Aktuality SHMU

Počasie na „Štedrý deň“

Klasickou teplotnou singularitou je vianočný odmäk, to znamená kladná odchýlka v dlhodobom ročnom chode teploty vzduchu v období Vianoc. Nemeckí meteorológovia H. Flohn a P. Hess to zdôvodňujú oceánskou situáciou, keď zosilnený prílev teplého morského vzduchu spôsobuje odmäk. O tomto oteplení sa píše aj v ľudovej pranostike: „Na Adama a Evu čakaj oblevu“.

Keď sa bližšie pozrieme na maximálne a minimálne teploty vzduchu na „Štedrý deň“ zistíme, že najnižšia teplota vzduchu od roku 1951 bola nameraná v Oravskej Lesnej v roku 1961 (-33,7 °C). V Bratislave sme mali minimum v roku 1963 (-18,6 °C), v Košiciach to bolo v roku 1998 (-18,6 °C). Absolútne maximum teploty vzduchu bolo od roku 1951 namerané v Piešťanoch v roku 1958 (14,5 °C), v Bratislave sme mali najvyššiu teplotu vzduchu minulý rok (13,9 °C), v Košiciach to bolo v roku 1958 (13,4 °C).  V Poprade bola maximálna teplota minulý rok na „Štedrý deň“ 9,4 °C.

Snehová pokrývka sa 24. decembra naposledy v Bratislave vyskytla v roku 2012 (4 cm), v Košiciach to bolo v roku 2013 (5 cm). Absolútne maximum snehovej pokrývky sme zaznamenali v Oravskej Lesnej v roku 1988 (98 cm). Pre Bratislavu je nezabudnuteľný rok 1981, keď bolo v meste viac ako 30 cm snehu, maximum v Košiciach bolo o 10 rokov neskôr v roku 1991, keď sme namerali 24 cm snehu.

Dnes je deň zimného slnovratu, čo znamená, že máme najkratší deň v roku a zároveň začína astronomická zima. Podľa aktuálnych predpovedí počasia nás tento rok sneh na „Štedrý deň“ na väčšine územia Slovenska neprekvapí, tak budeme sledovať, či padnú aspoň nejaké teplotné rekordy.