Aktuality SHMU
Pravdepodobnosť, že globálna teplota do roku 2026 prekročí oteplenie +1,5 °C sa zvýšila na takmer 50 %
▌Najnovšie klimatické projekcie Met Office ukazujú, že rast globálnej teploty bude v nasledujúcich rokoch pokračovať, pričom existuje pravdepodobnosť 48 %, že aspoň jeden z rokov v období rokov 2022 a 2026 dosiahne odchýlku teploty +1,5 °C alebo viac v porovnaní s predindustriálnym priemerom 1850 – 1900. Súčasne existuje približne 93 % šanca, že jeden z nasledujúcich rokov v uvedenom 5-ročnom období bude na globálne úrovni extrémne teplý (1. najteplejší aspoň od roku 1880, resp. 1850), a prekoná tak aj zatiaľ najteplejší rok 2016. V porovnaní s pôvodnými prognózami, ktoré WMO a Met Office pripravil pre obdobie 2017 – 2021 sa tak matematická pravdepodobnosť krátkodobého prekročenia hranice +1,5 °C na úrovní ročného priemeru teploty zvýšila o 38 %, v porovnaní s obdobím 2020 – 2024 o 18 %.
Na tomto mieste treba upozorniť na to, že jediný rok s odchýlkou aspoň +1,5 °C ešte neznamená, že natrvalo prekročíme hranicu kritického oteplenia uvedenú v Parížskej dohode (2015) – tá je definovaná prostredníctvom dlhodobého lineárneho trendu, resp. dlhodobého viacročného priemeru, globálnej teploty. Podľa aktuálnych údajov k aprílu 2022 by sme túto hranicu mohli prekročiť na konci roku 2033 (zhodnotenie na základe údajov klimatickej platformy C3S Copernicus; Obr. 1). Správa WMO "United in Science 2021" súčasne uvádza, že sa k trvalému prekročeniu oteplenia o 1,5 °C rýchlo približujeme, čo súvisí s celkovou akceleráciou globálneho otepľovania a zmeny klímy.
▌Medzi ďalšie kľúčové body najnovšej správy WMO a Met Office patria nasledujúce zistenia:
- Predpokladá sa, že odchýlka globálnej ročnej teploty bude v jednotlivých rokoch obdobia 2022 až 2026 o 1,1 °C až 1,7 °C vyššia ako predindustriálny priemer (za roky 1850 – 1900).
- Pravdepodobnosť, že odchýlka globálnej ročnej teploty dosiahne alebo prekročí aspoň v jednom roku v období 2022 až 2026 hodnotu +1,5 °C, je virtuálne taká pravdepodobná ako aj nepravdepodobná (48 %); existuje súčasne len malá pravdepodobnosť (10 %), že päťročný priemer prekročí túto hranicu.
- Šanca, že aspoň jeden rok v období 2022 až 2026 prekoná rekordne najteplejší rok 2016, je približne 93 %; pravdepodobnosť, že päťročný priemer na roky 2022 – 2026 bude vyšší ako priemer za posledných päť rokov (2017 – 2021), je takisto 93 %.
- Predpokladá sa, že priestorová teplotná odchýlka v oblasti Arktídy bude v porovnaní s priemerom rokov 1991 – 2020 viac ako trikrát väčšia v porovnaní s odchýlkou globálnej teploty.
- Neexistuje predpoklad, že Južnú osciláciu ENSO dosiahne v období mesiacov december až február 2022/23 teplú fázu El Niño, Met Office ale predpokladá, že index ENSO bude v druhej polovici roka 2022 skôr pozitívny.
- Modelové simulácie úhrnov atmosférických zrážok za rok 2022 v porovnaní s priemerom rokov 1991 – 2020 naznačujú zvýšenú pravdepodobnosť suchších podmienok v juhozápadnej Európe a juhozápadnej Severnej Amerike, resp. vlhkejších podmienok v severnej Európe, v oblasti Sahelu, a v severovýchodnej Brazílii a Austrálii.
- Predpokladané priemerné úhrny zrážok za obdobie mesiacov máj až september v období rokov 2022 – 2026 v porovnaní s priemerom rokov 1991 – 2020 naznačujú zvýšenú pravdepodobnosť vlhších podmienok v oblasti Sahelu, v severnej Európe, na Aljaške a v severnej Sibíri, a relatívne suchších podmienok v oblasti Amazónie (Obr. 2).
▲ Obr. 1: Vývoj globálnej teploty, vyjadrený kĺzavým priemerom mesačnej odchýlky teploty v porovnaní s predindustriálnym obdobím a celkového lineárneho trendu (jeho sklon sa mení v závislosti od počiatočného roku výpočtu; začiatok v roku 2000 - vľavo; vpravo je k dispozícii aktualizácia k aprílu 2022) s predpokladaným dosiahnutím, resp. prekročením celkového oteplenia o +1,5 °C na základe údajov C3S Copernicus (Zdroj: ECMWF, Copernicus).
▌Parížska dohoda (COP21) stanovuje dlhodobé klimatické a emisné ciele, ktoré majú signatárske štáty nasmerovať k podstatnému zníženiu globálnych emisií skleníkových plynov, aby sa tak obmedzil nárast globálnej teploty do konca tohto storočia na maximálne +2 °C (2 K), pričom vyvinie ďalšie úsilie, aby uvedené oteplenie nepresiahlo +1,5 °C. Špeciálna správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) už v roku 2018 informovala, že celkové predpokladané dopady na prírodné systémy a ľudské komunity sa môžu významné líšiť pri dosiahnutí oteplenia o +1,5 °C, resp. 2,0 °C. Správa z roku 2018 ako aj najnovšia AR6 IPCC (2022) uvádzajú, že už pri oteplení o 1,1 – 1,2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, je možné na Zemi a v jednotlivých regiónoch sledovať ďalekosiahle a v mnohých prípadoch aj dramatické dôsledky zmeny klímy (najmä v chudobnejších regiónoch sveta), extrémneho počasia, zvyšovania hladiny morí a oceánov a rýchleho otepľovania polárnych regiónov (najmä Arktídy).
