Aktuality SHMÚ

Planéta rýchlo smeruje ku kritickému otepleniu o 1,5 °C

Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila 16. septembra 2021 v poradí už tretiu správu „United in Science 2021“, ktorá aj s ohľadom na nedávno publikovanú Šiestu správu IPCC (AR6) sumarizuje najdôležitejšie poznatky o súčasnom stave globálneho klimatického systému a faktoroch ovplyvňujúcich jeho dlhodobý (aj budúci) vývoj. Účelom správy je, okrem iného, priaznivo motivovať signatárske krajiny Rámcového dohovoru o zmene klímy k razantnejšiemu a ambicióznejšiemu progresu v prijímaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy na nadchádzajúcej konferencii COP26 v škótskom meste Glasgow (31. októbra – 12. novembra 2021). Jedným z hlavných záverov správy je, že pokles ekonomickej aktivity v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 nespomalil priebeh zmeny klímy. Nič dokonca nenasvedčuje tomu, že by sme boli „ekologickejší“, keďže emisie oxidu uhličitého po dočasnom poklese v dôsledku ekonomického spomalenia opäť rýchlo narastajú a nie sú ani zďaleka blízko stanovených cieľov pre znižovanie emisií. Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sú aj napriek pandémii COVID-19 stále na rekordne vysokej úrovni, čo globálny klimatický systém nevyhnutne posúva na trajektóriu vedúcu ku kriticky rýchlemu otepľovaniu v najbližších desaťročiach, uvádza sa v novej multi-agentúrnej správy United in Science 2021. 

Rastúca globálna teplota vedie k deštruktívnym prejavom extrémneho počasia na celom svete, čo má priamy dopad na svetovú ekonomiku a ľudskú spoločnosť (napr.: len následkom vĺn horúčav neboli odpracované miliardy hodín z plného pracovného času). Priemerná globálna teplota počas posledných piatich rokov patrila medzi najvyššie v zaznamenanej histórii meteorologických meraní. Rastie tiež pravdepodobnosť, že ročný priemer globálnej teploty v najbližších piatich rokoch dočasne prekročí prah "nebezpečného" oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou érou. 

Rozsah nedávnych zmien v globálnom klimatickom systéme je bezprecedentný v historickom kontexte predchádzajúcich storočí až tisícročí. Aj napriek ambicióznym opatreniam na spomalenie produkcie skleníkových plynov bude hladina svetového oceánu podľa správy naďalej stúpať a ohrozovať tak nízko položené ostrovy a pobrežné mestá a komunity na celom svete.
 

"Toto je kritický rok pre prijatie opatrení v oblasti klímy. Správa OSN a partnerských globálnych organizácií poskytuje komplexné zhodnotenie najnovších vedeckých poznatkov o stave globálnej klímy. Výsledkom je alarmujúce zhodnotenie toho, ako výrazne sme sa odchýlili od želaného kurzu,“ povedal generálny tajomník OSN Antonio Guterres.

"Stále sme výrazne mimo harmonogramu potrebného pre naplnenie cieľov Parížskej dohody. V tomto roku sa emisie fosílnych palív opäť zvýšili, koncentrácie skleníkových plynov stále rastú a extrémne prejavy počasia podmienené ľudskou činnosťou majú vplyv na zdravie, životy a živobytie na všetkých kontinentoch. Pokiaľ nedôjde k okamžitému, rýchlemu a rozsiahlemu zníženiu emisií skleníkových plynov, nebude obmedzenie otepľovania na 1,5 °C možné, čo bude mať katastrofálne dôsledky pre ľudí a planétu, na ktorej sme závislí, “uviedol Guterres v úvode správy.

"Počas pandémie neustále počúvame, ako musíme budovať lepšiu budúcnosť tak, aby sme ľudstvo mohli poslať na udržateľnejšiu cestu a vyhnúť sa najhorším dopadom zmeny klímy na spoločnosť a ekonomiky." Táto správa ukazuje, že zatiaľ ani v roku 2021 nejdeme správnym smerom, “ povedal hlavný tajomník WMO, profesor Petteri Taalas.
 

Správa United in Science 2021, ktorá je už treťou v poradí, je koordinovaná Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) s prispením Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), Globálneho uhlíkového projektu (GCP), Svetového klimatického výskumného programu (WCRP) a meteorologickej služby Spojeného kráľovstva (Met Office). Obsahuje tak najnovšie vedecké údaje, informácie a zistenia súvisiace s klimatickou zmenou s cieľom informovať globálnu politiku a opatrenia v oblasti klimatickej zmeny. Správu taktiež dopĺňa príloha s plánom potrebných opatrní.
 

