Aktuality SHMÚ

Zvýšená úmrtnosť obyvateľstva počas letných horúčav na Slovensku (1996–2012)

Čo sa týka počtu úmrtí, horúčavy sú dlhodobo a s náskokom najsmrteľnejším spomedzi všetkých atmosférických fenoménov, širokou verejnosťou sú však ich účinky paradoxne neraz podceňované. Klimatológovia SHMÚ sa v uplynulom období spolupodieľali na príprave novej štúdie, zameranej na smrteľné dôsledky horúceho počasia na populáciu Slovenskej republiky v letách rokov 1996–2012.

V rámci humánnnobioklimatologického/-biometeorologického (vedné odbory, zahŕňajúce štúdium vzťahov medzi počasím, resp. klímou a ľudským organizmom) výskumu je táto problematika hlavne v najrozvinutejších krajinách dobre preskúmanou, avšak na Slovensku ide o prvú štúdiu svojho druhu. Jej výsledky a zistenia vo všeobecnosti veľmi dobre zapadajú do existujúceho stredoeurópskeho kontextu vo výskume tejto problematiky.

Počas 10 % najteplejších dní v letných mesiacoch (jún, júl, august) s najvyššou odchýlkou priemernej dennej teploty vzduchu od dlhodobého priemeru za dané obdobie (1996–2012) zomrelo na Slovensku o bezmála 10 % viac ľudí, než sa v daných termínoch očakávalo. V absolútnych číslach ide o zhruba 2160 nadbytočných úmrtí počas 157 dní s horúčavami. V letných mesiacoch v SR zomrelo v priemere asi 137 ľudí denne, každý horúci deň teda o približne 14 viac.
Ak užšie vyselektujeme len 5 % absolútne najextrémnejších dní horúčav, počas týchto bola celková úmrtnosť zvýšená o takmer 14 %. Najvyššie relatívne nárasty celkovej úmrtnosti počas jednotlivých horúcich období sa blížili a v niektorých prípadoch aj prekročili hodnotu 20 %. V rámci najfatálnejšieho dňa 19.júla 2007 (teda počas horúcej epizódy, v ktorej bol nasledujúci deň zaznamenaný i celoštátny historický teplotný rekord 40,3 °C v Hurbanove) bola celková úmrtnosť na Slovensku o takmer 45 % vyššia než očakávaná, čo predstavuje prírastok 64 úmrtí.

V porovnaní s celkovou úmrtnosťou ešte vyššie percentuálne nárasty nadbytočnej úmrtnosti boli zistené u ľudí v pokročilom veku a u žien. V najextrémnejších horúcich periódach však nezanedbateľne vzrástlo i riziko úmrtia mužov. (S veľkou mierou istoty sa dá konštatovať, že viac náchylnými boli aj ľudia trpiaci ochoreniami obehovej sústavy, analýza pre túto skupinu obyvateľstva však nebola oficiálne vyhodnotená vzhľadom k nedostatočnej kvalite niektorých vstupných údajov.)

Ako sa predpokladalo, horúce obdobia s trvaním viac než jeden deň mali negatívnejší vplyv na úmrtnosť, zatiaľ čo počas jednodňových horúčav bolo zvýšenie úmrtnosti len malé a zo štatistického hľadiska nevýznamné.
Najzávažnejšími rokmi so súčasným dlhým trvaním horúčav a vysokými hodnotami nadbytočnej úmrtnosti boli 2007, 2010, 2011 a 2012, a ďalej potom 1998, 2000, či 2006. Žiaľ, rozsah dostupných úmrtnostných údajov neumožnil do analýzy zahrnúť aj také mimoriadne horúce epizódy, aké sa vyskytli v letách 1992 a 1994.

K uvedeným výsledkom je nutné dodať, že, ako sa zdá, pomerne veľkú časť z horúčavami indukovaných nadbytočných úmrtí tvorila tzv. "posunutá úmrtnosť". Znamená to, že medzi predčasne zomrelými obeťami horúčav bol aj nemalý podiel ľudí, ktorí by už zakrátko tak či tak zomreli bez ohľadu na poveternostné podmienky (t.j. veľmi starí, smrteľne chorí, apod.). Hodnoty skutočnej nadbytočnej úmrtnosti inak odolných (zdravých) jedincov, u ktorých sa skoré úmrtie ešte neočakávalo, sú teda nižšie v porovnaní s prezentovaným stavom.

V každom prípade môžeme presvedčivo konštatovať, že horúčavy spôsobujú významnú odozvu v úmrtnosti obyvateľstva SR a nezanedbateľne ovplyvňujú zdravotný stav slovenskej populácie až do krajných, fatálnych následkov. To môže byť obzvlášť dôležitou informáciou pre krajiny akou je i Slovensko, ktoré ešte stále nedosiahli takú úroveň všeobecných verejnozdravotníckych opatrení ako niektoré iné najvyspelejšie štáty, ktoré sa už úspešne snažia o zmierňovanie negatívnych vplyvov horúčav na svoje obyvateľstvo. Vzhľadom k týmto opatreniam a samotnej fyziologickej adatačnej schopnosti organizmu človeka existuje predpoklad, že ľudská populácia je a bude schopná prispôsobiť sa rastu teplôt, spojenému s klimatickou zmenou. Avšak aj pri dosiahnutí uspokojivého stavu celkovej adaptability spoločnosti budú najextrémnejšie horúčavy aj naďalej spojené s výrazne negatívnymi zdravotnými dôsledkami a nadbytočnou úmrtnosťou aj v rozvinutých krajinách, pričom pravdepodobnosť výskytu takýchto udalostí v rýchlo sa otepľujúcej klíme rastie.

Nielen odborníci majú stále v živej pamäti udalosti leta 2003 v západnej Európe, či v európskej časti Ruska v lete 2010. S trojtýždňovými bezprecedentnými horúčavami spojená úmrtnostná kríza v auguste 2003 znamenala napr. na vnútorných predmestiach Paríža 174%-ný nárast počtu zomrelých, pričom spomedzi všetkých francúzskych obetí vtedajších horúčav pochádzala veľká väčšina z radov odolnejšej časti populácie. U nás existujúca súčasná miera celospoločenských opatrení na stlmenie negatívnych zdravotných dopadov horúceho počasia skôr indikuje to, že v prípade výskytu abnormálnych horúčav na Slovensku sa dajú tiež očakávať veľmi závažné a rozsiahle fatálne účinky na zdravie obyvateľstva.

Paradoxne práve počas finalizácie štúdie čelilo Slovensko v lete tohto roku mimoriadne teplému počasiu s viacerými výraznými horúcimi epizódami. Osobitne pozoruhodná bola najmä vlna horúčav v prvej polovici augusta, ktorá bola jednou z najzávažnejších v ére meteorologických pozorovaní. Prípadné výsledky analýz stavu úmrtnosti počas trvania horúčav leta 2015 v SR však môžu byť k dispozícii pravdepodobne najskôr až v priebehu roku 2016.

S plným textom štúdie vplyvu letných horúčav na úmrtnosť obyvateľstva Slovenska v rokoch 1996–2012 (v anglickom jazyku) sa môžete oboznámiť na nasledujúcom odkaze:

http://www.geonika.cz/EN/research/ENMGRClanky/2015_3_VYBERCI.pdf