▌Podľa predbežnej správy WMO o stave globálnej klímy bola v roku 2021 globálna priemerná teplota o 1,1 °C vyššia ako v predindustriálnom období. Obmedzenie globálneho otepľovania na maximálne +1,5 °C by poskytlo ľuďom a prírodným spoločenstvám dlhší čas pre adekvátnejšiu a efektívnejšiu adaptáciu na nové klimatické podmienky, a umožnilo by im tak zotrvať pod kritickými prahovými hodnotami možného rizika (ohrozenia).
▲ Obr. 2: (vľavo) Modelové simulácie a prognózy priemernej odchýlky ročnej teploty vzduchu [°C] (surface temperature) za obdobie 2022 – 2026 v porovnaní s dlhodobým priemerom 1991 – 2020 (vľavo hore je priemer 11 modelových simulácií); (vpravo) to isté pre odchýlky ročného úhrnu atmosférických zrážok [mm/deň] získané z 10 modelových simulácií [Zdroj: WMO, Met Office].
▌Celkové oteplenie o 1,5 °C v porovnaní so stavom na konci 19. storočia predstavuje pre planetárny klimatický systém veľmi rýchlu zmenu, zvlášť ak sa udeje za časové obdobie kratšie ako 150 rokov. Treba si uvedomiť, že správa Svetovej meteorologickej organizácii nehodnotí pravdepodobnosť prekročenia tejto kritickej hodnoty na úrovni dlhodobého priemeru (napr. 30-ročného) alebo trendu. V skutočnosti ide o šancu alebo možnosť prekročenia 1,5-stupňovej hranice na úrovni jedného roka v rámci obdobia 2022 – 2026, a táto šanca je už významne vyššia ako napríklad v období 2017 – 2021 (kedy bola na úrovni 10 %). Tiež platí, že ak sa pozrieme na mesačné odchýlky globálnej teploty, hranicu +1,5 °C sme už nakrátko prekročili, a to práve v extrémne teplom roku 2016 (bolo to konkrétne vo februári a marci 2016, a to aj v dôsledku fenoménu El Niňo). Na úrovni odchýlky ročnej priemernej teploty k tejto situácii zatiaľ nedošlo, je však dosť reálne, že sa tak v najbližšom 5-ročnom období stane, a ako uvádza správa WMO, táto pravdepodobnosť bude s postupujúcim časom narastať.
▌Akcelerácia otepľovania v posledných dvoch desaťročiach vedie k tomu, že obdobie dosiahnutia, resp. prekročenia oboch globálnych cieľov maximálneho [odporúčaného] nárastu globálnej teploty do roku 2100 o 1,5 °C, resp. 2,0 °C, dohodnutých v roku 2015 na Parížskej konferencii COP21, sa v porovnaní so stavom spred 20 rokov (r. 2000) významne posunulo smerom do súčasnosti. Ako ukazujú aj údaje z európskej klimatologickej platformy C3S Copernicu [Zdroj], predpokladané obdobie dosiahnutia, resp. prekročenia prahovej hodnoty +1,5 °C sa posunulo o 12 rokov (z roku 2045 na rok 2034; Obr. 1). V prípade prahovej hodnoty 2,0 °C je táto zmena dokonca ešte rýchlejšia, 19 rokov (z roku 2073 na rok 2054; treba zdôrazniť, že ide o predbežné odhady, ktoré do úvahy berú tak dlhodobé projekcie globálnej teploty podľa klimatických modelov ako aj aktuálny vývoj otepľovania).
▌Na Slovensku sa zvyšuje priemerná ročná teplota približne dvakrát tak rýchlo ako na globálnej úrovni. Od polovice minulého storočia sa priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku zvýšila o približne 2,0 °C. V priebehu nasledujúcich 15 až 20 rokov, teda do roku 2040 (čo bude práve obdobie, kedy veľmi pravdepodobne dosiahneme hranicu +1,5 °C na globálnej úrovni) očakávame, že teplota vzduchu na Slovensku sa zvýši o ďalších 1,0 – 1,5 °C v porovnaní s normálom 1991 – 2020 (na základe údajov simulácií regionálnych klimatických modelov EURO-CORDEX, Obr. 3). Bude to pochopiteľne znamenať ešte extrémnejší ráz klímy a počasia, väčšie a rozsiahlejšie dopady v dôsledku extrémnejšieho sucha, silnejších prívalových zrážok a búrok, zvýraznia sa aj nepriaznivé dopady vysokých teplôt na zdravie populácie, predovšetkým v lete.
▲ Obr. 3: Vývoj ročnej priemernej teploty vzduchu na meteorologickej stanici v Hurbanove v období 1872 – 2100 (časový rad pozostáva z dvoch častí; obdobie 1872 – 2020 sú reálne merané hodnoty teploty vzduchu; obdobie 2021 – 2100 predstavuje validovaný medzimodelový ensemblový priemer regionálnych klimatických modelov dostupných v rámci konzorcia EURO-CORDEX pre emisný scenár RCP8.5; horizontálne línie indikujú hodnoty ročného priemeru teploty vzduchu v rámci 30-ročných období 1961 – 1990, 1981 – 2010, 2021 – 2050 a 2071 – 2100) [Zdroj: EURO-CORDEX, Copernicus, SHMÚ KMIS].