadu. Rekordne vysoké teploty vzduchu severne od polárneho kruhu na Sibíri vyvolali zrýchlenie topenia morského ľadu vo Východosibírskom mori a Mori Laptevovcov.

Objem grónskeho pevninského ľadovca sa aj naďalej zmenšoval. Aj keď sa bilancia jeho povrchovej plochy (ktorá každoročne zaznamenáva významné topenie) blížila k dlhodobému priemeru, úbytok ľadu v dôsledku telenia ľadovca bol na hornej hranici 40-ročného radu satelitných pozorovaní. Celkovo v období od septembra 2019 do augusta 2020 grónsky pevninský ľadovec stratil v čistej bilancii približne 152 Gt ľadu.

Rozsah plávajúceho antarktického morského ľadu zostal blízko dlhodobého priemeru. Antarktický pevninský ľadovec však vykazuje od konca 90. rokov 20. storočia silne významný trend úbytku objemu. Tento trend sa zrýchlil okolo roku 2005 a v súčasnosti Antarktída stráca približne 175 až 225 Gt ročne kvôli zvyšujúcej sa rýchlosti pohybu najväčších "odtokových" ľadovcov v západnej Antarktíde a na Antarktickom polostrove. Strata 200 Gt ľadu ročne zodpovedá asi dvojnásobku ročného prietoku rieky Rýn. 
 

▌Povodne a sucho

V roku 2020 zasiahli veľkú časť územia Afriky a Ázie silné dažde spojené s rozsiahlymi záplavami. Silný a dlhotrvajúce zrážky a následné záplavy zasiahli väčšinu územia Sahelu, resp. Veľkého afrického rohu a spôsobili tak v tejto oblasti inváziu kobyliek. V oblasti Indického subkontinentu, Číny, Kórejskej republiky, Japonska a časti juhovýchodnej Ázie zaznamenali počas roka viackrát neobvykle vysoké úhrny atmosférických zrážok. Naopak, veľkú časť vnútrozemia Južnej Ameriky postihlo v roku 2020 veľké sucho, pričom najviac postihnutými oblasťami boli severná Argentína, Paraguaj a západné pohraničné oblasti Brazílie. Odhadované straty v poľnohospodárstve dosiahli len v Brazílii takmer 3 miliardy USD. Dlhodobé sucho aj naďalej pretrvávalo v niektorých častiach južnej Afriky.
 

▌Extrémne teplo a požiare

Vo veľkej oblasti sibírskej Arktídy bola teplota vzduchu v roku 2020 o viac ako 3 °C nad dlhodobým priemerom, pričom v meste Verchojansk namerali rekordne vysokú teplotu vzduchu, 38 °C. Toto extrémne teplé počasie bolo sprevádzané rozsiahlymi a dlhotrvajúcimi požiarmi. V USA sa koncom leta a na jeseň vyskytli historicky najrozsiahlejšie požiare (najviac postihnuté boli štáty Kalifornia, Oregon a Washington). Výskyt požiarov podporovalo rozsiahle sucho v mesiacoch júl až september 2020.

V Údolí smrti v Kalifornii dosiahla teplota vzduchu 16. augusta 2020 hodnotu 54,4 °C, čo je globálne najvyššia známa teplota vzduchu nameraná za posledných najmenej 80 rokov. V Karibiku sa extrémne horúčavy vyskytli v apríli a septembri. Na Kube počas nich zaznamenali 12. apríla 2020 nový národný rekord maximálnej teploty vzduchu 39,7 °C. Absolútne národné alebo územné rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu zaznamenali aj na Dominike, Grenade a Portoriku. Leto bolo horúce aj v niektorých častiach východnej Ázie, kde bol 17. augusta 2020 vyrovnaný národný rekord maximálnej dennej tepoty vzduchu pre Japonsko (41,1 °C).

V Európe sa aj v lete 2020 vyskytli vlny horúčav a následné suchá, aj keď neboli až také intenzívne ako v rokoch 2018 a 2019. Vo východnom Stredomorí boli zaznamenané rekordné maximálne teploty vzduchu v Jeruzaleme (42,7 °C) a Eilate (48,9 °C), a to dňa 4. septembra 2020.
 

▌Tropické cyklóny

V roku 2020 bolo v oblasti severného Atlantického oceánu pomenovaných až 30 tropických búrok, čo predstavuje historicky najvyšší počet od začiatkov pozorovaní. Pevninu z nich v oblasti Spojených štátoch amerických zasiahlo až rekordných 12 systémov, čím bol výrazne prekonaný doterajší rekord deviatich zásahov pevniny. Hurikán Laura, ktorý spôsobil rozsiahle povodne na Haiti a v Dominikánskej republike, zasiahol USA dňa 27. augusta 2020 v oblasti západnej Louisiany ako hurikán 4. kategórie a spôsobil škody v celkovej hodnote 19 miliárd USD. Posledná, a zároveň aj najintenzívnejšia búrka atlantickej hurikánovej sezóny, hurikán Iota, bola len druhým hurikánom, ktorý v histórii pozorovaní dosiahol intenzitu 5. kategórie (maximálna rýchlosť vetra 260 km/h) počas mesiaca november.

