Aktuality SHMU

Keď Uhorsko zažilo svoj najtuhší mráz

Na rozhranie kalendárnych rokov okrem legendárneho ochladenia, ktorému sme sa venovali v predchádzajúcom príspevku, pripadá výročie aj ďalšej významnej, no dnes už celkom opomínanej až zabudnutej zimnej historickej udalosti v počasí. Vpád arktickej vzduchovej hmoty, ktorý nastal na sklonku roka 1887, vygradoval v prvých dvoch dňoch roka nového extrémne nízkymi hodnotami teploty vzduchu. Tie v tom čase nielenže prepisovali evidenciu v kategórii „extrém najnižšej zaznamenanej teploty vzduchu“, ale pretrvávajú na tejto pozícii v niektorých ohľadoch až dodnes.

Z pohľadu hodnotenia priemernej mesačnej a sezónnej teploty vzduchu zima 1887/1888, napriek tomu že bola veľmi studená, nepredstavovala v druhej polovici 19. storočia žiadny výrazný extrém, aspoň nie na juhu západného Slovenska (Hurbanovo). V posledných troch desaťročiach 19. storočia sa totiž vyskytli hneď tri mimoriadne studené zimy, ktoré boli o 1,5 až 3 °C chladnejšie ako zima 1887/1888. Boli to zimy 1890/1891 (s odchýlkou teploty vzduchu -6,8 °C od normálu 1961 – 1990), 1879/1880 (-6,7 °C) a 1892/1893 (-5,4 °C). Priemerná sezónna teplota vzduchu za zimu 1887/1888 dosiahla v Hurbanove hodnotu -4,1 °C, čo bolo presne o -4,0 °C menej ako počas normálu 1961 – 1990, pričom všetky tri zimné mesiace boli studené až veľmi studené (veľmi studený december 1887 s odchýlkou -3,1 °C, studený január 1888 s odchýlkou -3,9 °C a veľmi studený február 1888 s odchýlkou -5,0 °C).

Z hľadiska celkovej sumy záporných teplôt vzduchu (známa aj ako záporná teplotná suma - ZTS; obr. 1 a 2) za obdobie od decembra do konca februára bola zima 1887/1888 (ZTS = 399 °C) porovnateľne „tuhá“ ako niektoré tuhé zimy z 50. a 60. rokov 20. storočia (1953/1954, 1963/1964 alebo o niečo tuhšia zima 1962/1963), aj keď svojou tuhosťou mala ešte pomerne ďaleko k najstudenším zimám za posledných 150 rokov (zima 1879/1880 so ZTS = 667 °C alebo zima 1890/1891 so ZTS = 644 °C).
 

▲ Obr. 1: Suma záporných teplôt za zimu (december-február) [°C] v období 1872/1873 – 2019/2020 v Hurbanove. Zima so sumou záporných teplôt 300 stupňov a viac patrí v našich nížinách medzi tuhé zimy. Zvýraznená je zima 1887/1888.



▲ Obr. 2: Vývoj sumy záporných teplôt za zimu (december-február) [°C] v priebehu vybraných zím v Hurbanove. Zima so sumou záporných teplôt 300 stupňov a viac patrí v našich nížinách medzi tuhé zimy.
 

So zreteľom na dosahovanie rekordne nízkych hodnôt teploty vzduchu je akiste dobre známe a diskutované predovšetkým dianie z februára 1929. Už oveľa menšou je dnes všeobecná vedomosť o tom, mrazy z ktorého obdobia sa nachádzali na poprednej pozícii pred februárom 1929. A práve preto sa dnes vypravujeme na krátky historický exkurz do 19. storočia. Najvýraznejšou udalosťou načrtnutej zimy 1887/1888 totiž boli výnimočne silné mrazy, ktoré zasiahli náš región v dňoch priamo na prelome uvedených rokov.
 

▌Cirkulačné podmienky

Relatívne teplejší charakter počasia, ktorý na Slovensku (v tom čase Hornom Uhorsku/Horných Uhroch) prevládal na konci novembra a v prvej dekáde decembra 1887 ukončila až rozsiahla tlaková níž, ktorá sa z priestoru Islandu presunula na začiatku druhej decembrovej dekády až nad Baltické more a južnú Škandináviu. Na jej zadnej strane začal do západnej a strednej Európy prúdiť studený pôvodom arktický (morský) vzduch. 24. decembra 1887 sa v studenom vzduchu začal nad Škandináviou vytvárať výrazný výbežok vyššieho tlaku vzduchu, na prednej strane ktorého prenikla do našej oblasti v nasledujúcich dňoch ďalšia dávka studeného, pôvodom arktického vzduchu. O niekoľko dní neskôr, 27. decembra 1887, sa v priestore Jadranského mora prehĺbila tlaková níž, ktorá pri svojom postupe smerom na severovýchod do priestoru západného Ruska ešte viac zvýraznila prílev veľmi studeného vzduchu do strednej Európy (z oblasti Novej Zeme a severného Uralu). Tento prílev vrcholil na prelome rokov 1887 a 1888 a zasiahol predovšetkým východnú polovicu strednej Európy.

