Aktuality SHMU

Teplotne normálny október 2017

Október 2017 skončil na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálny (s výnimkou krajného juhozápadu, kde bol až nadnormálny) a zrážkovo nadnormálny až silne nadnormálny. Ako prevažne teplotne normálny skončil uplynulý mesiac aj vo východnej a juhovýchodnej Európe (odchýlky od normálu 1961-1990 do +1,0 °C). Naopak, október možno hodnotiť ako teplotne nadnormálny (miestami až silne nadnormálny) v západnej polovici strednej Európy (Česká rep., Rakúsko a Nemecko) a v západnej a juhozápadnej Európe (Španielsko, Veľká Británia alebo Portugalsko a odchýlkami až do + 5,0 °C, veľmi vysoké odchýlky teploty boli pozorované aj na severe Európy a v Arktíde). Cirkulačné podmienky mali významný vplyv na veľmi kontrastné rozdelenie množstva atmosférických zrážok v Európe. Október 2017 skončil na väčšine územia južnej, juhozápadnej a západnej Európy ako zrážkovo silne až mimoriadne podnormálny (vrátane Britských ostrovov alebo pobrežných oblastí Balkánu či Grécka). Naopak, na veľkej ploche strednej a východnej Európy boli atmosférické zrážky v októbri veľmi hojné (prevažne nadnormálne až silne nadnormálne), dokonca v niektorých regiónoch Pobaltia, Poľska či Rumunska a Bulharska boli až mimoriadne nadnormálne (viac ako 250 % normálu 1961-1990). Podľa predbežného hodnotenia Japonskej meteorologickej služby (JMA), bol október 2017 tretí najteplejší október aspoň od roku 1891 (odchýlka +0,31 °C v porovnaní s normálom 1981-2010), podľa americkej NOAA štvrtý [graf] a podľa údajov NASA druhý najteplejší október aspoň od roku 1880.

Teplota vzduchu

Október 2017 bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny (na krajnom juhozápade až nadnormálny), s priemernou územnou odchýlkou +0,6 °C v porovnaní s normálom 1961-1990 (dT v intervale od -0,7 °C na Lomnickom štíte do +2,1 °C v Bratislave na letisku), resp. +0,5 °C v porovnaní s teplejším normálom 1981-2010 (dT v intervale od -0,7 °C na Lomnickom štíte do +1,6 °C v Žihárci; Obr. 1 vľavo). Uplynulý mesiac bol relatívne najteplejší na juhozápade Slovenska (vrátane juhu Podunajskej nížiny), naopak relatívne najchladnejší vo vysokých horských polohách Tatier (Obr. 2). Na meteorologickej stanici v Hurbanove bola priemerná mesačná teplota vzduchu v októbri 11,1 °C (+0,9 °C v porovnaní s normálom 1961-1990 a +0,5 °C v porovnaní s normálom 1981-2010; Obr. 1 vpravo).

Absolútne najnižšia priemerná mesačná teplota vzduchu, okrem vysokých horských polôh, bola zaznamenaná v Telgárte (6,0 °C) a najvyššia v Bratislave na letisku (12,0 °C). Vo vysokých horských polohách bola priemerná mesačná teplota vzduchu v októbri -2,5 °C na Lomnickom štíte, resp. 0,4 °C na Chopku. Absolútne teplotné minimum, okrem vysokých horských polôh (Lomnický štít, -16,7 °C dňa 31. 10. a Chopok, -11,5 °C dňa 31. 10.), bolo zaznamenané v Telgárte (-4,6 °C, dňa 31. 10.) a v Švedlári (-4,4 °C, dňa 31. 10.), najvyššie maximum v Hurbanove (25,8 °C, dňa 17. 10.). Priestorové rozloženie maximálnej, resp. minimálnej dennej teploty vzduchu v Európe v období od 14. 10. do 19. 10., resp. 26. 10. do 31. 10.2017 je vidieť na Obr. 3 (na základe údajov WMO/DWD).

Atmosférické zrážky

Z pohľadu množstva atmosférických zrážok skončil október 2017 ako zrážkovo nadnormálny (138 % dlhodobého priemeru 1901-2000; Obr. 4), pričom zrážky sa vyskytovali predovšetkým v priebehu prvej a poslednej októbrovej dekády, kedy počas dvoch zrážkových periód (21. - 23. 10. a 27. - 30. 10. 2017; Obr. 5) dosiahli denné úhrny zrážok ojedinele aj viac ako 40 mm (na Skalnatom plese a Lomnickom štíte aj viac ako 70 mm). Z hľadiska priestorového úhrnu zrážok relatívne najnižšie úhrny boli zaznamenané na západnom Slovensku (66 mm, 120 % DP), naopak najviac na strednom Slovensku (108 mm, 159 % DP). Úhrnne najviac zrážok spadlo v priebehu októbra na Lomnickom štíte (278 mm), ďalej na staniciach Skalnaté pleso (234 mm), Oravská Lesná (202 mm) a Tatranská Javorina (200 mm).

