Aktuality SHMÚ

Predbežná správa o klíme za rok 2018

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcou konferenciou COP24 v poľskom meste Katovice, Svetová meteorologická organizácia (WMO) vydala koncom novembra predbežnú správu o stave globálnej klímy za rok 2018. Podľa WMO a predbežných údajov o globálnej teplote za obdobie od januára do októbra 2018, tento rok skončí veľmi pravdepodobne ako štvrtý najteplejší za posledných aspoň 168 rokov (1850-2018). Správa WMO vo väčších detailoch informuje aj o ďalších dôležitých indikátoroch prebiehajúcej zmeny klímy, a to napríklad o úrovni globálnej koncentrácie skleníkových plynov, tepelnom stave oceánov, rozsahu kryosféry (v Arktíde a Antarktíde), výskyte významných poveternostných extrémov a ich dôsledkoch na socio-ekonomickú sféru. Predbežné údaje o teplote vzduchu na území Slovenska naznačujú, že rok 2018 bude na prevažnej časti meteorologických staníc prvý až druhý najteplejší rok v období od začiatku 20. storočia [na základe napr. údajov z meteorologickej stanice Bratislava-Koliba a Hurbanovo].  

Globálna teplota

Na základe údajov piatich nezávislých databáz (HadCRUT, NOAA, GISSTEMP, JRA-55 a ERA-Interim), odchýlka globálnej teploty bola v období prvých desiatich mesiacov roku 2018 (v porovnaní s obdobím 1850-1900) +0,98±0,12 °C. Rok 2018 tak veľmi pravdepodobne skončí ako štvrtý najteplejší rok v období 1850-2018, za rokmi 2015, 2016 a 2017 (Obr. 1 a 2). Relatívne najchladnejšie podmienky za posledné štyri roky boli v tomto roku spôsobené chladnou fázou ENSO (La Niña), ktorá sa prejavovala najmä v prvých troch mesiacoch roka. Od októbra 2018 však teplota povrchu oceánu v centrálnom a východnom Pacifiku opäť rastie a oblasť nadobúda znaky nastávajúcej teplej fázy ENSO (El Niño). V prípade, že sa El Niño v priebehu zimy 2018-19 skutočne objaví, existuje reálna možnosť, že rok 2019 bude globálne teplejší ako rok 2018 (prípadne môže dosiahnuť úrovne z roku 2016). Správa WMO ďalej uvádza, že 20 najteplejších rokov v období 1850-2018 sa vyskytlo v posledných 22 rokoch. 

Skleníkové plyny

Zvyšujúca sa globálna koncentrácia skleníkových plynov (najmä CO₂, CH₄ a N₂O) je hlavnou príčinou klimatickej zmeny, pričom tento nárast je výsledkom nevyrovnanej bilancie medzi emisiami skleníkových plynov z ľudských (antropogénnych) zdrojov a ich pohlcovaním (záchytom) biosférou a oceánmi. Podľa správy WMO koncentrácia hlavných skleníkových plynov dosiahla v roku 2017 opäť rekordne vysoké hodnoty: 405,5±0,1 ppm v prípade CO₂ (oxid uhličitý), 1859±2 ppb v prípade CH₄ (metán) a 329,9±0,1 ppb v prípade N₂O (oxid dusný). Uvedené hodnoty predstavujú nárast o 146 %, 257 %, resp. 122 % v porovnaní s predindustriálnym obdobím (pred rokom 1750). Oficiálne hodnoty priemernej globálnej koncentrácie CO₂, CH₄ a N₂O za rok 2018 nebudú k dispozícii skôr ako v druhej polovici roku 2019, no predbežné údaje potvrdzujú pokračujúci nárast koncentrácie aj v roku 2018.

Ako na začiatku októbra 2018 uviedla aj špeciálna správa IPCC (SR15), obmedzenie rastu globálnej teploty na maximálne 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím si bude vyžadovať veľmi zásadnú redukciu antropogénnych emisií skleníkových plynov (v prípade CO₂ dosiahnutie nulových emisií – 0 Gt/rok – okolo roku 2050, a výrazné zníženie emisií aj v prípade CH₄).

