Aktuality SHMU

Počas takej dlhej doby, akou je rok, sa v počasí vyskytne každoročne viacero zaujímavých situácií. Niekedy je ich viac a niekedy menej. Tento článok nemá ambíciu pokryť všetky zaujímavé udalosti, ktoré sa vyskytli v počasí na území Slovenska v roku 2018, pokúsili sme sa však v krátkosti zhrnúť aspoň niektoré z nich.

Po vianočnom oteplení, ktoré sa najviac prejavilo na juhozápade Slovenska a najmenej v niektorých uzavretých dolinách a kotlinách na strednom, prípadne východnom Slovensku, bude relatívne teplé počasie pokračovať aj na prelome rokov 2018 a 2019. Príchod výraznejšieho ochladenia očakávame postupne až v prvých dňoch roka 2019.

V nasledujúcej analýze prinášame predbežné hodnotenie vývoja sucha (meteorologického a pôdneho) a jeho dopadov v kontexte teplotných a zrážkových pomerov na Slovensku v roku 2018. Ako sme informovali v predošlej správe o stave klímy, rok 2018 skončí na Slovensku z hľadiska teploty vzduchu ako mimoriadne až extrémne teplý a je veľmi pravdepodobné že bude 1. až 2. najteplejší od začiatku 20. storočia (v Hurbanove od roku 1871). Okrem mimoriadne teplých podmienok (ako teplotne nadnormálne skončili všetky ročné sezóny a okrem februára a marca zatiaľ aj všetky mesiace v roku 2018; na priloženom obrázku sú územné odchýlky teploty vzduchu na Slovensku pre jednotlivé mesiace a sezóny v roku 2018) vývoj sucha v tomto roku významne podporil aj sporadický výskyt výdatnejších plošných zrážok a ich prehlbujúci sa deficit, predovšetkým na východnom a severozápadnom Slovensku. Sucho sa pritom v tomto roku premietlo aj do významných strát výnosov niektorých plodín (najmä v okresoch Rimavská Sobota, Michalovce, Košice – okolie a Nové Mesto nad Váhom).

Vianočné oteplenie - singularita, ktorá sa potvrdí aj v roku 2018.

Ako sme informovali v jednom z predošlých článkov, v súvislosti s rastom globálnej a regionálnej teploty vzduchu a množstva vodnej pary v troposfére, rastie aj pravdepodobnosť a frekvencia výskytu mimoriadne až extrémne vysokých denných a viacdenných úhrnov atmosférických zrážok. Tento fakt potvrdzujú nielen pozemné či satelitné merania, ale je fyzikálne konzistentný aj s teóriou, popisujúcou dynamické procesy spojené s tokmi vlhkosti v atmosfére a genézou atmosférických zrážok. Teória pritom uvádza, že teplejšia atmosféra, vyššia teplota povrchu oceánov a pevnín vedú nielen k vyššiemu výparu vody z ich povrchu, ale aj k schopnosti samotnej atmosféry zadržiavať väčšie množstvo vodnej pary. Uvedený trend, okrem prevažnej časti mimotropických (najmä kontinentálnych) oblastí na severnej pologuli, registrujeme aj na Slovensku, a to tak v chladnom (október – marec) ako aj teplom polroku (apríl – september). V tomto texte sa budeme venovať regionálnej analýze maximálnych 2-denných úhrnov atmosférických zrážok (ďalej len "RR2d") na území Slovenska v období 1951-2017, v prípade ktorých sme zaznamenali v niektorých oblastiach významné zmeny frekvenčnej (štatistickej) distribúcie RR2d, a to hlavne v jarných a letných mesiacoch roka.

Svetová klimatická konferencia OSN o zmene klímy, ktorá sa v sobotu, 15. decembra 2018, neskoro večer skončila v Poľských Katoviciach nakoniec po dlhom vyjednávaní schválila kompromisný návrh obsahujúci robustný set usmernení na implementáciu Parížskej dohody z roku 2015. Z ich implementácie budú nakoniec profitovať všetky národy, zvlášť tie najviac ohrozené zmenou klímy.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcou konferenciou COP24 v poľskom meste Katovice, Svetová meteorologická organizácia (WMO) vydala koncom novembra predbežnú správu o stave globálnej klímy za rok 2018. Podľa WMO a predbežných údajov o globálnej teplote za obdobie od januára do októbra 2018, tento rok skončí veľmi pravdepodobne ako štvrtý najteplejší za posledných aspoň 168 rokov (1850-2018). Správa WMO vo väčších detailoch informuje aj o ďalších dôležitých indikátoroch prebiehajúcej zmeny klímy, a to napríklad o úrovni globálnej koncentrácie skleníkových plynov, tepelnom stave oceánov, rozsahu kryosféry (v Arktíde a Antarktíde), výskyte významných poveternostných extrémov a ich dôsledkoch na socio-ekonomickú sféru. Predbežné údaje o teplote vzduchu na území Slovenska naznačujú, že rok 2018 bude na prevažnej časti meteorologických staníc prvý až druhý najteplejší rok v období od začiatku 20. storočia [na základe napr. údajov z meteorologickej stanice Bratislava-Koliba a Hurbanovo].  

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) existuje vysoká pravdepodobnosť (75-80 %), že v priebehu zimných mesiacov na severnej pologuli (december – február) sa vytvoria v priestore centrálneho a východného tropického Tichého oceánu (Pacifiku) podmienky pozitívnej fázy ENSO, tzv. El Niño. Správa WMO súčasne upozorňuje, že ak sa El Niño aj objaví, pravdepodobne nebude tak silné ako v rokoch 2015-16, ktoré spolu s tým z rokov 1997-98, patrilo medzi najsilnejšie El Niño udalosti za posledných minimálne 120 rokov. Keďže s výskytom udalostí El Niño sú takmer vždy spojené významné pozitívne (teplé) odchýlky globálnej teploty vzduchu od dlhodobého priemeru a trendu, očakáva sa, že globálny priemer teploty vzduchu môže v roku 2019 dosiahnuť úroveň z roku 2016 (podľa NOAA, NASA a Met Office zatiaľ najteplejší rok aspoň od roku 1850).

Koncom novembra začali postupne klesať teploty vzduchu pod bod mrazu.

Dnes (7. decembra 2018) sa na SHMÚ skončilo štvordňové pracovné stretnutie na tému hodnotenie kvality satelitných produktov a ich aplikovaní v operatívnej hydrológii.