Aktuality SHMÚ

Správa o stave Klimatologických služieb za rok 2020 – prechod od včasných varovaní k rýchlym a efektívnym činom

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojej nedávnej správe o Stave klimatologických služieb za rok 2020 (State of Climate Services 2020 Report) uvádza, že za posledných 50 rokov bolo viac ako 11 000 prírodných katastrof (79 % z celkového počtu) spojených s nepriaznivým prejavmi počasia a klímy, pričom si dohromady vyžiadali 2 milióny úmrtí (56 % všetkých úmrtí spôsobených prírodnými pohromami) a hospodárske straty/škody boli vyčíslené na 3,6 biliónov amerických dolárov (75 % všetkých škôd). Zatiaľ čo priemerný počet úmrtí zaznamenaných pri jednotlivých prírodných katastrofách sa v období rokov 1970 až 2019 znížil o jednu tretinu, počet zaznamenaných katastrof sa naopak zvýšil až päťnásobne a hospodárske straty sa podľa novej multi-sektorovej analýzy zvýšili až sedemnásobne. V období poslednej dekády (2010-2019) vzrástol celkový počet prírodných katastrof spôsobených extrémnym počasím a klímou o 14 % v porovnaní s poslednou dekádou 20. storočia (1991-2000).

V roku 2018 bolo potrebné poskytnúť pomoc z medzinárodného humanitárneho systému, v dôsledku výskytu silných búrok, povodní, sucha a požiarov, pre približne 108 miliónov ľudí. Odhaduje sa, že do roku 2030 by sa toto číslo mohlo zvýšiť o takmer 50 % pri nákladoch dosahujúcich sumu 20 miliárd amerických dolárov ročne.

Nárast frekvencie, intenzity a závažnosti extrémnych prejavov počasia a klímy, podmienený antropogénnou klimatickou zmenou, veľmi tvrdo postihuje svojimi dopadmi predovšetkým viac zraniteľné komunity. Zo Správy o stave klimatických služieb z roku 2020, ktorá bola zverejnená 13. októbra pri príležitosti Medzinárodného dňa znižovania rizika katastrof vyplýva, že až jednej tretine obyvateľstva v najviac zasiahnutých oblastiach sa nedostáva adekvátnych a primerane aktuálnych informácií zo systému včasného varovania (Multi-hazard Early Warning System; MHEWS). Zo 138 členských krajín WMO sú systémy včasného varovania v plnej operatívnej prevádzke len v 55 krajinách. Najväčšie nedostatky ako aj deficit personálnych a finančných kapacít má z pohľadu MHEWS Afrika, ktorá od roku 1970 trpí nepriaznivými dôsledkami dlhodobého sucha [Stav klímy v Afrike za rok 2019, WMO].
 

Podpora kapacít v rámci systémov včasného varovania, ako [potenciálne] najúčinnejšieho nástroja pre elimináciu nepriaznivých dopadov poveternostných extrémov na ľudskú spoločnosť, má pritom už dnes svoje významné miesto v niektorých ratifikovaných dohovoroch OSN. Spomedzi mnohých treba uviesť najmä Rámcový dohovor zo Sandai o eliminácii rizika prírodných katastrof pre obdobie 2015-2030, ktorý v roku 2015 ratifikovalo 187 krajín. Keďže drvivú väčšinu prírodných katastrof v súčasnosti spôsobujú hydrometeorologické fenomény a ich extrémy, meteorologické, klimatologické a hydrologické informácie poskytované Národnými meteorologickými a hydrologickými službami (NMHS) zohrávajú a budú zohrávať kľúčovú úlohu pre napĺňanie cieľov Sandaiského dohovoru.

Správa WMO, na ktorej príprave sa podieľalo 16 medzinárodných agentúr a finančných inštitúcií, identifikuje nielen to, kde a ako môžu vlády jednotlivých štátov investovať do efektívnych systémov včasného varovania, ktoré posilňujú odolnosť krajín voči mnohým poveternostným, klimatickým a hydrologickým rizikám, ale zároveň poskytuje niektoré úspešné príklady. Ďalej zdôrazňuje aj potrebu prechodu na prognózy „založených na dopadoch“, čo znamená prechod od uvažovania typu „aké bude počasie“, na typ „čo takéto počasie spôsobí“, aby sa tak na základe takto cielených prognóz umožnila včasná a efektívna reakcia.