▌Kľúčové závery správy WMO

▌Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére (WMO Global Atmosphere Watch)

• Atmosférické koncentrácie hlavných skleníkových plynov - oxidu uhličitého (CO₂), metánu (CH₄) a oxidu dusného (N₂O) v roku 2020 a v prvej polovici roku 2021 naďalej rástli (obr. v prílohe).
• Celkové zníženie emisií v roku 2020 pravdepodobne znížilo medziročný nárast atmosférických koncentrácií skleníkových plynov s dlhou životnosťou, ale tento účinok bol príliš malý na to, aby sa dal rozlíšiť od prirodzenej variability.
• Zníženie koncentrácií atmosférického metánu (CH₄) by v krátkodobom horizonte mohlo podporiť dosiahnutie záväzkov Parížskej dohody. Nebagatelizuje to však potrebu výrazného, rýchleho a trvalého znižovania CO₂ a iných skleníkových plynov.

▌Globálnej emisie skleníkových plynov (Global Carbon Project)

• Emisie CO₂ z fosílnych palív - uhlia, ropy, zemného plynu a produkcie cementu, dosiahli v roku 2019 maximum na hodnote 36,64 GtCO₂, po čom nasledoval v dôsledku pandémie COVID-19 mimoriadny pokles o 1,98 GtCO2 (5,6%) v roku 2020 (ide pravdepodobne o najväčší pokles od Druhej svetovej vojny; obr. v prílohe).
• Na základe predbežných odhadov boli globálne emisie z energetiky a priemyslu v období mesiacov január až júl 2021 na rovnakej úrovni alebo vyššie ako v rovnakom období pred pandémiou (2019), pričom emisie z cestnej dopravy zostali zhruba o 5% nižšie. Bez leteckej a námornej dopravy boli globálne priemerné emisie za týchto 7 mesiacov na približne rovnakej úrovni ako v roku 2019. [Globálny uhlíkový cyklus podľa údajov ESSD.]
• Súčasné emisné trendy N₂O, tretieho najdôležitejšieho skleníkového plynu po CO₂ a CH₄, presahujú dokonca aj najpesimistickejšie emisné scenáre (SSPs), použité v poslednej IPPC správe pre výskum odozvy klimatického systému na zvýšenú emisnú záťaž [obr. v prílohe].

▲ Obr. 1: Pozorované zníženie denných emisií CO₂ z vybraných sektorov v priebehu roka 2020 v porovnaní s hodnotami v roku 2019 (Zdroj: UNEP Emissions Gap Report 2020)

▲ Obr. 2: Vývoj ročných emisií CO₂ (zo spaľovania fosílnych palív a produkcie cementu) v období rokov 1990 - 2020 na základe údajov Global Carbon Project (Zdroj: prevzaté z Friedlingstein et al. 2020)
 

▌Emisné ciele pre limitné oteplenie o 1,5 a 2,0 °C vs. realita (Emission Gap, UNEP)

• Päť rokov po prijatí Parížskej dohody emisný rozdiel medzi tým, aké vysoké by mali byť emisie, aby sme obmedzili celkové oteplenie do roku 2100 o 1,5 °C, resp. 2,0 °C a tým kam pri súčasných záväzkoch emisie "smerujú", neustále rastie: globálne emisie by mali byť v roku 2030 o 15 Gt ekvivalentu CO2 nižšie ako predpokladaný vývoj pri dodržiavaní súčasných emisných záväzkov (pre obmedzenie oteplenia o 2,0 °C), a o 32 Gt ekvivalentu CO2 nižšie pre obmedzenie oteplenia o 1,5 °C (obr. v prílohe).
• Kríza COVID-19 ponúkla len krátkodobé zníženie globálnych emisií. Emisie sa do roku 2030 výrazne neznížia, pokiaľ krajiny nebudú pokračovať v ekonomickom oživení, ktoré bude zahŕňať silnú dekarbonizáciu hospodárstva.
• Rastúci počet krajín, ktoré sa zaviazali dosiahnuť "uhlíkovú neutralitu", je povzbudivý, pričom približne 63 % celosvetových emisií je v súčasnosti zahrnutý v týchto cieľoch. Aby však tieto ciele zostali dôveryhodné a realizovateľné, je potrebné ich naliehavo zohľadniť v krátkodobej politike a vo výrazne ambicióznejších národných príspevkoch na obdobie do roku 2030.

