Aktuality SHMU

Klimatologické zhodnotenie roka 2017

Rok 2017 ako celok bol na Slovensku veľmi až mimoriadne teplý (predovšetkým na západnom Slovensku) a z pohľadu množstva atmosférických zrážok bol v rámci normálu. V teplom polroku sa vyskytlo päť výraznejších vĺn horúčav, a to predovšetkým v druhej polovici júna a na prelome júla a augusta 2017. K pozoruhodným poveternostným a klimatickým anomáliám patril studený až veľmi studený január 2017 (piaty najchladnejší aspoň od roku 1961), ďalej druhý najteplejší marec, ale napríklad aj veľmi až mimoriadne vlhký apríl a mimoriadne vlhký september 2017, ktorý podstatne zvrátil (spolu s nasledujúcimi mesiacmi), nepriaznivú bilanciu atmosférických zrážok a na západnom Slovensku aj rozvoj závažného sucha.

Teplota vzduchu na Slovensku

Rok 2017 skončil na väčšine územia Slovenska v porovnaní s klimatickým normálom 1961-1990 ako veľmi až mimoriadne teplý. Priemerná územná teplota vzduchu bola 8,4 °C, pričom odchýlka od normálu 1961 – 1990 bola +1,3 °C. V porovnaní s novším normálom 1981-2010 odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu bola +0,8 °C. Relatívne najteplejšie bolo v západnej, resp. juhozápadnej časti Slovenska, kde odchýlka od normálu bola vyššia ako +1,5 °C (Obr. 1). Územný priemer teploty vzduchu  zaradil rok 2017  ako 12. najteplejší aspoň od roku 1961, avšak v niektorých oblastiach na krajnom juhozápade oblasti Bratislavy ako 2. až 3. (Bratislava-letisko), resp. 5 až 7. (Bratislava-Koliba) najteplejší aspoň od roku 1961. Súvislejšie chladné periódy boli len v januári, od polovice apríla do polovice mája a v druhej polovici septembra (Obr. 2). V ostatnom priebehu roka sa teplotná krivka pohybovala nad priemerom.

Zima 2016/17 (december 2016 až február 2017)  patrila na väčšine územia Slovenska medzi teplotne normálne zimy, čo je však dôsledok kompenzácie veľmi studeného januára a veľmi teplého februára 2017. Podľa údajov z meteorologickej stanice v Hurbanove skončila zima 2016/17 ako 30. až 32. najchladnejšia aspoň od roku 1901. Zima 2016/17 bola najchladnejšou zimou od zimy 2005/06, ktorá však bola výrazne chladnejšia, predovšetkým na severe Slovenska. Priemerná územná odchýlka zimy 2016/17 od normálu 1961 – 1990 dosiahla -0,3 °C (-0,8 °C v porovnaní s 1981 – 2010, Obr. 1), pričom relatívne teplejšia bola vo vyšších nadmorských výškach a miestami aj v niektorých kotlinových polohách na severe stredného a východného Slovenska (na Lomnickom štíte až o +1,3 °C). Naopak, chladnejšia bola vo východnej časti Podunajskej nížiny, na strednom Považí a Ponitrí a na Východoslovenskej nížine (menej ako o -1,0 °C).

Zima sa začala teplotne normálnym až teplým decembrom 2016. Na rozdiel od decembra, január 2017 skončil v porovnaní s normálovým obdobím 1961 – 1990 ako studený až veľmi studený mesiac (-3,6 °C v porovnaní s 1961-1990). Na väčšine územia Slovenska išlo o najchladnejší január od roku 1985 (niekde od 1987), no našli sa aj meteorologické stanice, kde sa chladnejší január od tuhej zimy 1941/42 zatiaľ nevyskytol. Február 2017 bol v priemere teplý až veľmi teplý (+2,4 °C v porovnaní s 1961 – 1990), a predovšetkým v poslednej dekáde nadobudol až jarný charakter (v posledných dňoch mesiaca boli dokonca prekonané aj teplotné rekordy pripadajúce napr. na 28. február). Absolútne minimum teploty vzduchu v priebehu zimy 2016/17 bolo zaznamenané v Oravskej Lesnej, a to dňa 8.1.2017 (-35,5 °C).

