Aktuality SHMÚ
55 rokov od historickej povodne na Dunaji
V uplynulých júnových dňoch sme si pripomenuli 55 rokov od ničivých povodní na Dunaji, spojených s pretrhnutím ochranných hrádzí a následným zatopením Žitného ostrova, evakuáciou obyvateľstva a vysokými materiálnymi škodami. Informácie o povodni v roku 1965 boli zdokumentované slovenskými vodohospodármi a hydrológmi vo viacerých odborných publikáciách. Táto povodeň bola najväčšou povodňou na Dunaji z hľadiska celkového objemu povodňovej vlny. Dĺžkou trvania nemala táto povodeň v histórii obdobu. Povodňová situácia trvala v Bratislave od marca do júla 1965.
V príspevku ponúkame stručné zhodnotenie príčin, priebehu a následkov tejto udalosti.
Zrážkové a odtokové pomery
Poveternostnú situáciu v jarnom a letnom období roku 1965 charakterizovala mimoriadne intenzívna a dlhotrvajúca cirkulačná činnosť medzi Atlantickým oceánom a vnútrozemím. V dôsledku nepriaznivého vývoja počasia spadlo v mesiacoch marec – júl 1965 vysoké úhrny zrážok (tab. 1), ktoré predstavovali približne 60 – 80 % ročného normálu. Navyše boli spojené s akumuláciou a následným topením sa snehových zásob v oblasti Álp, kvôli chladnejšiemu rázu počasia. Podľa odhadov bolo v Rakúsku 18.5.1965 ešte 17,4 miliárd m3 snehu. V období od polovice mája do začiatku júla ubudlo približne 70 % zásob snehu. Vďaka častému výskytu plošných zrážok došlo k rýchlemu nasýteniu povodia. Nadnormálne úhrny zrážok boli v letných mesiacoch navyše doplnené aj o početné a intenzívne búrky.
Tab. 1: Mesačné úhrny zrážok na vybraných staniciach v povodí Dunaja a na Slovensku v porovnaní s normálom (Hronec et al, 1969).
Tak ako zrážky, aj ich odozva v tokoch prichádzala v niekoľkých vlnách. Z nich najvýraznejšia sa vyskytla v dňoch 9. – 12. 6. v povodí horného Dunaja, ale aj v povodiach našich riek. Táto zrážková epizóda vyústila do závažnej a rozsiahlej povodňovej situácie v druhej júnovej dekáde. Ochranné hrádze, ktoré boli vystavené dlhotrvajúcemu vysokému tlaku vody, nevydržali a došlo k ich pretrhnutiu pri Patinciach (15.6. o 10:25) a Čičove (17.6. o 10:50) a zaplaveniu značnej časti Žitného ostrova.
Priebeh povodne
Zo záznamov vyplýva, že mesiac pred kulmináciou neklesol Dunaj v Bratislave pod úroveň 1-ročnej vody a v období marec – júl ako celku pretieklo Dunajom v Bratislave viac ako 60 miliárd m3 vody, čo predstavuje takmer priemerný celoročný odtok (63,5 miliardy m3). Extrémnosť priemerných mesačných prietokov na Dunaji mala od marca do júna stúpajúcu tendenciu. V porovnaní s dlhodobými údajmi postupne narástla z marcového 1,26 násobku na júnový 2,64 násobok (profil Bratislava).
Neutíchajúca cirkulačná činnosť spôsobovala, že aj v druhej polovici júna opakujúce sa zrážkové epizódy nepriaznivo vplývali na ďalší priebeh povodne v podobe častého narúšania poklesu vlny. Na rakúskom úseku vytvárali množstvo menších vĺn, ktoré sa pozdĺž toku postupne transformovali, spájali a časom naplnili koryto, čím sa zmenšil transformačný efekt.
Uvedené faktory spolu s vysokou vodnosťou prítokov sa podieľali na mimoriadnosti tejto povodne. Osobitnú pozornosť si zaslúži dĺžka trvania povodne (prietok nad 6 000 m3 trval celkovo 40 dní, nad 7 000 m3 trval 20 dní). Pre porovnanie, pri poslednej významnej Dunajskej povodni v roku 2013 trval vysoký vodný stav len niekoľko dní, hoci práve počas tejto povodne sme zaznamenali doposiaľ najvyšší prietok 10 640 m3. Na Žitnom ostrove bola situácia vážna už pred pretrhnutím hrádzí, pretože vysoké vodné stavy na Dunaji spôsobovali aj vysoké výšky podzemných vôd, ktoré na niektorých miestach dosahovali povrch pôdy a spôsobovali zaplavenie územia. Súčasne s povodňou na Dunaji boli rozvodnené aj prítoky Dunaja (Morava, Váh, Nitra, Hron a Ipeľ), čo ešte viac komplikovalo celú situáciu.
Tab. 2: Prehľad dosiahnutých kulminačných stavov a prietokov na Dunaji v júni 1965 (Hronec et al, 1969).
Hydrologické predpovede a informácie
V priebehu povodne sa vydávali predpovede vodných stavov pre Bratislavu, Komárno a Štúrovo pravidelne na 24 hodín. Pri prognózach kulminácií sa robili odhady na 2 – 4 dni dopredu v závislosti od postupovej doby. Táto povodeň predstavovala výnimočný prírodný jav a pri zostavovaní predpovedí bola náročná, pretože vo vtedajšej minulosti nemala obdobu a niektoré odvodené závislosti boli nepoužiteľné kvôli nezvyčajným podmienkam (najmä na dolnom úseku toku).
Následky
Pretrhnutím hrádzí na slovensko-maďarskom pohraničí bolo povodňou postihnuté rozsiahle územie Žitného ostrova. Evakuovaných bolo celkom 53 693 obyvateľov zo 46 obcí a 3 osád. Zničených bolo 250 km ciest a cca 70 km železníc. Veľké škody boli spôsobené v poľnohospodárstve, odvodňovacích sústavách a priemyselnej výrobe. Všetky zdroje pitnej vody boli vyradené z používania a aj po ústupe povodne sa musela voda dovážať v cisternách. Obnova postihnutých oblastí bola ťažká a komplikovaná.
Historické výšky vodných hladín dosiahnuté počas rôznych povodní na Dunaji sú zdokumentované povodňovými značkami na rôznych budovách v mestách a obciach pozdĺž Dunaja a pripomínajú nám udalosti z minulosti. Povodeň v roku 1965 patrí medzi jednu z takýchto udalostí. Hoci odvtedy došlo k výrazným zmenám v odtokových pomeroch prostredníctvom rôznych vodohospodárskych opatrení ako napr. výstavbou derivačného kanála a vodného diela Gabčíkovo, úpravou hrádzí, výstavbou protipovodňovej ochrany a mnohých ďalších, takáto mimoriadna udalosť stále vzbudzuje náležitý rešpekt a nemali by sme na ňu zabúdať.
Prietrž pri Patinciach Prietrž pri Čičove
.JPG)
Kolárovo Pri Komárne
Informácie boli získané z literatúry:
Furdík, J. et al. (1966): Hydrologické zhodnotenie povodne na Dunaji v roku 1965, Výskumná úloha B-PÚ-25, VÚVH.
Hronec, Š. et al. (1969): Povodne na Dunaji v roku 1965.
Pekárová, P. et al. (2014): Flood marks along the Danube River between Passau and Bratislava, Publication of the Slovak Commitee for Hydrology – NC IHP Unesco, Monograph No. 12, VEDA, Bratislava.