Aktuality SHMU
Údaje o emisiách z vykurovania rodinných domov
Dnes (15.11.2018) sme zorganizovali brífing odboru Emisie a biopalivá SHMÚ na tému Výsledky inventarizácie údajov o emisiách z vykurovania rodinných domov. Prinášame Vám tlačovú správu.
Tlačová správa k ukončeniu grantového projektu: Zlepšenie kvality účtov emisií do ovzdušia a rozšírenie poskytovaných časových radov
Obrazovú prílohu k brífingu nájdete TU:
CIEĽ, ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Cieľom projektu bolo zistiť aktuálnu situáciu v oblasti emisií z individuálneho vykurovania domov a bytov tuhými palivami (uhlie, brikety, drevo) na Slovensku pomocou špecifického štatistického prieskumu.
Z údajov od 1 549 vyselektovaných domácností (zemný plyn sme zo zisťovania vylúčili) vyplynulo, že 90 % týchto domácností spaľuje drevo, z nich skoro polovica (49 %) drevo nesprávne skladuje a nesuší pred použitím. Viac ako polovica (56 %) dotknutých domácností vykuruje zastaraným zariadením (klasické kotle, kachle, pece, krby), ktoré spôsobuje nedokonalé horenie, a tým produkuje vysoké percento znečisťujúcich a zdravie poškodzujúcich látok a výrazne zhoršuje lokálnu kvalitu ovzdušia v zimných mesiacoch (smogové situácie).
Prínosom projektu je analyzovanie príčin vysokého emisného zaťaženia z individuálneho vykurovania domácností tuhými palivami na Slovensku a ich priamy možný vplyv na lokálne zhoršenie kvality ovzdušia.
Výsledky budú slúžiť ako podklady pre nastavenie novej dotačnej schémy pripravovanej Ministerstvom životného prostredia SR na výmenu spaľovacích zariadení tzv.: „kotlíková dotácia.“
Projekt sa venoval problematike emisií – konkrétne Účtom emisií do ovzdušia (angl. AEA). Ich príprava vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch. Žiadosť o grant z EUROSTAT-u (Európskeho štatistického úradu) bola podaná v roku 2016. Vo februári 2017 sme projekt spustili a ukončili sme ho v septembri roku 2018.
VÝSLEDKY PROJEKTU
Analýzou údajov z prieskumu sme zistili, že 90% domácností používa drevo ako tuhé palivo. Priemerná spotreba dreva je 8,7 tony za rok na domácnosť.
Pre efektívne energetické využitie palivového dreva, a zároveň zníženie emisií je dôležité používať suché drevo, ako aj vedieť správny spôsob rozkurovania. Iba 10% domácností drevo neskladuje (nesuší) a spaľuje ho vlhké. 40 % domácností skladuje len do 1 roka. 50 % skladuje viac ako rok, alebo kupuje suché drevo, čo je najvhodnejšia alternatíva.
Priemerný vek kotlov na tuhé palivo je viac ako 12 rokov. Priemerný vek krbových kachieľ a pecí je až okolo 21 rokov.
Zo získaných informácií sme pripravili štruktúru kotlov a zariadení, ktorú sme implementovali do novej metodiky. Použili sme aj nové emisné faktory, harmonizované s modelom kvality ovzdušia. V rámci metodiky sme aktualizovali priemernú energetickú potrebu domácností.
Tabuľka 1: Štruktúra zariadení používaných v domácnostiach podľa typu spaľovaného paliva vyjadrených v %
EMISNÁ BILANCIA DOMÁCNOSTÍ
Nová metodika priniesla presnejší odhad emisií za sektor domácností. Podiel emisií častíc PM2,5 v národnej bilancii poklesol po prepočítaní z 86% na 81%. Vieme však lepšie identifikovať príčiny vysokého emisného zaťaženia. Spôsobuje ho veková a typová štruktúra používaných zariadení, spôsob ich používania (nevyužívanie celej výkonovej kapacity zariadení) a energetická potreba súvisiaca s technickým stavom domov (vek a tepelno-izolačné vlastnosti domov). Vývoj emisií od roku 2000 podľa novej metodiky reprezentujú nasledovné grafy:
RIEŠITELIA
Hlavnými riešiteľmi grantového projektu bol Odbor emisie a biopalivá (OEaB, SHMÚ) v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ŠÚ SR), Odborom prierezových štatistík a regionálnou pobočkou v Banskej Bystrici (Sekcia zberu a spracovania dát v priemysle a terénnych zisťovaní v Banskej Bystrici - Odbor štatistiky terénnych zisťovaní).
Na niektorých častiach grantového projektu spolupracovali viacerí externí konzultanti ako napríklad Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) a konzultant z oblasti energetiky.
Znečistené ovzdušie má vplyv na zdravie človeka i ekosystémy. Pre zabezpečenie ochrany ovzdušia a riadenie kvality ovzdušia, sú potrebné kvalitné informácie o vypúšťaných emisiách a ich zdrojoch. V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj domácnosti v súvislosti s tvorbou emisií z lokálneho vykurovania, najmä emisií jemných prachových častíc PM2,5. Častice PM2,5 sú schopné prenikať hlboko do pľúc a vstúpiť do krvného obehu, čo môže spôsobiť kardiovaskulárne a respiračné ochorenia.
Z hľadiska celonárodnej bilancie emisií práve domácnosti spôsobujú vysoké emisné zaťaženie, a to predovšetkým domácnosti vykurujúce tuhými palivami. Tento spôsob vykurovania produkuje tuhé znečisťujúce látky a ich frakcie (častice PM10, častice PM2,5 a BC – čierny uhlík, ťažké kovy) ako i ďalšie iné emisie. Hlbšia analýza tejto oblasti bola veľmi potrebná, pretože emisné údaje neboli dostatočné a detailné štatistické informácie neboli dostupné.