▲ Anim. 1: Reanalýza tlaku vzduchu prepočítaného na hladinu mora [hPa] (biele izočiary) a teploty vzduchu v hladine 850 hPa [°C] (výška približne 1400 – 1500 m n. m.; farebná škála) v období 15. decembra 1887 – 4. januára 1888 podľa NOAA (zdroj: Wetterzentrale).
 

▌Najnižšie zaznamenané hodnoty teploty vzduchu

K vrcholeniu mrazov došlo 1. a 2. januára 1888. V zdôvodnení intenzívneho poklesu teploty vzduchu možno v tomto prípade popri prúdení arktického vzduchu a vyjasnení v oblasti tlakovej výše osobitne zdôrazniť vplyv snehovej pokrývky. Na zemskom povrchu totiž v mnohých lokalitách ležalo nemalé množstvo nového snehu, ktorý napadol počas poslednej pentády roka 1887 s každodenným výskytom snehových zrážok (niekde ešte aj 31. decembra 1887).

Prehľad najnižších zaregistrovaných hodnôt teploty vzduchu na vybraných meteorologických staniciach na území Slovenska počas tejto extrémne studenej periódy uvádzame v tab. 1. Denný vývoj týchto hodnôt na prelome rokov 1887 a 1888 na vybraných staniciach je znázornený na obr. 3. Je pritom podstatné uviesť, že v tomto prípade nejde o charakteristiku minimálnej dennej teploty vzduchu, ale minimum spomedzi termínových meraní. Meranie extrémnej teploty vzduchu (minima a maxima) s využitím tzv. extrémnych teplomerov totiž v roku 1888 ešte nebolo široko rozvinuté a uskutočňovalo sa len veľmi ojedinele na niektorých meteorologických staniciach.
 

▼ Tab. 1: Najnižšie zaregistrované hodnoty teploty vzduchu [°C] v úvode januára 1888 na vybraných meteorologických staniciach na území dnešného Slovenska. Tabuľka môže byť neúplná.

 

▲ Obr. 3: Najnižšie denné hodnoty teploty vzduchu [°C], zaregistrované na vybraných meteorologických staniciach na dnešnom území Slovenska na prelome rokov 1887 a 1888.
 

Súbor meteorologických staníc ešte nebol v roku 1888 výraznejšie početný. V tomto čase sa oficiálne meteorologické merania ešte neuskutočňovali na Hornej Orave, Zamagurí, či v niektorých ďalších oblastiach a miestach na území dnešného Slovenska, ktoré bývajú charakteristické výskytom najnižších miním teploty vzduchu. Môžeme sa teda len domnievať, či sa v týchto lokalitách na začiatku roku 1888 teplota vzduchu významne nepriblížila či dokonca nedosiahla hodnotu -40 °C. Takáto možnosť sa zdá byť každopádne celkom reálna. V tomto kontexte možno tiež zmieniť informáciu, že v poľskom meste Szczawnica v oblasti Pienin, ležiacom len tesne za slovensko-poľskou hranicou, bola 2. januára 1888 ráno o 6. hodine zaregistrovaná teplota vzduchu -38,0 °C.
 

▌Ráno 2. januára 1888 v Oravskom Podzámku

Najnižšiu hodnotu teploty vzduchu v úvode roka 1888 na území súčasného Slovenska zaznamenal na meteorologickej stanici v Oravskom Podzámku miestny lekár dr. Karol Veselovský (Károly Weszelovszky) 2. januára 1888 v rannom klimatickom pozorovacom termíne, ktorý tu vtedy bol o 6. hodine. V originálnom výkaze, ako aj vo všetkých relevantných historických zdrojoch zhodne nájdeme údaj o nameranej teplote vzduchu -36,7 °C. Daný záznam znamenal svojho času absolútne najnižšiu teplotu vzduchu, zaznamenanú na území dnešného Slovenska a dokonca mu tiež patrí primát najtuhšieho mrazu, aký bol kedy zaevidovaný v rámci celého bývalého Uhorska, ktoré napokon zaniklo s koncom 1. svetovej vojny v roku 1918. V samotnom Oravskom Podzámku je to dodnes historicky najnižšia zaregistrovaná staničná teplota vzduchu od začiatku tamojších meteorologických meraní v roku 1849, keď ju nepredčili ani pamätné mrazivé dni na rozhraní prvej a druhej dekády februára 1929, počas ktorých tu bolo nameraných -36,5 °C.

