Aktuality SHMU

Májové úhrny zrážok boli na Slovensku extrémne

V priebehu mája a na začiatku júna 2010 postihli mnohé regióny Slovenska výdatné celoplošné zrážky podmienené predovšetkým cyklonálnym charakterom počasia v tomto období. Okrem, na povodne mimoriadne citlivých povodí vodných tokov Ondavy, Hornádu, Tople, prípadne Myjavy, boli počas tohtoročného mája zasiahnuté aj menej exponované povodia Nitry, Žitavy, Popradu a niektorých ďalších vodných tokov na juhu stredného a východného Slovenska. Fakt, že išlo o skutočne historické májové zrážky potvrdzuje aj skutočnosť, že na takmer 400 zrážkomerných staniciach boli prekonané doposiaľ platné rekordy mesačných úhrnov zrážok za máj. Na okraj možno pripomenúť aj to, že mnohé z uvedených zrážkomerných staníc majú k dispozícii mesačné úhrny už od roku 1901. V predkladanom príspevku sme sa zamerali na štatistickú a priestorovú analýzu extrémnosti tak mesačných ako aj denných, prípadne týždenných úhrnov atmosférických zrážok, ktoré spadli na Slovensku v máji a na začiatku júna 2010.

Dosiahnuté výsledky jednoznačne potvrdzujú skutočnosť, že problémom májových a júnových zrážok bola nielen ich značná výdatnosť a veľký priestorových rozsah opakujúci sa hneď v niekoľkých po sebe nasledujúcich vlnách, ale aj fakt, že zväčša vypadávali v povodiach, ktoré boli už dostatočne nasýtené zrážkami z predošlých poveternostných situácií, predovšetkým z apríla 2010. Určitú spojitosť medzi májovými extrémnymi zrážkami a meniacimi sa podmienkami vplyvom klimatickej zmeny možno vidieť najmä v tom, že zrážky počas celého sledovaného obdoba vypadávali pri priemerne vyšších teplotách vzduchu (v mesačnom priemere to bol rozdiel až o ~ 2 °C). Popri cirkulačných faktoroch to boli teda nakoniec aj odlišné stavové fyzikálne veličiny spodnej troposféry (predovšetkým vyššia priemerná teplota a vlhkosť vzduchu), ktoré v konečnom dôsledku veľmi pravdepodobne ovplyvnili extrémnosť májových a júnových zrážok na Slovensku.

Posledné povodňové udalosti na Slovensku nastolili otázku, či boli podmienené nedostatočnými vodohospodárskymi aktivitami a nepriaznivým stavom prírodného prostredia alebo boli atmosférické zrážky také výdatné, že v danom prostredí museli vyvolať takéto dôsledky. Zdá sa, že hlavná príčina povodní bola v mimoriadnych až extrémnych a predovšetkým dlhotrvajúcich zrážkach, ktoré zasiahli opakovane rozsiahlejšie územia Slovenska, pričom v mnohých prípadoch to boli vždy tie isté regióny. V tom zmysle boli najviac zasiahnuté východné oblasti Podunajskej nížiny, južné regióny stredného Slovenska a veľká časť východného Slovenska, kde iba na krajnom severovýchode nespôsobili zrážky významnejšie škody. V priebehu druhej polovice jari a na začiatku leta boli zrážky výdatné aj na severnom Slovenku, na Kysuciach a Orave, ale v týchto regiónoch bola predchádzajúca zima relatívne chudobná na zrážky. Z analýz charakteristík zrážok treba upriamiť pozornosť na sezónne úhrny zrážok v období od októbra 2009, resp. od januára 2010 do mája, resp. júna 2010. Z ďalších zaujímavých výsledkov možno vyzdvihnúť porovnanie mesačných úhrnov zrážok z mája 2010 s ich doposiaľ historicky najvyššími hodnotami zaregistrovanými vo vybraných regiónoch Slovenska a na jednotlivých meteorologických (zrážkomerných) staniciach už od roku 1901. Nemenej zaujímavý je aj hodnotenie vzťahu priemernej mesačnej teploty vzduchu a mesačných úhrnov zrážok v máji na vybraných klimatologických staniciach v posledných šesťdesiatich rokoch (1951-2010).

O analýze májových zrážok na Slovensku sa môžete viac dozvedieť tu: Pecho et al. (2010).

Analýzu pripravili: Mgr. Jozef Pecho, RNDr. Pavel Faško, Mgr. Peter Kajaba