Slnečný svit

Suma trvania slnečného svitu bola v októbri prevažne normálna (v severnej polovici územia a v horských oblastiach podnormálna) a pohybovala sa najčastejšie v intervale od 91 % (Piešťany; 126 hodín) do 106 % (Bratislava-Koliba; 153 hodín) mesačného normálu 1961-1990. Absolútne najvyšší mesačný úhrn dosiahol slnečný svit na staniciach Bratislava-letisko a Poprad (157 hodín). Vo vysokohorských polohách bola mesačná suma slnečného svitu v intervale od 96 (Chopok; 76 % normálu) do 132 hodín (Lomnický štít, 76 % normálu). [Priestorové rozloženie trvania slnečného svitu v Európe za október 2017 na základe údajov WMO/DWD.]

Vietor

V súvislosti s prechodom výrazného studeného frontu (katafrontu) v nedeľu, 29. 10. 2017, sme predovšetkým na západnom a juhozápadnom Slovensku zaznamenali mimoriadne vysoké maximá rýchlosti vetra, ktoré na niektorých staniciach významne presiahli hodnotu 100 km/h (napr. Nitra-Veľké Janíkovce 124 km/h, Bratislava-letisko a Bratislava-Mlynská dolina 107 km/h, Malý Javorník 118 km/h, v horských oblastiach Slovenska napr.: Telgárt 104 km/h, a Chopok 162 km/h). Prvú vlnu silného vetra vyvolal prechádzajúci studený front v dopoludňajších hodinách, druhú potom výrazný vzostup tlaku vzduchu na zadnej strane hlbokej tlakovej níže. Od začiatku augusta 2017 išlo na západnom Slovensku už o tretiu mimoriadnu situáciu spojenú s veľmi silným vetrom (ďalšie dve boli v dňoch 10. 8. a 14. 9. 2017; Detailná analýza situácie dňa 14. 9. 2017). V dôsledku následného ochladenia a výdatných zrážok napadlo vo vysokých horských polohách Tatier do rána 30. 10. 2017 miestami aj viac ako 50 cm nového snehu (napr. Skalnaté pleso 57 cm). 

Cirkulačné podmienky v októbri 2017

Október 2017 by sme mohli z hľadiska cirkulačných podmienok rozdeliť na tri obdobia. V prvej októbrovej dekáde prevládal prílev chladnejšieho a vlhkejšieho morského polárneho vzduchu, ktorý do strednej Európy prúdil na zadnej strane brázdy nízkeho tlaku vzduchu, ktorá sa rozprestierala nad severnou a východnou Európou. Do strednej Európy postupovali z Atlantického oceánu jednotlivé frontálne systémy, ktoré so sebou prinášali občasné zrážky (Obr. 6). 

V druhej októbrovej dekáde sa situácia začala meniť a dominantnejší vplyv na počasie v strednej Európe mala oblasť vysokého tlaku vzduchu, ktorá sa vytvorila v priestore strednej a južnej Európy, a postupne sa presunula nad juhovýchodnú Európu. Počasie na Slovensku nadobudlo ustálenejší charakter tzv. „babieho leta“. Začiatkom druhej októbrovej dekády upútal pozornosť hurikán Ophelia (Obr. 10), ktorý sa začal atypicky formovať juhozápade od Azorských ostrovov a postupoval ďalej na severovýchod, pričom pred príchodom k brehom Írska sa transformoval na mimotropickú tlakovú níž s výrazným tlakovým gradientom, ktorý sa na Britských ostrovoch prejavil najmä zosilnením vetra. [Detailná analýza transformácie hurikánu Ophelia.] Po zadnej strane oblasti vysokého tlaku nad stredoeurópskym vnútrozemím začal do strednej Európy prúdiť teplejší vzduch od juhozápadu, čo sa prejavilo ako na maximálnej, tak aj minimálnej teplote vzduchu.

