Aktuality SHMÚ

Vykurovacie obdobia na Slovensku od roku 1951

Na rozhraní tohtoročného mája a júna bolo ešte relatívne chladno a v niektorých regiónoch Slovenska ľudia kúrili. Výrazné oteplenie, ktoré sa prejaví v nasledujúcich dňoch, naznačuje, že na väčšine územia Slovenska sa vykurovacia sezóna skončila.

V stredných a vysokých horských polohách, ale aj v chladnejších kotlinách na severe a severovýchode Slovenska nie je výnimkou, že tam kúria  epizodicky v priebehu celého roka. Obdobie vykurovacej sezóny nemusí byť na celom území Slovenska časovo kontinuálne. V príspevku sú prezentované  rozsahy vykurovacích dní na základe výsledkov meteorologických meraní z vybraných meteorologických staníc od polovice 20. storočia.

Vykurovanie sa začína vtedy, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 °C a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej dennej teploty vzduchu. Vykurovacie obdobie sa začína spravidla 1. septembra príslušného a končí sa 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Obdobie vykurovacej sezóny je určené Vyhláškou Ministerstva hospodárstva č.152 z roku 2005, (§ 1 Určený čas dodávky tepla, odsek 1). Avšak aj po ukončení vykurovacej sezóny, teda aj mimo zákonom stanoveného času určeného na dodávky tepla na vykurovanie, môže byť v prípade chladného počasia a oficiálnej požiadavky pre jednotlivé obytné objekty a ďalších odberateľov vykurovanie obnovené.

Pri porovnávaní spotreby tepla na vykurovanie za jednotlivé zimné sezóny či mesiace v rámci roka sa môžeme stretnúť s pojmom "dennostupeň". Dennostupne (°D) vyjadrujú rozdiel denných stupňov medzi priemernou vonkajšou a vnútornou teplotou vzduchu v byte (v priemere 20 °C) počas vykurovania. Teda ak je vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu napr. 0 °C, daný kalendárny deň vo vykurovacom období má 20 dennostupňov, ak je vonkajšia priemerná denná teplota napr. -10 °C tak daný kalendárny deň má 30 dennostupňov. Počet dennostupňov za dlhšie časové obdobie charakterizuje klimatické podmienky vykurovacieho obdobia resp. danej zimnej sezóny. Čím sú klimatické podmienky náročnejšie, to znamená, čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší.

V najteplejších regiónoch Slovenska sa počet vykurovacích dní v posledných zimných sezónach znížil natoľko, že posledné sezóny mali približne o 30 takýchto dní menej, ako niektoré sezóny v období  50-tych až 80-tych rokoch minulého storočia. Rovnaké trendy sme zaznamenali pri počte dennostupňov v jednotlivých sezónach, pričom vo viacerých regiónoch klesol ich počet v priemere aj o 500 dennostupňov. Najnápadnejší klesajúci trend je vidieť v Bratislave (graf 1), pričom tu, ale aj v iných regiónoch Slovenska bol najnižší počet vykurovacích dní zaznamenaný v  sezóne 2006/07. Zima 2006/07 pritom bola historicky najteplejšou zimou v období meteorologických meraní u nás, čo dokazuje jednoznačne aj nízky počet dennostupňov v danej sezóne.

Z priložených grafov vyplýva, že nároky na vykurovanie v posledných zimných sezónach zreteľne klesajú. Bolo by však zaujímavé analyzovať napriek klesajúcemu trendu, či niektoré z týchto posledných sezón nie sú častejšie prerušované častejším striedaním teplejších a chladnejších periód ako tomu bolo v minulosti a možno aj začínali a končili skôr, resp. neskôr ako v minulosti.

*Napriek formálne ukončenej tohtoročnej vykurovacej sezóne v grafoch označených hviezdičkou je ešte vytvorený priestor pre prípadné prírastky v tohtoročnom júni (Sliač, Oravská Lesná, či Poprad).

Grafickú prílohu k článku nájdete TU.