▌Globálna klíma v období 2017 – 2021 (WMO)

• Priemerná globálna teplota povrchu pevnín a oceánov za obdobie 2017 - 2021 (na základe údajov do júla 2021) sa zaradila medzi najvyššie v zaznamenanej histórii, jej odchýlka od predindustriálneho priemeru (1850–1900) sa odhaduje na +1,06 °C až +1,26 °C. [Pozn.: rýchly nárast ročnej priemernej teploty vzduchu  je pozorovaný aj na väčšine územia Slovenska; viď časový rad teploty vzduchu v Hurbanove a dekádne zmeny teploty vzduchu od roku 1872.]
• V každom roku od roku 2017 bol priemerný minimálny a priemerný maximálny rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde pod dlhodobým priemerom 1981–2010. V septembri 2020 dosiahol rozsah arktického plávajúceho morského ľadu svoje historicky druhé najnižšie minimum.
• Extrémne počasie a klimatické anomálie zaznamenané v roku 2021 predstavujú veľmi závažné dopady klimatickej zmeny podmienenou ľudskou činnosťou a jej vplyv bol identifikovaný aj pri mimoriadnych severoamerických extrémnych horúčavách (Kanada) a západoeurópskych záplavách (Nemecko).

▲ Obr. 3: Odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu od normálu 1961 - 1990 v Hurbanove v období 1872 - 2020 (Zdroj: SHMÚ)
 

▌Globálna klíma v období 2021 – 2025 (WMO Global Annual to Decadal Climate Update – Met Office (UK), WCRP, WMO)

• Priemerná ročná globálna teplota bude v každom z nasledujúcich piatich rokov pravdepodobne najmenej o 1 °C vyššia ako v predindustriálnom období (definované ako priemer 1850–1900) a je veľmi pravdepodobné, že sa bude pohybovať v rozmedzí od +0,9 °C do +1,8 °C.
• Existuje 40 % pravdepodobnosť, že priemerná globálna teplota bude v jednom z nasledujúcich piatich rokov najmenej o 1,5 °C  vyššia ako v predindustriálnom období, je však veľmi nepravdepodobné (~ 10%), že priemerná teplota za celé uvedené obdobie 2021 –2025 bude o 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou.
• V období 2021 - 2025 budú regióny nachádzajúce sa vo vysokej zemepisnej šírke a v oblasti Sahelu pravdepodobne vlhkejšie ako v nedávnej minulosti (1981-2010).

▲ Obr. 4: Predpokladaný vývoj odchýlky priemernej ročnej teploty vzduchu (vľavo) a úhrnu atmosférických zrážok (vpravo) v období rokov 2021 - 2025 na základe ansámblovej predpovede globálnych klimatických modelov  (Zdroj: WMO/Met Office)
 

▌Hlavné body šiestej hodnotiacej správy IPCC (IPCC Sixth Assessment Report: The Physical Science Basis)

• Je zrejmé, že vplyv ľudskej činnosti podmienil nielen zvýšenie teploty atmosféry, oceánov a pevniny, ale spôsobuje aj celý rad ďalších rýchlych, a zväčša nezvratných zmien v celom klimatickom systéme Zeme. 
• Rozsah nedávnych zmien v globálnom klimatickom systéme a súčasný stav mnohých aspektov klimatického systému je bezprecedentný v horizonte mnohých storočí až tisícročí. 
• Zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou už spôsobuje nárast frekvencie a intenzity mnohých poveternostných extrémov v každom regióne na celom svete.

▲ Obr. 5: (vľavo) Vývoj rekonštruovanej globálnej teploty v období posledných 2000 rokov v kontexte súčasného otepľovania (vpravo) a dominantných faktorov, ktoré k zvyšovaniu teploty významne prispievajú (oranžová) (Zdroj: AR6 IPCC 2021)
 

▲ Obr. 5: Predpokladaný vývoj (nárast) priemernej globálnej teploty povrchu pevnín a oceánov do roku 2100 na základe výstupov globálnych klimatických modelov GCMs CMIP6 pre jednotlivé emisné scenáre SSPs (SSP1-1.9 - optimistický; SSP8-8.5 - pesimistický "BAU") s rozlíšeným atribučným pôsobením hlavných skleníkových plynov a atmosférických aerosólov (Zdroj: AR6 IPCC 2021); výstupy CMIP6 pre vybrané indikátory <Európa><Afrika><Ázia><Austrália a Oceánia><Sev. Amerika><Juž. Amerika> (Zdroj: IPCC WGI Interactive Atlas)
 