Správa o stave klimatických služieb za rok 2020 obsahuje 16 rôznych prípadových štúdií o úspešných aplikáciách systémoch včasného varovania, vrátane varovania pred tropickými cyklónmi (Fidži, Bangladéš, Mozambik), povodňami (Kambodža), suchom (východná Afrika), horúčavami (Austrália), lesnými požiarmi (Európska únia), pieskovými a prachovými búrkami (Burkina Faso), rojmi kobyliek (Etiópia, Keňa a Somálsko), extrémnymi zimami (Mongolsko) a ľadovými povodňami (Nepál).

„Systémy včasného varovania (EWS) sú nevyhnutným predpokladom účinného znižovania rizika výskytu prírodných katastrof a podpory adaptácie sa na zmenu klímy. Byť pripravený a schopný reagovať v správnom čase a na správnom mieste, môže zachrániť veľa životov a chrániť živobytie komunít všade na svete, “uviedol generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) profesor Petteri Taalas.

„Aj keď COVID-19 vyvolal veľkú medzinárodnú zdravotnú a hospodársku krízu, zotavenie z ktorej bude s veľkou pravdepodobnosťou trvať roky, je potrebné mať na pamäti, že klimatická zmena predstavuje a aj naďalej bude predstavovať pretrvávajúcu a stále sa zvyšujúcu hrozbu pre ľudské životy, spoločnosť, prírodné ekosystémy, ale aj pre svetovú ekonomiky, ktoré môže pretrvať celé stáročia. Zotavenie sa z pandémie COVID-19 je príležitosťou napredovať ďalej udržateľnejšou cestou k odolnosti a adaptácii vo svetle antropogénnych klimatických zmien,“ uviedol Petteri Taalas.
 

Takmer 90 percent najmenej rozvinutých krajín a malých rozvojových ostrovných štátov označilo systémy včasného varovania za najvyššiu prioritu vo svojich národných klimatických programoch a cieľoch. Mnohým z nich však chýba potrebná kapacita a finančné investície nesmerujú do oblastí, kde sú investície najviac potrebné. Situácia je obzvlášť akútna v malých ostrovných rozvojových štátoch (SIDS) a najmenej rozvinutých krajinách (LDC). Prírodné katastrofy stáli malé ostrovné štáty od roku 1970 viac ako 153 miliárd amerických dolárov. V najmenej rozvinutých krajinách prišlo v tom istom období o život 1,4 milióna ľudí (70 % z celkových úmrtí). Údaje poskytnuté 138 členmi Svetovej meteorologickej organizácie WMO ukazujú, že iba 40 % z nich má v operatívnej praxi komplexnejšie systémy včasného varovania. V súčasnosti poskytuje prognostické služby založené na dopadoch extrémnych prejavov počasia iba 75 členov WMO (39 %).

Nárast výskytu prírodných katastrof, ktorý je podmienený klimatickou zmenou naznačuje, že je potrebné celoplošne zvýšiť investície do adaptácie sa na klimatickú zmenu. Konkrétne, dôležité sú najmä investície do zlepšenia prístupu k informáciám ohľadom možných rizík a investície do zdokonalenia (ako aj ďalší vývoj) komplexných systémov včasného varovania.

Dobrou správou je, že financovanie podpory účinnej adaptácie (ale aj mitigácie) na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy dosiahlo v rokoch 2017-18 rekordnú úroveň a prvýkrát prekonalo hranicu 0,5 bilióna amerických dolárov. Opatrenia však stále nedosahujú rámec toho, čo by bolo potrebné podľa scenára pre udržateľný nárast globálnej teploty o 1,5 ° C do konca tohto storočia. Odhady Globálnej komisie pre adaptáciu predpokladajú, že na najbližšie obdobie rokov 2020 - 2030 bude na adaptáciu na nepriaznivé dopady klimatickej zmeny ročne potrebné vynaložiť minimálne 180 miliárd amerických dolárov.
 

▲ Obr. 1: Kategórie najviac ohrozujúcich hydrometeorologických extrémov a katastrof z hľadiska zaznamenaných strát na ľudských životoch (krúžok) a ekonomických skôd (štvorček) v jednotlivých krajinách; na Slovensko spôsobujú najväčšie straty na životoch vlny horúčav; resp. ekonomické škody silné búrky [Zdroj: WMO].

▲ Obr. 2: Celkový počet zaznamenaných hydrometeorologických katastrof (vľavo), strát na ľudských životoch (v strede) a ekonomických škôd (vpravo) podľa vybraných typov poveternostných a klimatických extrémov (sucho, extrémne teploty, povodne, zosuvy, búrky a lesné požiare) a v jednotlivých dekádach v období rokov 1970 až 2019 [Zdroj: WMO].