Obr. 1: Odchýlka priemernej teploty vzduchu na Slovensku za rok 2017 (vľavo), za zimu 2016/17 (v strede hore), za jar (vpravo hore), za leto (v strede dole) a za jeseň 2017 (vpravo dole), všetko v porovnaní s normálom 1961-1990, zväčšenie obrázku [Zdroj: SHMÚ]

Obr. 2: Vývoj odchýlky priemernej dennej teploty vzduchu v roku 2017 (v porovnaní s normálom 1961 – 1990) na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku – Bratislava (letisko), Hurbanovo, Poprad a Košice (letisko) [Zdroj: SHMÚ]

Po teplotne normálnej zime, jar 2017 skončila s odchýlkou +1,7 °C  od normálu 1961-1990 ako teplotne mimoriadne nadnormálna (+1,2 °C v porovnaní s 1981 – 2010). V závislosti od regiónu išlo o 3. až 8. najteplejšiu jar aspoň od roku 1951. Relatívne najteplejším mesiacom minuloročnej jari bol marec, ktorý hodnotíme ako 2. až 3. najteplejší marec aspoň od roku 1951, s priemernou odchýlkou +3,7 °C (v porovnaní s 1961-1990). V Hurbanove s priemernou teplotou +9,0 °C bol marec 2. najteplejší aspoň od roku 1901 a zaradil sa tak za historicky najteplejší marec z roku 2014. Relatívne najchladnejším jarným mesiacom bol apríl 2017, hoci priemerná odchýlka -0,2 °C (v porovnaní s 1961-1990) ho radí medzi teplotne normálne mesiace. Máj bol však opäť teplotne nadnormálnym mesiacom, s priemernou územnou odchýlkou +1,7 °C v porovnaní s obdobím 1961 – 1990. Prvý tropický deň (Tmax ≥ 30 °C) bol v roku 2017 zaznamenaný na stanici v Holíči  dňa 29. 5., kedy maximálna denná teplota vzduchu vystúpila na 30,4 °C. V priebehu nasledujúceho dňa, 30. 5., bol tropický deň zaznamenaný na 27 meteorologických staniciach na Slovensku. V priebehu mája 2017 sa však vyskytlo aj niekoľko mrazových dní (Tmin < 0 °C), dňa 10.5.2017 dokonca aj na mnohých miestach južného a juhozápadného Slovenska, pričom v kotlinách stredného a východného Slovenska mrzlo aj v dňoch 1.5., 9.5. a 11.5.2017.

Z ročných sezón relatívne najteplejšie bolo leto 2017, ktoré s odchýlkou +2,7 °C, v porovnaní s normálom 1961 – 1990, skončilo ako mimoriadne teplé (+1,7 °C v porovnaní s 1981 – 2010). Leto 2017 bolo na väčšine meteorologických staníc 2. až 4. najteplejšie aspoň od roku 1951, v Hurbanove ako 3. najteplejšie aspoň od roku 1901 (priemer za leto: 22,6 °C; odchýlka od normálu 1961-1990: +3,1 °C). Všetky tri letné mesiace boli teplotne nadnormálne, pričom najteplejším mesiacom leta bol august s priemernou odchýlkou +3,2 °C od normálu 1961 – 1990. Relatívne najteplejší bol však jún 2017 (+2,5 °C nad normálom 1981 – 2010), ktorý bol 2. najteplejším júnom v histórii meteorologických pozorovaní na Slovensku.

Obr. 3: Priestorová analýza teploty vzduchu v úrovni 2 m nad terénom o 14:00 (ľavý panel) a 16:00 (pravý panel) hod SELČ v období od 20. 6. do 28. 6. 2017 [Zdroj: INCA SHMÚ, autor: J. Vivoda; pre zväčšenie obrázkov: Obr. 3a, Obr. 3b]

Obr. 4: Maximálna mesačná teplota vzduchu v júni 2017 (červené krížiky) a 98. percentil (far. škála) maimálnej júnovej teploty vzduchu v období rokov 1961-2017 (vľavo); najvyššia maximálna teplota vzduchu v júni (červené krížiky) a 99. percentil (far. škála) maximálnej júnovej teploty vzduchu na Slovensku v období rokov 1961-2017 (vpravo); zväčšenie obrázku [Zdroj: SHMÚ]