ZAMERANIE PROJEKTU
Projekt bol zameraný na dve hlavné oblasti. Prvú oblasť predstavuje významné zlepšenie kvality údajov o domácnostiach. Jednou z kľúčových činností bola príprava a uskutočnenie pilotného štatistického zisťovania na získanie nových dôležitých údajov o spotrebe palív a typoch a veku malých spaľovacích zariadení používaných v domácnostiach i ďalších údajov o domoch. Tento špecifický zber údajov bol uskutočnený v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ŠÚ SR) počas leta 2017. V tomto projekte boli podporené aktivity na zlepšenie kvality výstupnej bilancie palív a emisií z vykurovania domácností tuhým palivom (najmä drevom) a vytvorenie metodiky pre určenie celkovej spotreby palív za daný sektor.
Druhou oblasťou projektu bolo vytvorenie metodiky pre rekonštrukciu historických údajov a vytvorenie časových radov emisií pre AEA, ktoré má slúžiť na sledovanie vývoja emisného zaťaženia a trendov z hľadiska klasifikácie podľa ekonomických činností národného hospodárstva.
Prieskum bol zacielený na rodinné domy (resp. domácnosti) používajúce tuhé palivá ako hlavný zdroj pre vykurovanie. Bol zrealizovaný na reprezentatívnej vzorke 2100 rodinných domov so samostatným vykurovaním tuhým palivom so 74 percentnou návratnosťou. Štatistické zisťovanie bolo v tomto rozsahu a okruhu informácií uskutočnené prvý krát na Slovensku. Zvolili sme formu osobného dopytovania, aby sme zabezpečili čo možno najvyššiu mieru návratnosti odpovedí a kvality zozbieraných údajov, nakoľko téma a otázky boli technicky zamerané a pomerne náročné.
Výber domácností bol urobený z databázy sčítania obyvateľov, domov a bytovv 2011 (SODB2011) na základe podmienok:
-
1. obývanosť;
-
2. typ domu: rodinný dom, dvojdom radový dom;
-
3. typ vykurovania: ústredné lokálne, etážové, samostatné vykurovacie teleso;
-
4. pevné palivo ako primárny zdroj energie na vykurovani
Výber vzorky bol stratifikovaný a regionalizovaný na základe nerovnakej pravdepodobnosti (úmernej počtu domov vo výberovom rámci). Ako je vidieť z tabuľky v žilinskom a banskobystrickom kraji bolo najviac oslovených domácností, pretože v týchto krajoch je najvyšší podiel domácností s individuálnym vykurovaním tuhými palivami. Nasledoval prešovský kraj a po ňom trenčiansky a košický. Bratislavský kraj mal jednoznačne najnižšie zastúpenie. Prevažuje využívanie dostupnej siete dodávky tepla z CZT.
Prieskumom sa zisťovali viaceré nové informácie:
-
vykonanie rekonštrukcie a zateplenia domov
-
druhy malých spaľovacích zariadení používaných v domácnostiach
-
ďalšie technické informácie o malých spaľovacích zariadeniach používaných v domácnostiach (napr. vek, výkon, použitie na ohrev vody a iné)
-
spotreba jednotlivých druhov tuhých palív používaných v domácnostiach (čierne uhlie, hnedé, uhlie, koks, uhoľné brikety, drevené brikety, palivové drevo, drevené pelety, rastlinné a agropalivá, propán-bután/LPG – niektoré sú používané na varenie, vykurovacie oleje, nafta)
-
skladovanie a obdobie sušenia dreva pre použitím
-
zdroje obstarávania palivového dreva
-
spotrebu benzínu a nafty pri používaní malej a veľkej záhradnej motorovej techniky
MOŽNOSTI VYUŽITIA VÝSLEDKOV PROJEKTU
Získané výsledky nám pomohli analyzovať aktuálny stav oblasti vykurovania domácností tuhými palivami na Slovensku. Tie sú nevyhnutné pri tvorbe účinných plánov, opatrení a politík šitých na mieru na národnej i regionálnej úrovni. Zlepšenie kvality ovzdušia priamo súvisí so zlepšením zdravotného stavu dotknutého obyvateľstva a životného prostredia. Emisné inventúry a účty emisií do ovzdušia by mali predovšetkým slúžiť ako kvalitná odborná environmentálna štatistika a podklad pre prípravu vhodných opatrení a stimulov Ministerstva Životného prostredia SR na zníženie emisií vypúšťaných do ovzdušia.
Emisie zo stredných a veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia z výroby tepla a energií pre domácnosti sú regulované legislatívou so zreteľom na ochranu ovzdušia. Oblasť individuálneho vykovania je však komplexnejší problém so sociálnym rozmerom. Ministerstvo ŽP aktuálne pripravuje stratégiu na zníženie emisií. Jedným z opatrení na zníženie emisií častíc PM2,5 je podpora výmeny starých kotlov v domácnostiach. Cieľom je splnenie redukčných záväzkov SR pre roky 2020 a 2030 vyplývajúce zo smernice 2016/2284. Podobné opatrenia sa využívajú aj v okolitých štátoch.
Ako nadstavba na výsledky projektu bol pripravený návrh nástroja, ktorým by sa dal hodnotiť efekt „kotlíkovej dotácie“.
CENA PROJEKTU
Celkové náklady grantového projektu dosiahli výšku 88 500 €. Spoluúčasť, ktorú zabezpečili riešitelia predstavovala 30% z celkových oprávnených nákladov, zvyšok bude refinancovaný po vyhodnotení grantového projektu Eurostat-om.