▲ Obr. 6: Odhadovaná veľkosť záchytu fosílneho (antropogénneho) uhlíka pevninskou biosférou a oceánmi v závislosti od nárastu priemernej globálnej teploty definovaného konkrétnym emisných scenárom SSPs; veľkosť záchytu uhlíka sa pri rýchlejšom budúcom otepľovaní významne znižuje (Zdroj: AR6 IPCC 2021)
 

▌Nárast hladiny oceánov a dopady na pobrežné oblasti (World Climate Research Programme – WMO, IOC, ISC)

• Priemerná výška hladiny svetového oceánu vzrástla od roku 1900 do roku 2018 o 20 cm a tempo nárastu sa od roku 2006 do roku 2018 zvýšilo na 3,7±0,5 mm za rok.
• Aj keby sa emisie znížili tak, aby otepľovanie zostalo výrazne pod úrovňou 2 °C, priemerná výška hladiny svetového oceánu by sa do roku 2100 pravdepodobne zvýšila v rozsahu od 0,3 do 0,6 m, a do roku 2300 od 0,3 do 3,1 m (pesimistický scenár AR6 SSP-8.5 však počíta až s nárastom okolo 7 m do roku 2300).
• Adaptácia na takýto rýchly nárast hladiny oceánov bude nevyhnutná. Adaptačné stratégie sú potrebné predovšetkým tam, kde doposiaľ neexistujú, a to najmä v nízko položených pobrežných oblastiach na malých ostrovoch, v deltách a v pobrežných mestách.

▌Horúčavy, lesné požiare a znečistenie ovzdušia: Vplyv kumulovaných klimatických hrozieb na zdravie obyvateľstva (WHO/WMO)

• Rastúce teploty sú spojené so zvýšenou úmrtnosťou obyvateľstva a zhoršením pracovných podmienok, ktoré súvisia s tepelnou záťažou, pričom v roku 2019 bolo (len v dôsledku vysokých teplôt) z potenciálneho pracovného fondu neodpracovaných o 103 miliárd hodín viac ako v referenčnom roku 2000.
• Kombinácia šírenia ochorenia COVID-19 a klimatických rizík, ako sú horúčavy, požiare a zhoršená kvalita ovzdušia, ohrozuje ľudské zdravie na celom svete a predstavuje osobitné riziko predovšetkým pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.
• Úsilie o obnovu stavu spoločnosti v období po pandémii COVID-19 by malo byť v súlade s národnými stratégiami v oblasti zmeny klímy a kvality ovzdušia, t.j. malo by byť založené na tom, aby sa znížilo potenciálne ohrozenie vyplývajúce z kombinovania a synergie klimatických rizík a získali sa tak možné benefity pre zdravotný stav obyvateľstva.

▲ Obr. 7: Zmena priemerného počtu dní za rok, kedy sú obyvatelia vystavení veľmi vysokému až extrémne vysokému riziku lesných požiarov v období rokov 2016 - 2019 (v porovnaní s období 2001-2004; Zdroj: WMO prebrané z Watts et al. 2020)
 

"Odkaz tejto správy je jasný. Neostáva nám už veľa času. Aby mohla byť konferencia OSN o zmene klímy 2021 v škótskom Glasgowe, známa ako COP26, prelomovým bodom, potrebujeme, aby sa všetky krajiny zaviazali k dosiahnutiu „uhlíkovej neutrality“ už do roku 2050. Tieto záväzky musia byť podložené konkrétnymi dlhodobými stratégiami a ambicióznymi národnými emisnými záväzkami (NDCs), ktoré do roku 2030 spoločne prispejú k zníženiu globálnych emisií o aspoň 45 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2010,“ zdôraznil Antonio Guterres.

„Potrebujeme prelom v oblasti ochrany ľudí a ich živobytia, pričom najmenej polovica všetkých verejných financií v oblasti klimatickej politiky by sa mala zamerať na budovanie odolnosti a pomoci ľuďom pri adaptácii na dopady zmeny klímy. Potrebujeme oveľa väčšiu solidaritu, vrátane úplného splnenia dlhodobého prísľubu financovania klimatických záväzkov, ktoré pomôžu rozvojovým krajinám prijať opatrenia v oblasti adaptácie na klimatickú zmenu. Neexistuje žiadna alternatíva, ak máme dosiahnuť bezpečnejšiu, udržateľnejšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť pre všetkých,“ uviedol Guterres.