V priebehu minuloročného leta sme na území Slovenska evidovali päť výraznejších vĺn horúčav, pričom dve z nich trvali minimálne sedem dní (19. – 28.6.2017 - Obr. 3 a 4 - a 30.7. – 5.8.2017). V priebehu štvrtej vlny horúčav na prelome júla a augusta 2017 na Slovensku bolo namerané aj absolútne teplotné maximum v minulom roku, 38,8 °C (Senica; 3.8.2017). V priebehu leta 2017 sme zaznamenali 62 tropických dní (výskyt aspoň na jednej meteorologickej stanici) a 29 tropických nocí. Najviac tropických dní sme zaregistrovali  v Dolných Plachtinciach (49) a v Slovenskom Grobe (49), a ďalej  v Gabčíkove (46), Žihárci (45) a Dudinciach (45). Najviac tropických nocí sme pozorovali v Žihárci (14) a Bratislave - Mlynskej doline (13). Počet letných dní (od apríla do septembra) na pomerne veľkom území na juhu Slovenska presiahol  hodnotu 70 dní (na niektorých staniciach ide o vôbec najvyššiu hodnotu aspoň od roku 1951; napr. Bratislava-Koliba, Bratislava-letisko alebo Poprad; Obr. 5). Leto 2017 bolo typické aj tým, že sa zaradilo medzi historicky „najslnečnejšie“ letá aspoň od roku 1951 s trvaním celkového slnečného svitu v južných oblastiach Podunajskej nížiny viac ako 950 hodín.

Obr. 5: Sezónny počet letných (vľavo) a tropických dní (vpravo) na Slovensku v lete 2017 [Zdroj: SHMÚ]

Obdobie mesiacov september až november 2017 (jeseň 2017) bolo na väčšine územia Slovenska teplotne normálne až nadnormálne, s priemernou územnou odchýlkou teploty vzduchu +0,5 °C v porovnaní s normálom 1961 – 1990. V porovnaní s normálom 1981 – 2010 skončila jeseň ako teplotne normálna (+0,3 °C). Relatívne najteplejším mesiacom jesene bol november 2017 s teplotnou odchýlkou +0,8 °C,  relatívne najchladnejší bol september s odchýlkou +0,1 °C v porovnaní s normálom 1961 – 1990. Na Obr. 6 je vidieť dlhodobý vývoj odchýlok sezónnej teploty vzduchu za zimu, ja, leto a jeseň na 11 vybraných meteorologických staniciach v období od roku 1951. Relatívne teplejšie sezóny (červená) sa sústreďujú prevažne do obdobia po roku 1992.

Obr. 6: Odchýlka priemernej sezónnej teploty vzduchu (od normálu 1961-1990) za zimu (hore), jar, leto a jeseň (dole) na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období rokov 1951-2018; tmavosivá oblasť - bez údajov, zväčšenie obrázku [Zdroj: SHMÚ]

Atmosférické zrážky na Slovensku

Na rozdiel od roka 2016, ktorý bol charakteristický značným prebytkom atmosférických zrážok (+20 % v porovnaní s obdobím 1901 – 2000), rok 2017 skončil celkovo ako zrážkovo normálny. Boli však oblasti na západe a juhozápade Slovenska s deficitom zrážok a najmä severné časti stredného a východného Slovenska s prebytkom zrážok (Obr. 7). Územný ročný priemer množstva zrážok dosiahol 827 mm (+65 mm, 109 % v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901 – 2000). Absolútne a aj relatívne najmenej zrážok spadlo v priebehu roka na západnom Slovensku, v priemere len 562 mm (-100 mm, 85 % DP), naopak absolútne najviac na strednom Slovensku, a to 1001 mm (+129 mm, 115 % DP), a relatívne najviac na východnom Slovensku, 885 mm (+138 mm, 118 % DP). Absolútne najvyššie ročné úhrny zrážok sme zaznamenali vo vysokohorských oblastiach Tatier – viac ako 1500 mm (Lomnický štít 2300 mm), naopak najnižšie hodnoty v oblasti krajného juhozápadu Slovenska (napr. Senec 389 mm). Pri pohľade na vývoj zrážkovej bilancie v jednotlivých mesiacoch roka 2017 (Obr. 8 vľavo) vidíme, že v období od januára do augusta 2017, prevládali mesiace s nedostatkom zrážok. Tento vývoj sa však významne zmenil v septembri, kedy v dôsledku výdatnejších celoplošných zrážok, a to predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, došlo k vyrovnaniu predošlej negatívnej bilancie zrážok.