Oceány

Viac ako 90 % tepla generovaného zosilneným skleníkových efektom atmosféry je absorbované oceánmi. Dlhodobý vývoj tepelného obsahu oceánov (Ocean Heat Content – OHC), predovšetkým v horných 700, resp. 2000 metroch vodného stĺpca oceánov, patrí medzi najkonzervatívnejšie a najkonzistentnejšie indikátory prebiehajúceho otepľovania, resp. klimatickej zmeny (hodnoty OHC majú len minimálnu časovú premenlivosť). Trojmesačné priemery OHC v období od januára do septembra 2018 boli v úrovni do 700, resp. 2000 metrov rekordne vysoké, prípadne druhé najvyššie od roku 1955, resp. 2005 (najvyššie po roku 2017).

Globálne údaje o úrovni [priemernej] hladiny svetových oceánov (GMSL, Obr. 3), dostupné do konca októbra 2018, naznačujú, že v období od januára do júla 2018 GMSL bola o 2 až 3 mm vyššia ako v porovnateľnom období v roku 2017. GMSL tak ostáva na veľmi vysokej úrovni (+8 cm v porovnaní s obdobím v roku 1993) po tom, ako medzi obdobím 2014-2016 (v dôsledku javu El Niño) vzrástla jej hodnota o takmer 2 cm.

Správa WMO ďalej uvádza aj niekoľko detailov o procese známom tiež ako acidifikácia oceánov (pokles pH morskej vody), ku ktorému dochádza v dôsledku vyššej absorpcie CO₂ oceánmi. Odhaduje sa, že v období posledného desaťročia oceány pohltili približne 25 % celkových antropogénnych emisií CO₂. V poslednej IPCC správe (AR5) z roku 2013 sa uvádza, že v dôsledku acidifikácie poklesla priemerná globálna hodnota pH morskej vody o 0,1 v období posledných približne 250 rokov, čo je podľa IPCC jedna z najrýchlejších zmien pH v známej geologickej histórii Zeme (IPCC uvádza vo svojej správe aj konkrétne negatívne dôsledky poklesu pH na morský život, predovšetkým potom na morskej mikroorganizmy – planktón, a koraly).

Morské zaľadnenie

Rozsah morského zaľadnenia v Arktíde bol v priebehu roka 2018 výrazne pod dlhodobým priemerom, pričom tak marcové maximum (14,48 mil. km², 7 % pod priemerom 1981-2010) ako aj septembrové minimum (4,62 mil. km², 28 % pod priemerom 1981-2010) dosiahli pozoruhodne nízke hodnoty (tretí, resp. šiesty najmenší rozsah od roku 1979). Veľmi alarmujúci je aj fakt, že 12 najmenších rozsahov morského zaľadnenie v septembri sa v Arktíde vyskytlo od roku 1979 v období posledných 12 rokov, medzi rokmi 2007 a 2018. Podobne ako v Arktíde, aj celkový priestorový rozsah morského zaľadnenia v Antarktíde bol pod dlhodobým priemerom. Septembrové maximum (17,82 mil. km²) bolo piate najmenšie od roku 1979 a bolo 5 % pod dlhodobým priemerom tejto charakteristiky (1981-2010).

Tropické búrky (cyklóny)

V období od 1. januára do 20. novembra 2018 bolo zaznamenaných 70 tropických cyklón (dlhodobý priemer je 53), pričom ich početnosť bola nadpriemerná vo všetkých štyroch sledovaných regiónoch na severnej pologuli. Mimoriadne aktívna bola predovšetkým sezóna tropických cyklón (tajfúnov) v západnom Pacifiku. V tejto oblasti sa vyskytli aj dve najsilnejšie tropické cyklóny v tomto roku – tajfún Mangkhut, ktorý zasiahol severné Filipíny, Hong-Kong a južnú Čínu, a tajfún Yutu, ktorý zdevastoval súostrovie Mariany (ostrovy Saipan a Tinian). Medzi ďalšie pozoruhodné tropické cyklóny patrili Jebi (najsilnejší tajfún v Japonsku od roku 1993), Son-Tinh (spôsobil rozsiahle povodne vo Vietname a Laose) a Soulik (povodne v oblasti kórejského polostrova). V regióne Atlantického oceánu rozsiahle škody a straty na ľudských životoch spôsobili predovšetkým hurikány Florence (Obr. 6) a Michael.

