Aktuality SHMU

Rok 2015 - druhý najteplejší v histórii meteorologických meraní v Európe

4.1.2016 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | RNDR. OLIVER BOCHNÍČEK PHD., RNDR. PAVEL FAŠKO CSC., MGR. MAREK ŠVEC

Roky 2014 a 2015 boli v Európe najteplejšie.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) tvrdí, že vysoké teploty sú dôsledkom celkového trendu globálneho otepľovania, podporovaného silným a pokračujúcim El Niňom.

Globálna priemerná teplota Zeme v roku 2015 bude pravdepodobne najvyššia v histórii meteorologických záznamov a hodnota jej odchýlky v porovnaní s pred industriálnym obdobím dosiahne významnú hranicu 1 °C.

WMO na základe 5 ročnej analýzy ďalej vyhlásila, že obdobie rokov 2011-2015 je najteplejšou 5 ročnou periódou v histórii pozorovaní. Počas tohto obdobia sa vyskytlo mnoho extrémnych prípadov počasia najmä vĺn tepla.

Stav globálnej klímy za rok 2015 bude historický z mnohých dôvodov. Úroveň skleníkových plynov v atmosfére dosiahla nové maximá na severnej pologuli, v priebehu jari 2015. Týmto po prvý krát prekročil 3 mesačný globálny priemer koncentrácie CO2, 400 ppm (400 milióntin).

Rok 2015 bude pravdepodobne najteplejším rokom v histórii záznamov spojeného s povrchovou teplotou oceánov od začiatku pozorovaní.

Je tak pravdepodobné, že hodnota kladnej odchýlky 1 °C bude prekonaná.

Na dôvažok, sme svedkami ešte aj silného javu El Niňo, ktoré stále naberá na intenzite. Tento jav má za následok ovplyvňovanie charakteru počasia v mnohých častiach sveta . Očakáva sa, že jeho účinok bude pokračovať i v roku 2016.

Správa WMO poukazuje aj na to, že počas ostatných 20 rokov, 90% prírodných katastrof zasahujúcich človeka, bolo podmienených často sa vyskytujúcimi prípadmi záplav, búrok, vĺn tepla, suchom a ostatnými s nimi spojenými udalosťami. Predošlá správa z novembra 2015 tvrdí, že katastrofy spájané s počasím sa v ostatnej dekáde vyskytovali 2 krát častejšie než pred 2 dekádami.

Správa WMO uvádza:

Predbežný odhad založený na dátach od januára do októbra ukazuje, že globálna teplota na Zemi pre rok 2015 bola dovtedy o 0,73 °C nad priemerom za obdobie 1961-1990.

Tento vývoj teploty predurčuje rok 2015, aby sa stal najteplejším v histórii meraní. Globálny priemer povrchovej teploty oceánov, ktorý bola najvyšší v predchádzajúcom roku, bude za rok 2015 vyrovnaný alebo dokonca aj prekonaný. Priemer globálnej teploty nad kontinentmi počas obdobia január až október tiež naznačuje, že aj z tohto pohľadu hodnotenia, bude rok 2015 najteplejší aj nad pevninou. Južná Amerika zaznamenala najteplejší rok podobne i Ázia (spoločne s rokom 2007), a Afrika a Európa svoj druhý najteplejší.

Obrázky:

Obr. 1 Odchýlky globálnej ročnej teploty od normálu 1961-1990

Rok 2015 je v obrázku 1 hodnotený za január až október. Jednotlivé stĺpce sú vyfarbené podľa toho, či rok bol klasifikovaný ako rok s prevládajúcim javom El Niňo (červený), La Niňa (modrý) alebo ako ENSO-neutrál (šedý). Neistota nie je v obrázku vyjadrená, ale je okolo 0,1 °C.

Obr. 2 Mapa odchýlok priemernej ročnej teploty vzduchu v roku 2015 v porovnaním s dlhodobým priemerom za obdobie rokov 1981-2010.

Mapa (Obr. 2) vyjadruje, že väčšina Európy bola v roku 2015 teplejšia, ako zvyčajne, so zvýrazneným teplotným kontrastom východ - západ. Väčšina východnej Európy bola výnimočne teplá, dokonca teplejšia než v roku 2014, západná časť Európy bola v priemere chladnejšia. Iba v časti Írska a Portugalska, bola pozorovaná podpriemerná teplota vzduchu.

Teplotné anomálie (v porovnaní s obdobím rokov 1981-2010) vyjadrujú veľké kontrasty nad Európou vo všetkých sezónach (Obr. 3a Zima, Obr. 3b Jar, Obr. 3c Leto, Obr. 3d Jeseň):

Obr. 3a Zima

Obr. 3b Jar

Obr. 3c Leto

Obr. 3d Jeseň

Mapy teplých dní a nocí (Obr. 4 a Obr. 5) zobrazené v percentuálnom vyjadrení za rok 2015 v porovnaní s dlhodobým priemerom za obdobie 1981-2010.

Obr. 4 Mapa teplých dní (pozri definíciu nižšie) v porovnaní s priemerom obdobia 1981-2010.

Obr. 5 Mapa teplých nocí (pozri definíciu nižšie) v porovnaní s priemerom obdobia 1981-2010.

Teplý deň je definovaný ako deň kedy maximum (TX) alebo teplá noc, kedy minimum (TN) teploty vzduchu presiahlo 90 ty percentil hodnôt obdobia 1981-2010. Táto hranica týkajúca sa najteplejších 10% dní alebo nocí je počítaná pre každý bod v mape s ohľadom na miestne podmienky. Z obrázku je vidieť, že škandinávske krajiny mali menej teplých dní a teplých nocí, zatiaľ čo stredná a južná Európa mala o 40% viac teplých dní a teplých nocí ako zvyčajne býva. Vyšší výskyt teplých dní odráža výskyt vĺn tepla a s tým spojené rekordné teploty vzduchu pozorované v niektorých častiach Európy. Vysoký počet teplých nocí je významný v úvahe so zdravím človeka; vysoká teplota vzduchu v noci má negatívny vplyv na zdravie človeka. Vlny tepla v júli v severozápadnej Európe spôsobili zvýšenie úmrtnosti asi o 26%, najmä v Belgicku a silný nárast aj v Holandsku.

Kladné hodnoty Indexu severoatlantickej oscilácie (NAO) indikujú zosilnenie západného prúdenia, a záporné hodnoty naopak, zoslabenie. Počas zimy 2014/2015 NAO vykazuje vysoké kladné hodnoty (Obr. 6) čo indikuje výnimočnú častosť západných vetrov nad Európou.

Obr. 6 NAO index za obdobie 1865-2015 za zimné mesiace (december - február). Zdroj: NCAR/UCAR

Rozdiely v teplote morí a oceánov v Európe v roku 2015 sú badateľné najmä pri pohľade na chladnejší oceán v strede severnej časti Atlantického oceána. Záporné odchýlky pravdepodobne súvisia so zosilnenou výmenou tepla v systéme atmosféra – oceán, pravdepodobne spôsobené silnejším vetrom nad severným Atlantikom v prvých mesiacoch roka. Obr. 7 zobrazuje ročnú teplotu morí a oceánov za rok 2015 v porovnaní s dlhodobým priemerom 1982-2010. Táto chladná anomália západne od Írska a väčšiny Spojeného kráľovstva Veľkej Británie siaha až k brehom Portugalska. Povrchová teplota Stredozemného mora, Čierneho mora a Baltického mora bola omnoho teplejšia ako zvyčajne. Sever Grónska, sever severného Atlantiku a Biele more boli tiež výnimočne teplé v súvislosti s malou rozlohou ľadu na jar.