Obr. 7: Ročný úhrn atmosférických zrážok na Slovensku za rok 2017 v mm (vľavo) a v % normálu 1961-1990 (vpravo) [Zdroj: SHMÚ]

Obr. 8: Mesačné hodnoty priestorového úhrnu zrážok vyjadrené v mm deficitu, resp. prebytku v porovnaní s dlhodobým priemerom za obdobie 1901-2000 na Slovensku v roku 2017 (vľavo); mesačný úhrn atmosférických zrážok za september 2017 v mm v % normálu 1961 -1990 (v strede hore) a dlhodobého priemeru 1991-2015 (v strede dole); Kumulatívne množstvo atmosférických zrážok vyjadrené prebytkom (+)/deficitom (-) zrážok za mesiace január až august (vpravo hore), resp. január až september 2017 (vpravo dole; v porovnaní s normálom 1961-1990) [Zdroj: SHMÚ]

Zima 2016/17 ako celok skončila ako veľmi suchá (málo bohatá na atmosférické zrážky). V niektorých oblastiach na juhu Slovenska to bola dokonca piata najsuchšia zima aspoň od roku 1901. Viac zrážok sa vyskytlo len na krajnom severovýchode Slovenska. Snehu bolo v priebehu zimy relatívne málo, s výnimkou niektorých horských oblastí na strednom, a predovšetkým východnom Slovensku.  Na krajnom severovýchode Slovenska sa akumulovala snehová pokrývka a v polovici januára 2017, kde dosiahla pre polovicu januára mimoriadne vysoké hodnoty (Medzilaborce, 14.1.2017, 82 cm). Vysoké zásoby snehu v uvedených oblastiach sa pri topení vo februári 2017, a na začiatku marca 2017 prejavili vysokými vodnými stavmi a prietokmi riek.

Jar 2017 bola zrážkovo normálna. Apríl bol v severných oblastiach Slovenska miestami až mimoriadne zrážkovo nadnormálny, na juhu normálny. Ostatné dva jarné mesiace boli zrážkovo v rámci normálu, pričom najmä na západe a juhozápade Slovenska sa v priebehu jari (ale aj v období od začiatku roka) postupne zvyšoval zrážkový deficit.

Obr. 9: Sezónny úhrn atmosférických zrážok za leto 2017 v % normálu 1961-1990 (vľavo hore), mesačný úhrn atmosférických zrážok za jún (vpravo hore), júl (vľavo dole) a august 2017 (vpravo dole) [Zdroj: SHMÚ]

Celkový úhrn zrážok v lete 2017 bol územne značne rozdielny (Obr. 9). Zatiaľ čo na prevažnej časti západného Slovenska (až po Žilinu a Martin) boli zrážky silne až mimoriadne podnormálne (miestami aj menej ako 60 % normálu), prevažná časť stredného a východného Slovenska mala zrážky v rámci normálu 1961 – 1990. Z letných mesiacov bol zrážkovo normálny júl, kedy v priemere na celé územie Slovenska spadlo 92 mm zrážok s prebytkom 2 mm. Ako jediný letný mesiac tak nebol zrážkovo deficitný. Suchý jún a august skončili s priemerným deficitom 21, resp. 15 mm.

Jeseň 2017 ako celok bola na väčšine územia Slovenska zrážkovo nadnormálna, v niektorých oblastiach na severe (napr. Orava a Kysuce) až silne nadnormálna. Najvyšší priemerný prebytok zrážok mal september (61 mm), ďalšie jesenné mesiace 21, resp. 14 mm.

Sucho na Slovensku v roku 2017

V období od začiatku hydrologického roka 2016/2017 do konca júna 2017 spadlo v oblasti západného Slovenska len 55 % priemerného množstva zrážok. Aj keď na ostatnom území  Slovenska boli kumulatívne úhrny zrážok za obdobie od novembra 2016 do konca júna 2017 v rámci normálu (95 – 100 % normálu), takmer všetky mesiace v uvedenom období boli zrážkovo deficitné, s výnimkou apríla 2017 (na celom území) a mája a júna 2017 (na východe Slovenska). Veľký zrážkový deficit sme pritom zaznamenali už  na konci decembra 2016 (na západe až -39 mm; 26 % normálu). V dôsledku na zrážky a snehovú pokrývku chudobnej zimy 2016/2017 deficit vlahy postupne narastal až do polovice apríla 2017. Vzhľadom na to, že výdatnejšie zrážky v apríli sa sústredili len v severnej polovici územia Slovenska, k zásadnému zmierneniu nedostatku zrážok na západe a juhozápade Slovenska nedošlo. Situáciu významne nezlepšili ani zrážky v priebehu mája a júna 2017, ktoré vypadávali prevažne vo forme prívalových búrkových lejakov, aj to hlavne vo východných regiónoch Slovenska. V priebehu mája a júna preto došlo k ďalšiemu prehlbovaniu deficitu vody v pôde a sucho zvýraznili aj nadnormálne vysoké teploty vzduchu.