Povodne a extrémne zrážky

Mimoriadne až extrémne úhrny atmosférických zrážok viedli v priebehu roka 2018 k niektorých vážnym a deštruktívnym povodňovým situáciám. Veľmi vážne boli predovšetkým povodne v juhovýchodnej Indii (štát Kerala) v priebehu augusta 2018. Podľa správy WMO išlo o najhoršie povodne v tejto časti Indie od 20. rokov 20. storočia (1,5 mil. ľudí stratilo svoje domovy a 5,4 mil. ľudí bolo zasiahnutých v dôsledku materiálnych škôd). V priebehu júna a júla 2018 zasiahli vážne povodne aj západnú časť Japonska (v priebehu 48 hodín tu miestami spadlo až 1000 mm zrážok), kde prišlo o život 230 ľudí. Významné povodne lokálneho alebo regionálneho rozsahu boli pozorované v priebehu októbra 2018 aj v oblasti Stredomoria (najmä v Taliansku).

Z hľadiska zrážok, a predovšetkým celkovej akumulácie snehovej pokrývky, veľmi zaujímavá bola zima 2017-18 v oblasti západných Álp, kde napríklad vo Švajčiarsku (Arosa) zaznamenali historicky druhú najvyššiu celkovú akumuláciu novej snehovej pokrývky za obdobie trochu mesiacov (od decembra do februára) – 5,3 metra.

Vlny horúčav a sucho

Mimoriadne až extrémne teplotne nadnormálne podmienky (Obr. 4), sprevádzané aj závažným suchom, zasiahli v závere jari a v priebehu leta 2018 rozsiahle oblasti Európy (predovšetkým juhozápadnú, západnú a severnú Európu, vrátane Britských ostrovov). V priebehu júla a augusta zaznamenali mimoriadne vysoké denné teploty vzduchu aj v oblastiach za severným polárnym kruhom (predovšetkým vo Fínsku). Dlhodobo suché podmienky s výrazným zrážkových deficitom (Obr. 5) pretrvávali v priebehu teplého polroka 2018 najmä v Nemecku, Českej republike, Dánsku, v západnom Poľsku, Holandsku, Belgicku a niektorých oblastiach Francúzska. Pretrvávajúce sucho v niektorých krajinách západnej Európy viedlo k veľkým stratám na úrode. Napríklad v Nemecku klesli tohtoročné výnosy kukurice až o 43 % a zemiakov o 21 %.

Značné materiálne aj ľudské straty v tomto roku vyžiadali požiare. Zvlášť tragická bola situácia 23. júla 2018 na polostrove Attica (Grécko), kde si požiare, západne a severne od Atén, vyžiadali v priebehu niekoľkých hodín 99 ľudských životov a rozsiahle materiálne škody. Rekordná (z hľadiska zasiahnutej plochy) bola sezóna požiarov aj v Kalifornii (USA) a Britskej Kolumbii (Kanada).

Zdroj: WMO, zoznam kľúčových indikátorov globálnej klímy v roku 2018

Obr. 1: Odchýlka globálnej teploty (od priemeru za obdobie 1850-1900) v období rokov 1850-2018 podľa údajov piatich databáz (NASA, NOAA, CRU, JMA a ECMWF) [Zdroj: WMO]

Obr. 2: Odchýlka globálnej teploty (od priemeru za obdobie 1850-1900; 5-ročné priemery) v období rokov 1850-2018 podľa údajov piatich databáz (NASA, NOAA, CRU, JMA a ECMWF) [Zdroj: WMO]

Obr. 3: Vývoj strednej (priemernej) globálnej hladiny oceánov podľa satelitných meraní ESA, CCI, CMEMS a AVISO (Jason-2) v období rokov 1993-2018 [Zdroj: WMO]

Obr. 4: Odchýlka priemernej teploty vzduchu v Európe v júni a v lete 2018 na základe údajov WMO a DWD; porovnanie s normálom 1981-2010 [Zdroj: DWD]

Obr. 5: Celkové množstvo atmosférických zrážok v júli a v lete 2018 na základe údajov WMO a DWD; zrážky v % normálu 1981-2010 [Zdroj: DWD]

Obr. 6: Tropická cyklóna (hurikán) Florence na zábere meteorologickej družice dňa 13. septembra 2018 (ako TC 2. kategórie) [Zdroj: NASA]