Dr. Veselovský, známy svojimi veľmi kvalitnými meraniami, k zaznamenaniu tejto významnej hodnoty teploty vzduchu taktiež uviedol, že po odčítaní v rannom termíne pokles teploty vzduchu ešte pokračoval a skutočné minimum v druhé januárové ráno roku 1888 mohlo pravdepodobne dosiahnuť hodnotu okolo -38 °C tesne pred východom slnka. Ako už ale bolo načrtnuté, meranie minimálnej teploty vzduchu príslušným extrémnym teplomerom v Oravskom Podzámku v tej dobe neexistovalo a napokon v tejto lokalite pribudlo až v roku 1899.

Namieste je pripomenúť ešte jeden zaujímavý moment technického charakteru, týkajúci sa ortuťových teplomerov, ktoré boli v roku 1888 ešte štandardným meracím prístrojom v meteorologickej praxi. S ohľadom na používanie tohto typu teplomeru je veľmi dôležité si uvedomiť teplotu tuhnutia (prechod z kvapalného do tuhého skupenstva) ortute, ktorá je -38,8 °C. V Oravskom Podzámku teda v predmetné mrazivé ráno nechýbalo veľa k tomu, aby tu dokonca zamrzla samotná ortuť v teplomeri. V takom prípade by korektná evidencia dosiahnutej teploty vzduchu bola, pochopiteľne, znemožnená.
 

▌K vývoju historického extrému najnižšej zaznamenanej teploty vzduchu na Slovensku

Do začiatku roka 1888 bola pravdepodobne najnižšou evidovanou teplotou vzduchu na území dnešného Slovenska hodnota -34,4 °C (-27,5 °R), ktorú zdokumentoval 20. decembra 1855 rovnako dr. Veselovský v Oravskom Podzámku.

Po 2. januári 1888 zotrval Oravský Podzámok miestom s najsilnejším zaznamenaným mrazom u nás ďalších vyše 41 rokov až do legendárnej februárovej studenej vlny v roku 1929. Najskôr 10. februára 1929 ho v tejto pozícii na jeden deň nahradila východoliptovská obec Východná, kde bolo v uvedený deň dosiahnuté minimum teploty vzduchu -38,5 °C (ďalej v Liptovskom Hrádku a Tatranskej Lomnici zhodne -37,0 °C). Napokon však hneď nasledujúce ráno 11. februára 1929 bolo vo Vígľaši-Pstruši nameraných -41,0 °C, čo je všeobecne známy a stále platný extrém najnižšej zaregistrovanej teploty vzduchu na našom území.
 

Použité zdroje:

▪ Faško P., Matejovič P., Pecho J. (2009): Najtuhšia zima 20. storočia na Slovensku. Meteorologický časopis 12(1): 37-41. <online>
▪ Karlinski F. (1888): Januarkälte 1888 in Galizien. Meteorologische Zeitschrift 5: 83-84.
▪ Klimatická databáza SHMÚ - KMIS.
▪ Kolektív autorov (1974): Klíma Tatier. Bratislava: Veda. 856 s.
▪ Kurländer I. (1888): Az idei tél. Természettudományi közlöny 20(223): 104-107.
▪ Matejovič P. (2011): Zima A.D. 1500 – 2010. Bratislava: Veda. 282 s.
▪ Originálne výkazy meteorologických pozorovaní z archívu SHMÚ.
▪ Petrovič Š. (1962): Extrémne teploty vzduchu Oravského Podzámku. Meteorologické zprávy 15(5): 122-128.
▪ Róna Zs. (1899): A nagy hidegekről. Természettudományi Közlöny 31(353): 1-12.
▪ Róna Zs. (1909): Éghajlat - II. Magyarország éghajlata. Budapešť: Kiadja A.K.M. Természettudományi Társulat. 696 s.
▪ Róna Zs., Fraunhoffer L. (1904): Magyarország hőmérsékleti viszonyai. A M. Kir. Országos Meteorológiai és Földmágnességi Intézet hivatalos kiadványai - VI. zväzok. Budapešť: Pesti könyvnyomda részvény-társaság. 155 s.
▪ Weszelovszky K. (1891): Éghajlati viszonyok Árvaváralján: 1850–1884-ig terjedö észlelései alapján. Magyar Tudományos Akadémiai Mathematikai és természettudományi Közlemények - XXIV. zväzok: 373-553.
▪ Wetterzentrale: NOAA 20th century reanalysis 1.000°. <online>
▪ WMO (2017): WMO Guidelines on the Calculation of Climate Normals. Metodický predpis WMO-No. 1203. 18 s. <online>