Podľa indexu sucha (SPEI), suché obdobie začalo už v polovici decembra 2016, kedy hodnoty SPEI indexu prvýkrát klesli pod hodnotu -1. Na väčšine monitorovaných staníc, prevažne na západnom Slovensku, obdobie sucha skončilo vo februári, alebo v marci (región v okolí Topoľčian). V okolí Bratislavy však k žiadnemu prerušeniu suchého obdobia nedošlo. Plošne najrozsiahlejšie a zároveň najintenzívnejšie suché obdobie v roku 2017 začalo na Podunajskej nížine a Záhorí na konci mája 2017, pričom pokračovalo až do konca septembra. Len na niektorých staniciach došlo na prelome júla a augusta k jeho krátkemu a málo významnému prerušeniu. Na stanici Bratislava – letisko išlo tak o najdlhšie suché obdobie od roku 1981, pričom dosahovalo aj najvýraznejšiu mieru deficitu (vlahy) akumulovaného počas celého trvania.

Extrémne poveternostné javy na Slovensku

Dni s prudkým až búrlivým vetrom  na Slovensku sa vyskytovali najmä v druhom polroku 2017, a to v dňoch 10. – 11.8., 14.9., 29.10. a 11. – 12.12.2017. Zosilnenie vetra bolo spôsobené prechodom hlbokých tlakových níží ponad severné Nemecko a Poľsko. Pri takejto situácii, dňa 29.10.2017, rýchlosť severozápadného vetra (v nárazoch) dosiahla v nižších polohách  miestami 65 až 100 km/h, na horách až do 162 km/h (Chopok). Priemerná rýchlosť vetra tak dosiahla silu prudkého až búrlivého vetra (50 – 70 km/h).  Maximálny náraz vetra v roku 2017 v obývaných častiach Slovenska bol zaznamenaný v noci z 11. na 12.12.2017  v Liesku, a to 36,3 m/s (131 km/h). Na horách, na meteorologickej stanici Lomnický štít, bol zaznamenaný maximálny náraz vetra, 61,6 m/s (222 km/h), dňa 24.2.2017. Bol tu tak prekonaný absolútny rekord maximálnej rýchlosti vetra aspoň od roku 1951. V teplom polroku sa silný vietor vyskytoval izolovane pri búrkach, napr. dňa 10.8.2017 v oblasti Záhoria a Bratislavy.

Prvý búrkový deň v roku 2017 bol zaznamenaný na meteorologických staniciach Košice, Michalovce, Slavošovce dňa 6.3.2017. Búrková sezóna sa však naplno rozvinula až na konci jari a potom hlavne v lete. Pozoruhodný bol aj pomerne vysoký počet prípadov, kedy búrky mali charakter tzv. supercel (najmä na východnom Slovensku). V roku 2017 sme na celom území Slovenska zaznamenali v mesiaci máj a jún až 22 dní s búrkovou činnosťou. V júli to bolo až 30 dní a v auguste 23 dní s búrkovou činnosťou zaznamenanou aspoň na jednej meteorologickej stanici. Posledný búrkový deň bol zaznamenaný na konci kalendárneho roka na staniciach Bratislava-Koliba, Komárno, Kráľova hoľa v noci z 28. na 29.12.2017.

Obr. 10: Priestorové rozloženie počtu dní s búrkou za obdobie leta 2017 (vľavo) a teplého polroka (apríl - august 2017, vpravo) na základe údajov z detekčného systému LINET [Zdroj: SHMÚ]

Intenzívne zrážky sa vyskytli najmä pri búrkach. Najvyššia hodinová intenzita zrážok na staniciach SHMÚ bola zaznamenaná dňa 23.7.2017, v Tatranskej Javorine (54,5 mm/1h) a dňa 21.7.2017 v Strážskom (51,6 mm/1h). Najvyšší  denný úhrn zrážok (za 24 hodín) bol zaznamenaný dňa 28.6.2017 vo Zvolene (85 mm). Úhrny zrážok nad 80 mm boli aj v Moldave nad Bodvou (28.6.2017, 81 mm), na Skalnatom plese (29.10.2017, 81 mm) a v Liptovskej Tepličke (19.8.2017, 81 mm).

