Aktuality SHMÚ

Výročná konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS)

Neďaleko dánskej metropole (Kodaň), v Lyngby, sa v dňoch od 8. do 13. septembra 2019 konala výročná konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS) aplikovanej meteorológie a klimatológie (European Conference for Applied Meteorology and Climatology 2019). Na konferencii, prebiehajúcej v priestoroch Dánskej technickej univerzity (DTU), sa zúčastnilo viac ako 800 expertov z celého sveta a bolo prezentovaných okolo 400 posterov a viac ako 450 prednášok v 52 sekciách. Cieľom výročných stretnutí EMS je podporiť výmenu skúseností a inovácií v oblasti meteorologického a klimatologického, ale aj hydrometeorologického výskumu a monitoringu. EMS 2020 sa uskutoční v termíne od 7. do 11. Septembra 2020 na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Hlavnou témou tohtoročnej EMS, obyčajne reflektujúcou záujmy a činnosti hostiteľskej inštitúcie ako aj krajiny, bol meteorologický a klimatologický výskum v oblasti Arktídy (ale aj Antarktídy; EMS 2019: The Arctic: the new frontier for weather, ice and climate research, forecasting, and services). Arktída je región, ktorý patrí medzi najhoršie zasiahnuté dôsledkami zmeny klímy. Vedci predpokladajú, že bude hrať veľmi kľúčovú úlohu pri tom, ako klimatické zmeny ovplyvnia zvyšok našej planéty aj v ďalších desaťročiach. Niektoré zmeny, ktoré sa v Arktíde odohrávajú, je možné pritom sledovať len pomocou dištančných monitorovacích systémov.

Priemerná teplota povrchu oceánov a pevniny sa zvyšuje v oblasti Arktídy približne dvakrát tak rýchlo ako v ostatných oblastiach sveta. Otepľovanie je súčasne sprevádzané rýchlym ústupov morského, ale aj pevninského zaľadnenia, topením permafrostu, ako aj významným nárastom prietokov vodných tokov vtekajúcich do Severného ľadového oceánu. Tieto zmeny majú dramatický vplyv na ekológiu a ľudské komunity v celej oblasti Arktídy, vyvolávajú problémy týkajúce sa bezpečnosti, sociálno-ekonomických pomerov a investícií do infraštruktúry, čím zdôrazňujú naliehavú potrebu lepšieho porozumenia všetkých relevantných procesov  fungujúcich v arktickom klimatickom systéme. Ďalším závažným problémom je aj to, že rýchle zmeny arktického prostredia zásadne ovplyvňujú aj stredné geografické šírky severnej pologule, a to najmä prostredníctvom častejšieho výskytu extrémnych poveternostných situácií (predovšetkým v dôsledku zmeny cirkulačných pomerov v priestore severnej pologule). Aj preto si táto téma zaslúži náležitú pozornosť.

Americká NOAA sa vo svojich pravidelných ročných správach (Arctic Cards) venuje hodnoteniu komplexného monitoringu a dlhodobých zmien všetkých zložiek klimatického systému Arktídy. Rovnako, Arktída (a všeobecne kryosféra) bude jednou z nosných tém ďalšej špeciálnej správy IPCC, ktorá bude zverejnená už tento týždeň (25. Septembra) v Monaku. [IPCC Special Report on the Ocean and Cryosphere in a Changing Climate (SROCC)]

Aktívna účasť SHMÚ bola zabezpečená prezentáciou nasledujúcich odborných príspevkov (posterov):

• Niektoré aspekty nárastu počtu nadnormálne teplých mesiacov v klimatických podmienkach Slovenska [v angl.: Some aspects of the increase in the number of warmer-than-normal months in climatic conditions of Slovakia; v časti UP3.1 Climate change detection, assessment of trends, variability and extremes; autori: RNDr. Pavel Faško, CSc., Mgr. Peter Kajaba, Mgr. Ladislav Markovič a Mgr. Jozef Pecho],
• Sucho na Slovensku v roku 2018 [v angl.: Drought in Slovakia in the year 2018; v časti ES1.3 Climate change impacts, vulnerability and adaptation; autori: Mgr. Maroš Turňa, Mgr. Katarína Mikulová, PhD. a RNDr. Pavel Šťastný, CSc.], (Analýza sucha v roku 2018);
• Veľmi vysoké úhrny atm. zrážok na západnom Slovensku začiatkom septembra 2018 [v angl.: Very high precipitation amounts in western Slovakia at the beginning of September 2018; v časti OSA1.10 Challenges in High Resolution Short Range NWP at European level including forecaster-developer cooperation; autorka: Mgr. Jana Potanková], (Analýza mimoriadnych až extrémnych denných a viac-denných úhrnov zrážok v septembri 2018).