Situácia sa opäť zmenila v poslednej októbrovej pentáde. Dňa 26. októbra prešiel cez naše územie zvlnený studený front spojený s tlakovou nížou so stredom nad východnou Európou, pričom došlo k radikálnejšej prestavbe tlakových útvarov. [Detailná analýza poveternostnej situácie.] Po jeho prechode najskôr zosilnela advekcia polárneho morského vzduchu. K výraznejšiemu ochladeniu, ktoré sa prejavilo najmä vo vyšších vrstvách ovzdušia, došlo dňa 28. októbra, kedy zo Severného a Nórskeho mora postupovali do strednej Európy frontálne systémy a podružné studené fronty, ktoré so sebou prinášali jednotlivé dávky studeného, pôvodom arktického morského vzduchu až z oblasti severného pólu, čo sa prejavilo poklesom teploty vzduchu najmä vo vyšších hladinách ovzdušia. Zároveň sa medzi hlbokou tlakovou nížou nad južnou Škandináviou a Baltickým morom a anticyklónou nad Biskajským zálivom vytvoril výrazný tlakový gradient, v ktorom postupoval cez naše územia studený katafront, čo vyvolalo prudké zosilnenie vetra. [Prehľad maximálnej rýchlosti v nárazoch na Slovensku dňa 29. 10. 2017.]

Studený arktický morský vzduch sa v prízemnej vrstve nad teplejšími moriami čiastočne transformoval, preto ochladenie v nížinách juhozápadného Slovenska nebolo tak výrazné. V nížinách juhozápadného Slovenska sa v dňoch 30. - 31. 10. vyskytli prevažne dažďové prehánky, ojedinele s krúpami a krúpkami, v nížinách východného Slovenska a na horách boli prehánky aj snehové, od stredných horských polôh sa vytvárala prechodne aj súvislá snehová pokrývka, resp. poprašok. [Priestorové rozloženie snehovej pokrývky v Európe na základe údajov WMO/DWD na Obr. 8.]

Zdroje: KMIS SHMÚ, Bulletin MaK, Intersucho, WMO/DWD, NOAA, NCEP, KNMI, NASA.

Obr. 1: (vľavo) Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu v októbri 2017 od normálu 1961-1990 a 1981-2010 na vybraných meteorologických staniciach; (vpravo) odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu v októbri na staniciach Bratislava-Koliba, Hurbanovo, Oravská Lesná a Košice-letisko v období 1900(1951)-2017 (v porovnaní s normálom 1961 - 1990) [Obr. 1a, Obr. 1b]

Obr. 2: Priestorové rozloženie odchýlky priemernej teploty vzduchu v októbri 2017 v porovnaní s normálom 1961-1990 (vľavo) a 1981-2010 (vpravo) [Obr. 2]

Obr. 3: Priestorové rozloženie maximálnej (horný rad), resp. minimálnej (dolný rad) dennej teploty vzduchu v strednej a západnej Európe v období od 14. 10. do 19. 10., resp. od 26. 10. do 31. 10. 20017 na základe údajov WMO/DWD [Obr. 3]  

Obr. 4: Mesačný úhrn atmosférických zrážok v mm (vľavo) a v % normálu 1961 -1990 (vpravo) za mesiac október 2017 na Slovensku [Obr. 4] 

Obr. 5: Denný úhrn atmosférických zrážok [mm] na základe údajov SHMÚ INCA 2.0 vo vybraných dňoch v októbri 2017 [SHMÚ, Obr. 5]

Obr. 6: (vľavo) Odchýlka od priemernej výšky geopotenciálnej hladiny 850 hPa (1981-2010) v období od 10. 10. do 20. 10. 2017; (v strede) odchýlka prízemného tlaku vzduchu (hPa) od dlhodobého priemeru  (1981-2010) v období od  28. 10. do 31. 10. 2017; (vpravo) odchýlka teploty vzduchu ( T °C) od dlhodobého priemeru v hladine 850 hPa v období od 28. 10. do 31. 10. 2017, všetko na základe údajov reanalýzy NCEP/NCAR [Obr. 6a, Obr. 6b, Obr. 6c]

Obr. 7: (vľavo) Priemerné množstvo oblačnosti (aj v porovnaní s dlhodobým priemerom 1982-2009) a (vpravo) počet zamračených a jasných dní v Európe v októbri 2017 na základe údajov WMO/DWD [Obr. 7]

Obr. 8: (vľavo) Počet dní so snehovou pokrývkou, priemerná a maximálna (vpravo) výška snehovej pokrývky v Európe v októbri 2017 na základe údajov WMO/DWD [Obr. 8]

Obr. 9: Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu vo svete (vľavo), v Európe (v strede) a v Arktíde za mesiac október 2017 v porovnaní s normálom 1981-2010 podľa reanalýzy NCEP [Obr. 9a, Obr. 9b a Obr. 9C]

Obr. 10: Mimotropická tlaková níž Ophelia (pôvodne hurikán Ophelia) pri brehoch Írska dňa 16. 10. 2017 [Zdroj: NASA]