Klimatické extrémy roka – mimoriadne vlhký apríl a september 2017

Apríl 2017 bol na severozápadnom a severnom Slovensku zrážkovo mimoriadne vlhký, dokonca v niektorých oblastiach Oravy, Kysúc a Turca bol vôbec najvlhší apríl od začiatku meteorologických meraní na Slovensku. Priemerný územný úhrn zrážok na Slovensku dosiahol v apríli 87 mm (158 % dlhodobého priemeru 1901 – 2000), pričom najvyšší územný priemer malo stredné Slovensko, a to až 126 mm (200 % DP). Vo vysokohorských polohách Vysokých a Nízkych Tatier, a tiež na Orave, boli však aj lokality, kde spadlo viac ako trojnásobné množstvo priemerného aprílového úhrnu zrážok (viac ako 300 % DP). Rekordne vysoké mesačné úhrny zrážok boli namerané v najvyšších polohách Tatier a Nízkych Tatier (Lomnický štít, 426 mm; Chopok, 266 mm). Na Lomnickom štíte bol napríklad prekonaný rekord z apríla 1994 s hodnotou 325 mm. Aprílové zrážkové rekordy boli zaznamenané napríklad aj v Lokci (187 mm), Námestove (142 mm), Bobrove (140 mm), Tvrdošíne (157 mm), Dolnom Kubíne (158 mm), Vrútkach (147 mm) alebo Makove (183 mm). Najvýznamnejšia zrážková epizóda v apríli bola zaznamenaná v závere mesiaca, a to v dňoch 27.4. a 28.4., kedy v najviac exponovaných oblastiach (napr. severné svahy Nízkych Tatier) napršalo za dva dni aj viac ako 100 mm zrážok, pričom v najvyšších horských polohách výdatne snežilo (k 29.4. dosiahla celková výška snehovej pokrývka na Lomnickom štíte 303 cm – išlo o jej najvyššiu hodnotu v zimnej sezóne 2016/2017).

Veľmi výdatné celoplošné zrážky sa vyskytli aj v priebehu septembra 2017. Podľa priemerného územného úhrnu bol tento mesiac zrážkovo silne až mimoriadne nadnormálny (126 mm, 200 % dlhodobého priemeru 1901 – 2000). Najviac zrážok spadlo na strednom Slovensku, kde územný úhrn zrážok dosiahol 165 mm (229 % dlhodobého priemeru 1901-2000). Naopak najmenej zrážok spadlo na západnom Slovensku (95 mm; 179 %). Najvýznamnejšie zrážky sa v priebehu septembra vyskytli predovšetkým v druhej a na začiatku tretej septembrovej dekády, pričom v niektorých dňoch (napr. 12., 17. a 21. 9.) dosiahli denné úhrny zrážok aj viac ako 40 mm, výnimočne aj viac ako 60 mm, predovšetkým v horských oblastiach stredného Slovenska. Analýza časového radu  mesačného úhrn zrážok v septembri ukázala, že v posledných približne 30 rokoch je nárast zrážok významne vyšší ako v iných mesiacoch roka (Obr. 8), a to v podstate na celom území Slovenska, najviac však na západe. Oproti normálu 1961 – 1990 má obdobie 1991 – 2017 v septembri o približne 10 mm vyšší priemerný úhrn na území Slovenska. Aj keď v dôsledku septembrových výdatných zrážok došlo v niektorých regiónoch stredného a východného Slovenska (ale napr. aj vo východnej časti Podunajskej nížiny) k významnému zmierneniu zrážkového deficitu, na prevažnej časti západného a juhozápadného Slovenska pretrvával výrazný deficit zrážok ešte aj na konci septembra 2017.

Globálny kontext

Rok 2017 skončil z pohľadu globálnej teploty podľa údajov NOAA, NASA, CRU (Obr. 12) ako druhý až tretí najteplejší aspoň od roku 1880, pričom odchýlka teploty v porovnaní s normálom 1961 – 1990 dosiahla hodnotu +0,80 °C, a v porovnaní s predindustriálnym obdobím (1880 – 1900 podľa WMO) +1,12 °C. Pokiaľ ide o ročné sezóny, ako relatívne najteplejšie skončilo obdobie december 2016 až február 2017 (zima na severnej pologuli) s odchýlkou +0,87 °C, resp. obdobie mesiacov marec až máj (+0,85 °C, v porovnaní s 1961 – 1990, Obr. 10). Medzi relatívne najteplejšie regióny patrili v minulom roku kontinentálne oblasti severnej pologule, a predovšetkým oblasť Arktídy, vrátane centrálnej a východnej Sibíri, s odchýlkami aj viac ako +2,0 °C. Veľká časť Európy, Sev. Ameriky či Austrálie mala odchýlku teploty v intervale od +1,0 do +2,0 °C. V Európe bol rok 2017 prevažne teplý až veľmi teplý. Z jednotlivých sezón roka v Európe boli relatívne najteplejšie jar a leto 2017, v Škandinávii aj zima 2016/2017 s odchýlkami viac ako +4,0 °C.

