Aktuality SHMÚ

Ako najdlhšie u nás nemrzlo vtedy, keď by malo?!

Hoci od počasia v chladnom polroku očakávame v prvom rade nástup a pretrvávanie mrazov, v súčasnej klíme zostávame čoraz častejšie sklamaní. Napríklad aj pred rokom sme v tomto čase na Slovensku zažívali decembrové obdobie, počas ktorého si mrazy dali naozaj neobvykle dlhú prestávku. V nasledujúcej analýze sme pripravili prehľad toho, ako najdlhšie sme sa na Slovensku museli „zaobísť“ bez mrazov práve v tejto časti roka, pre ktorú je na programe počasia mráz naopak charakteristický.

Na dnešný kalendárny dátum, 10. december, pripadá jeden zo spektra menej spomínaných teplotných extrémov na Slovensku. Podľa údajov v našej klimatickej databáze bol na pozorovacej stanici v bratislavskej Mlynskej doline v roku 2014 až práve v tento deň zaznamenaný prvý mráz (vo výške 2 m nad zemským povrchom) príslušnej chladnej sezóny. Tento termín výskytu prvého sezónneho mrazu bol ešte o deň neskôr než v prípade z roku 1951, kedy taktiež v Bratislave, na niekdajšej stanici Trnavská vo vnútornej časti mesta, prvýkrát mrzlo 9. decembra.

Pri tejto príležitosti sme sústredili našu pozornosť na výskyt najdlhších súvislých bezmrazových období na Slovensku, teda období určených minimálnou dennou teplotou vzduchu ≥ 0 °C a trvaním aspoň 2 dni, so zameraním na obdobie chladného polroka (mesiace október – marec), pričom prinášame aj extrémy pre príslušné jednotlivé mesiace a obdobie zimy (december – február). Analyzované boli údaje zo všetkých meteorologických staníc s klimatologickým programom meraní a pozorovaní v rámci klimatickej databázy SHMÚ z obdobia prevažne od roku 1961 (v prípade niekoľkých staníc aj staršie: Hurbanovo od 1901, asi 20 staníc od 1951, atď.) do súčasnosti. Mimo uvedené analyzované obdobie zatiaľ dostupné historické údaje neboli vyčerpávajúco spracované, a v budúcnosti preto nemožno vylúčiť dodatočné doplnenie/upresnenie v tomto príspevku prezentovaných skutočností.
 

▌Najdlhšie bezmrazové obdobia v rámci chladného polroku

Najdlhšie zistené staničné bezmrazové obdobie v chladnom polroku na Slovensku trvalo presne 70 dní a predstavuje ho práve najneskorším prvým mrazom ukončená séria v Bratislave-Mlynskej doline v roku 2014, spomenutá v úvode príspevku. Prehľad všetkých zaregistrovaných prípadov od sezóny 1961/1962 v trvaní aspoň 60 dní zachytáva nasledujúca tab. 1. Extrém najväčšej dĺžky bezmrazového obdobia v rámci chladného polroku pre jednotlivé meteorologické stanice na území Slovenska zachytáva obr. 1.

▼ Tab. 1: Najdlhšie zaznamenané bezmrazové obdobia v rámci chladného polroku na Slovensku v období 1961/1962 – 2020/2021

 

▲ Obr. 1: Najdlhšie zaznamenané bezmrazové obdobia v rámci chladného polroku pre jednotlivé meteorologické stanice na Slovensku.
 

S ohľadom na pozorované otepľovanie v súčasných klimatických podmienkach sme vyhodnotili aj dlhodobú premenlivosť maximálnej dĺžky bezmrazových období v chladnom polroku na meteorologickej stanici Hurbanovo s najdlhším dostupným časovým radom od roku 1901. Tendencia nárastu sa však v prípade tejto charakteristiky ukazuje ako nepatrná (obr. 2 a 3;  zaujímavejší vývoj by mohol byť očakávateľný v prípade intenzity bezmrazových období). Podľa obr. 3, zobrazujúceho kategorizované nemrazové a mrazové denné minimá teploty vzduchu v Hurbanove, však napr. možno jednoznačne badať postupný úbytok období silných mrazov (T_min ≤ -10 °C) a mrazov s dosiahnutou hodnotou teploty vzduchu -20 °C.

▲ Obr. 2: Maximálna dĺžka bezmrazového obdobia v rámci chladného polroku na meteorologickej stanici v Hurbanove v období 1901/1902 – 2020/2021.
 

▲ Obr. 3: Minimálna denná teplota vzduchu (kategorizované) v rámci chladného polroku na meteorologickej stanici v Hurbanove v období 1901 – 2021.
 

▌Najdlhšie zimné bezmrazové obdobia

V rámci zimných mesiacov trvala najdlhšia séria dní bez mrazu 36 dní a bola zaznamenaná na vnútromestskej stanici Bratislava-Trnavská 23. januára – 27. februára 1974 (obr. 4), pričom trojicu ďalších najdlhších zimných bezmrazových období v poradí predstihuje až o 7 dní (29 dní: Štúrovo – rovnako v januári/februári 1974, Bratislava-Mlynská dolina a Slovenský Grob – v januári/februári 2016). Aspoň 25-dňové bezmrazové obdobie v rámci zimy sme niekde na Slovensku zaznamenali ešte aj v januári/februári 2007.