Cyklón Amphan, ktorý 20. mája zasiahol pevninu neďaleko hranice medzi Indiou a Bangladéšom sa stal z pohľadu celkových dosiahnutých škôd najničivejším tropickým cyklónom, ktorý zasiahol oblasť severného Indického oceánu. Hospodárske straty dosiahli v Indii výšku približne 14 miliárd USD. Najsilnejším tropickým cyklónom sezóny 2020 bol tajfún Goni (Rolly), ktorý 1. novembra 2020 zasiahol severné Filipíny s 10-minútovou priemernou rýchlosťou vetra väčšou ako 220 km/h, čo z neho urobilo jednu z historicky najsinejších tropikcých cyklón, ktoré zasiahli pevniny.

Tropický cyklón Harold, ktorý zasiahol severné ostrovy súostrovia Vanuatu 6. apríla 2020, spôsobil významné škody, ktoré zasiahli asi 65% obyvateľstva. Cyklón spôsobil škody aj na Fidži, Tonge a Šalamúnových ostrovoch.

Tlaková níž Alex priniesla začiatkom októbra 2020 do západného Francúzska extrémne rýchlosti vetra s nárazmi až 186 km/h, a významné úhrny atmosférických zrážok aj do okolitých krajín. Dňa 3. októbra 2020 tak bol vo Veľkej Británii zaznamenaný celoštátny priemerný úhrn atmosférických zrážok 31,7 mm, čím sa tento deň stal historicky "najdaždivejším" dňom vo Veľkej Británii. Extrémne zrážky sa vyskytli aj na pobreží Stredozemného mora, na oboch stranách francúzsko-talianskej hranice, pričom 24 hodinové úhrny tu presiahli hodnotu 600 mm.

Pri intenzívnych búrkach s krupobitím boli v oblasti mesta Calgary v Kanade 13. júna 2020 zaznamenané poistené straty presahujúce miliardu dolárov a pri krupobití v Tripolise (Líbya) sa 27. októbra 2020 vyskytli krúpy veľké až 20 cm.
 

▲ Obr. 5: Významné poveternostné a klimatické anomálie (extrémy) v roku 2020 podľa WMO a NOAA (Zdroj: NOAA).
 

▌Dopady pandémie COVID-19

Pandémia COVID-19 a extrémne prejavy počasia súvisiace s klimatickou zmenou (povodne, suchá a búrky) zasiahli podľa Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca v roku 2020 viac ako 50 miliónov ľudí. Táto skutočnosť zhoršila potravinovú bezpečnosť a dodatočne zvýšila riziko spojené s evakuačnými a záchrannými operáciami. Cyklón Harold, ktorý zasiahol Fidži, Šalamúnove ostrovy, Tongu a Vanuatu, bol jednou z najsilnejších tropických cyklón, aké boli kedy v južnom Tichomorí zaznamenané a spôsobil odhadom približne 99 500 presídlení. Z dôvodu COVID-19 lockdownov a karantén boli záchranné a obnovovacie akcie výrazne spomalené, čo viedlo k oneskoreniu pri poskytovaní vybavenia a pomoci. Aj keď na Filipínach bolo v polovici mája pred tropickým cyklónom Vongfong (Ambo) preventívne evakuovaných viac ako 180 000 ľudí, potreba sociálno-dištančných opatrení znamenala, že obyvatelia nemohli byť prepravovaní vo veľkom počte a evakuačné centrá mohli byť využité iba do polovičnej kapacity.

V centrálnej časti Strednej Ameriky potrebovalo humanitárnu pomoc asi 5,3 milióna ľudí, z toho 560 000 osôb bolo vysídlených už pred vypuknutím pandémie. Reakcie na hurikány Eta a Iota preto prebiehali v kontexte zložitých, vzájomne prepojených humanitárnych katastrof.
 

▌Migrácia a presídľovanie obyvateľstva

Za posledné desaťročie (2010 - 2019) spôsobili udalosti súvisiace s nepriaznivými prejavmi počasia každý rok v priemere 23,1 milióna presídlení, väčšinu z nich v rámci štátnych hraníc. V priebehu prvej polovice roku 2020 bolo zaznamenaných približne 9,8 milióna presídlení, najmä v dôsledku hydrometeorologických rizík sústredených hlavne v južnej a juhovýchodnej Ázii a v oblasti Afrického rohu (Somalsko, Etiópia).

Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) môže súčasná globálna recesia spôsobená pandémiou COVID-19 spôsobiť, že bude náročné prijať politické rozhodnutia potrebné na jej zmiernenie tiež však predstavuje príležitosť na uvedenie hospodárstva na ekologickejšiu cestu podporovaním investícií do zelenej ekonomiky a odolnej verejnej infraštruktúry. Adaptačné opatrenia zamerané na zvyšovanie odolnosti voči meniacej sa klíme, ako sú investície do infraštruktúry odolnej voči prírodným katastrofám a systémov včasného varovania, zdieľanie rizika prostredníctvom finančných trhov a rozvoj sociálnych záchranných opatrení, môžu obmedziť dopad nepriaznivých prejavov počasia a umožniť svetovej ekonomike rýchlejšie zotavenie.