Obr. 11: Odchýlka globálnej teploty za rok 2017 od normálu 1961-1990 (vľavo); odchýlka globálnej teploty za zimu 2016/17 (v strede hore), jar (vpravo hore), leto (v strede dole) a jeseň 2017 (vpravo dole) [Zdroj: GISS NASA]

Obr. 12: Vývoj odchýlky globálnej teploty v období 1850 – 2017 (s predpokladom teploty v roku 2018) podľa údajov HadCRUT (hore); dekádne – desaťročné – priemery globálnej teploty v období 1850 – 2017 podľa údajov HadCRUT na severnej (vľavo) a južnej (vpravo) pologuli [Zdroj: Met Office UK]

Z hľadiska množstva atmosférických zrážok v roku 2017, silne nadnormálne (až extrémne) úhrny zrážok boli zaznamenané predovšetkým na území Severnej Ameriky. Zrážkovo nadnormálne úhrny boli aj v Južnej Amerike (predovšetkým v Argentíne), v Číne alebo v niektorých regiónoch juhovýchodnej Ázie. Ročný úhrn zrážok bolo v rámci normálu na väčšine územia Brazílie, severozápadu Južnej Americky či väčšej časti Strednej Ameriky. Čiastočne sa tak v týchto regiónoch vyrovnal značný vlahový deficit z obdobia rokov 2015 - 2016, ktorý sa vytvoril počas pôsobenia fenoménu El Niño. Normálne až nadpriemerné úhrny zrážok boli zaznamenané aj v niektorých oblastiach Afriky, vrátane Sahelu. Naopak, monzúnové obdobie prinieslo do oblasti Indie celkovo podpriemerné množstvo zrážok (o 5 % menej ako dlhodobý priemer). K relatívne suchším regiónom, s významne podnormálnymi zrážkami, sa v priebehu roka 2017 zaradili oblasti ako Mongolsko, Stredomorie, Somálsko či vnútrozemie Kanady. V Európe bolo množstvo zrážok prevažne normálne, na severe až nadnormálne, na juhu, najmä na Iberskom polostrove, podnormálne. S výnimkou vlhkej jesene boli ostatné sezóny prevažne zrážkovo normálne alebo podnormálne (deficitné). Relatívne najsuchšia bola zima 2016/17, a v južnej Európe aj leto 2017. Príčinou bolo prevládajúce zonálne prúdenie vzduchu, ktoré spôsobilo, že prevažná časť frontálnych systémov prinášajúcich výdatnejšie zrážky smerovala cez Škandináviu, sev. Nemecko a Poľsko ďalej nad Pobaltie a Rusko.

Rozsah arktického morského ľadu bol výrazne podpriemerný v priebehu celého roka 2017 a dosahoval rekordne nízke hodnoty predovšetkým v období mesiacov január až apríl. Sezónne maximum rozsahu arktického morského ľadu zaznamenané začiatkom marca 2017 sa zaradilo medzi päť najnižších v období satelitných pozorovaní (1979 – 2017). Minimum rozsahu arktického morského ľadu z polovice septembra 2017 bolo o 25 až 31 % nižšie v porovnaní s priemerom 1981 – 2010, a zaradilo sa medzi osem najnižších za posledných 38 rokov.

Rozsah antarktického morského ľadu bol taktiež významne podpriemerný. Jeho sezónne maximum,  zaznamenané na začiatku marca 2017, bolo rekordne nízke a ročné maximum v polovici októbra bolo druhé najnižšie od roku 1979. Podmienky  formovania morského ľadu v oblasti Antarktídy boli v priebehu posledných rokov veľmi premenlivé. To sa čiastočne prejavilo aj vo veľkej medziročnej variabilite jeho maximálneho a minimálneho rozsahu.

V dôsledku nadpriemerných zrážok vo forme snehu a len krátkeho obdobia topenia ľadu bol v Grónsku pozorovaný nárast celkovej hmotnosti ľadu o viac ako 40 mld. ton za rok. Celkový trend ubúdania zásob ľadu v Grónsku je však od roku 2002 výrazne negatívny. Aj napriek prírastku v roku 2017, grónsky ľadovec stratil za posledných 15 rokov zo svojej pôvodnej hmotnosti približne 3 600 mld. ton ľadu.