▲ Obr. 4: Minimálna denná teplota vzduchu na meteorologickej stanici Bratislava-Trnavská v priebehu zimy 1973/1974. Zvýraznené je rekordné 36-dňové súvislé bezmrazové obdobie.
 

▌Bezmrazové novembre

Výskyt bezmrazových októbrov nie je v našich podmienkach ničím výnimočným, a preto z pohľadu jednotlivých mesiacov upriamujeme bližšiu pozornosť na ako prvý až november. Bez výskytu mrazu sa tento posledný jesenný mesiac do štatistík zapisuje len zriedkavo. Aspoň na jednej z našich meteorologických staníc evidujeme november úplne bez mrazu v týchto rokoch: 1951, 1960, 1963, 1964, 1970, 1996, 2000, 2009, 2012 a 2014. Konkrétnych prípadov bolo viac než 20, z toho prevažná väčšina v lokalitách na Podunajskej nížine, predovšetkým v okolí Bratislavy. November bez mrazu už ale majú na konte aj v Trenčianskych Tepliciach, Boľkovciach a na stanici Košice-mesto.
 

▌Najdlhšie decembrové bezmrazové obdobia

V decembri je už výskyt mrazu na Slovensku vo všetkých polohách úplnou samozrejmosťou. Iba pred rokom sme však medzi 4. a 25. decembrom 2020 vrátane zaznamenali 22 dní trvajúce bezmrazové obdobie na mnohých meteorologických staniciach (Bratislava-Mlynská dolina, Kráľová pri Senci, Gabčíkovo, Jaslovské Bohunice, Žihárec, Mochovce, Hurbanovo, Dudince, Želiezovce, Veľké Lovce, Mužla, Boľkovce, Rimavská Sobota), ktoré sa zaradilo ako najdlhšie evidované v rámci tohto prvého zimného mesiaca. 20 dní dlhé bezmrazové obdobie sa vyskytlo ešte aj v Senici v priebehu decembra 1985 a v Hurbanove ešte aj dávnejšie v rokoch 1910 a 1934.
 

▌Najdlhšie januárové bezmrazové obdobia

V štyroch januároch za posledných menej než 30 rokov boli na našom území zachytené bezmrazové obdobia s dĺžkou aspoň 15 dní. Absolútne najdlhšie, 17-dňové, sa vyskytli 1. – 17. januára 1994 v Stupave a 1. – 17. januára 1998 v bratislavskej Petržalke. Obzvlášť pozoruhodná a hodná zmienky je len o deň kratšia séria bez mrazu v Bardejove 2. – 17. januára 1998. Bezmrazové obdobia s trvaním 15 dní boli počas januára zachytené ešte v Mochovciach (1998), Trenčíne a Bratislave-Mlynskej doline (2007) a v Holíči (2015).
 

▌Najdlhšie februárové bezmrazové obdobia

Ani v prípade tretieho a záverečného zimného mesiaca – februára, doposiaľ celý mesiac bez výskytu mrazu neevidujeme. Iba najtesnejšie sa to však nepodarilo v Bratislave-Trnavskej vo februári 1974, keď tam prvýkrát v priebehu mesiaca mrzlo až v jeho úplne poslednom dni (obr. 4). Popredná pozícia tohto 27-dňového staničného februárového obdobia bez mrazu (1. – 27. februára 1974) bola najvážnejšie ohrozená vo februári 2016, keď na troch meteorologických staniciach (Bratislava-Mlynská dolina, Slovenský Grob, Kráľová pri Senci) nemrzlo od 1. do 25. februára, t. j. 25 dní za sebou. Aspoň 20 dní v slede bez mrazu v rámci februára bolo na niektorej z našich staníc zaregistrovaných ešte aj v rokoch 1977, 2007 a 2014.
 

▌Bezmrazové marce

Podľa našej databázy evidujeme takmer 20 prípadov staničných sérií bez výskytu mrazu počas celého marca. Vyskytli sa v nasledovných rokoch: 1967, 1989, 1991, 1994, 2007, 2014 a 2019. Doménou bezmrazových marcov je opäť Bratislava a jej širšie okolie. Z najzaujímavejších prípadov však špeciálne spomeňme marec 2014, počas ktorého nemrzlo okrem iného v Mochovciach, Bzovíku, Štósi-kúpeľoch, či Silici, a ani na meteorologickej stanici Košice-mesto.
 

Literatúra a zdroje:

▪ Klimatická databáza SHMÚ - KMIS.
▪ Petrovič Š., Šoltís J. (1986): Teplotné pomery na Slovensku – II.časť: Extrémne teploty vzduchu a počet charakteristických dní určených extrémnymi teplomermi. Zborník prác SHMÚ 23/II. Bratislava: Alfa, 172 s.
▪ Ročenky poveternostných pozorovaní meteorologických staníc Československa/Uhorska.