V príspevku „Niektoré aspekty nárastu počtu nadnormálne teplých mesiacov v klimatických podmienkach Slovenska“ sme sa zamerali na hodnotenie prejavov zmeny klímy (podmienenej činnosťou človeka) vo vybraných charakteristikách teploty vzduchu. Pri analýze priemernej mesačnej teploty vzduchu v období rokov 1951 až 2018 nápadne pribúdajú nadnormálne teplé mesiace. Jednotlivé hodnoty priemernej mesačnej teploty zo 16 vybraných meteorologických staníc na území Slovenska boli porovnávané s ich dlhodobým priemerom za obdobie štandardného normálu 1961 – 1990 (štandardný WMO normál pre výskum signálu klimatickej zmeny). Kumulované hodnoty počtu teplotne nadnormálnych, normálnych, resp. podnormálnych mesiacov v jednotlivých kalendárnych rokoch (a ročných sezónach) analyzovaného obdobia, sa ukázali ako vhodný prostriedok pre vyjadrenie týchto trendov (Obr. 1a a 1b). Intervaly nadnormálnych, normálnych a podnormálnych hodnôt priemernej mesačnej teploty vzduchu boli stanovené zo súboru hodnôt priemernej mesačnej teploty vzduchu na jednotlivých meteorologických staniciach v období 1961 – 1990 štandardnými štatistickými postupmi (časové rady prešli dôslednou kontrolou kvality a homogénnosti). V príspevku boli prezentované výsledky z jednotlivých meteorologických staníc Slovenska, ktoré reprezentujú niekoľko oblastí, z hľadiska ich klimatických podmienok.

Z výsledkov vyplýva, že vzostup teploty vzduchu, pri zvolenej charakteristike, sa začal významne prejavovať v priebehu 90. rokov 20. storočia. Z regionálneho hľadiska začal podiel nadnormálne teplých mesiacov v roku pribúdať najskôr na meteorologických staniciach na juhozápade a západe Slovenska, kde to bolo už v prvej polovici poslednej dekády 20. storočia. Vo vysokohorských polohách a na rozhraní medzi západnou a východnou polovicou Slovenska sa väčšinou tieto zmeny začali prejavovať v priebehu druhej polovice poslednej dekády 20. storočia. Najneskôr, na konci 20. storočia, sa prejavilo pribúdanie nadnormálne teplých mesiacov na úkor normálnych a teplotne podnormálnych mesiacov na meteorologických staniciach východného Slovenska.

Zaujímavé je aj hodnotenie predpokladaného vývoja počtu nadnormálne a podnormálne teplých mesiacov podľa zvolených emisných scenárov (RCP4.5 a RCP8.5) pre časové horizonty 2021-2050, resp. 2071-2100. Zatiaľ čo v rámci obdobia 1951-2018 pravdepodobnosť výskytu teplotne nadnormálnych mesiacoch najrýchlejšie rástla v priebehu letného (jún – august; z 22 na 70 %) a jarného obdobia (marec – máj; z 18 na 44 %), výskyt podnormálnych mesiacov všeobecne klesal, najrýchlejšie na jar (z 30 na 5 %). Vzhľadom na predpokladaný vývoj pokračujúceho otepľovania sa v ďalšom období tohto storočia veľmi pravdepodobne uvedené trendy zachovajú, resp. budú výraznejšie. Napríklad, v prípade pesimistického emisného scenára RCP8.5 sa v časovom horizonte 2071-2100 pravdepodobnosť výskytu teplotne nadnormálnych mesiacov zvýši v letnom období de facto až na 100 %, avšak veľmi podstatne aj v ostatných troch ročných sezónach (Obr. 2).

Obr. 1: Kumulatívny sezónny počet teplotne nadnormálnych (NN-červená), normálnych (N-zelená) a podnormálnych (PN-modrá) mesiacov na vybraných meteorologických staniciach (Bratislava-Koliba, Oravská Lesná, Lomnický štít a Košice-letisko) v zime (vľavo (a)) a v lete (vpravo (b)) v období 1951-2018; zväčšenie Obr. 1a a Obr. 1b [Zdroj: SHMÚ]

Obr. 2: Predpokladané zmeny pravdepodobnosti výskytu (p; 0-100 %) teplotnej nadnormálnych (vľavo) a teplotne podnormálnych (vpravo) mesiacov podľa emisných scenárov RCP4.5 a RCP8.5 pre časové horizonty 2021-2050 a 2071-2100 pre jar (spring), leto (summer), jeseň (autumn) a zimu (winter) [Zdroj: SHMÚ]