Obr. 13: Najvýznamnejšie poveternostné extrémy na Zemi v roku 2017 [Zdroj: NOAA]

Obr. 14: Tropické cyklóny – hurikány – Harvey (vľavo), Irma (v strede) a Maria (vpravo) – najintenzívnejšie tropické cyklóny v sezóne 2017 [Zdroj: NOAA]

Hladina svetových oceánov a morí bola v priebehu roka 2017 relatívne stabilná, pričom dosahovala úrovne zo začiatku roka 2015 (predovšetkým v dôsledku silného fenoménu El Niño), aj keď satelitné merania altimetrie morskej hladiny poukazujú na mierny nárast v druhej polovici roka 2017. Podobne ako globálna teplota vzduchu, aj teplota oceánov a morí bola v priebehu roka 2017 mimoriadne vysoká a pravdepodobne sa zaradí medzi tri najvyššie hodnoty aspoň od roku 1979 (tepelný obsah oceánov dosahuje takmer rekordne najvyššie hodnoty).   

Správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave klímy za rok 2017 uvádza, že mnohé zo zaznamenaných extrémnych prejavov počasia v roku 2017 niesli znaky vplyvu klimatickej zmeny a uviedla aj mnohé dopady na socio-ekonomické sektory (WMO, 2017; Obr. 13). V roku 2017 sa na Zemi vyskytlo niekoľko pozoruhodných poveternostných a klimatických extrémov. V prvej polovici roku to bola predovšetkým doznievajúca chladná fáza ENSO (La Niña) v centrálnej a východnej časti Tichého oceánu. Za zmienku určite stojí aj výskyt troch veľmi silných tropických cyklón (Harvey, Irma a Maria) v oblasti západného Atlantického oceánu a Karibského mora, ktoré v regióne od Malých Antíl až po južný Texas a Floridu spôsobili mimoriadne závažné škody (Obr. 14). 

Zdroje

NOAAGlobalTemp: Smith, T.M., R.W. Reynolds, T.C. Peterson, and J. Lawrimore, 2008: Improvements to NOAA's historical merged land–ocean surface temperatures analysis (1880–2006); Journal of Climate, 21, 2283–2296, doi:10.1175/2007JCLI2100.140.

NASA GISTEMP: GISTEMP Team, 2017: GISS Surface Temperature Analysis (GISTEMP). NASA Goddard Institute for Space Studies. Dataset accessed 2017-10-25 athttps://data.giss.nasa.gov/gistemp/. Hansen, J., R. Ruedy, M. Sato, and K. Lo, 2010: Global surface temperature change, Rev. Geophys., 48, RG4004, doi:10.1029/2010RG000345.42.

HadCRUT.4.6.0.0: Morice, C. P., J. J. Kennedy, N. A. Rayner, and P. D. Jones, 2012: Quantifying uncertainties in global and regional temperature change using an ensemble of observational estimates: The HadCRUT4 dataset, J. Geophys. Res., 117, D08101, doi:10.1029/2011JD017187.41.

ERA-Interim: Dee, D. P., Uppala, S. M., Simmons, A. J., Berrisford, P., Poli, P., Kobayashi, S., Andrae, U., Balmaseda, M. A., Balsamo, G., Bauer, P., Bechtold, P., Beljaars, A. C. M., van de Berg, L., Bidlot, J., Bormann, N., Delsol, C., Dragani, R., Fuentes, M., Geer,A. J., Haimberger, L., Healy, S. B., Hersbach, H., Hólm, E. V., Isaksen, L., Kållberg, P., Köhler, M., Matricardi, M., McNally, A. P., Monge-Sanz, B. M., Morcrette, J.-J., Park, B.-K., Peubey, C., de Rosnay, P., Tavolato, C., Thépaut, J.-N. and Vitart, F. 2011, The ERA-Interim reanalysis: configuration and performance of the data assimilation system. Q.J.R. Meteorol. Soc., 137: 553–597. doi:10.1002/qj.828.

World Meteorological Organization, 2017: WMO Statement on the State of the Global Climate in 2017. Ref.: 39082/2017-1.3 CLW/DMA.

Mikulová, K., Šťastný, P., Bochníček, O., Borsányi, P., Čepčeková, E., Ondruška, P. 2015: Klimatologické normály teploty vzduchu na Slovensku za obdobie 1961-1990. NKP, 13-I/15, SHMÚ, Bratislava, 2015. 135 s. ISBN 978-80-88907-92-3.

Mikulová, K., Šťastný, P., Faško, P. 2015: Klimatologické normály atmosférických zrážok na Slovensku za obdobie 1961-1990. NKP, 13-II/15, MŽP SR, SHMÚ, Bratislava, 2015. 640 s. ISBN 978-80-88907-93-0.