Aktuality SHMÚ

100 rokov od založenia meteorologickej stanice Košice-letisko

Meteorologické pozorovania na košickom letisku, zrejme najdôležitejšej meteorologickej/klimatologickej stanice na východnom Slovensku, práve v tomto čase oslavujú významný míľnik svojej histórie. Časový úsek v rokoch, ktorý uplynul od položenia ich základov, musíme odteraz označovať už trojciferným číslom. V tomto zhrnutí si v krátkosti pripomenieme históriu tamojších pozorovaní a pridáme základné klimatologické informácie, spracované z bohatého súboru zaznamenaných údajov z tejto stanice.

Až do roku 1921 boli letecké linky na územie vtedajšej ČSR, presnejšie prvá linka z Paríža do Prahy, meteorologicky zabezpečované len francúzskymi a nemeckými poveternostnými stanicami. Keď sa však v uvedenom roku začali prevádzkovať pravidelné lety do Varšavy a Viedne, vyvstala otázka samostatnej československej leteckej meteorologickej služby. Ešte v roku 1921 poverilo Ministerstvo verejných prác, ktoré bolo najvyšším úradom pre civilné letectvo, zriadením a vedením tejto služby vtedajší Štátny ústav meteorologický. Letecká meteorologická služba začala prakticky ihneď budovať vlastnú staničnú pozorovaciu sieť.

Súbežne so vznikom leteckej služby prebiehal v novovzniknutej ČSR rozvoj armádnej poveternostnej služby, ktorá bola pôvodne v roku 1919 ustanovená ako osobitný odbor Štátneho meteorologického ústavu. Od roku 1921 boli postupne zriaďované nové vojenské poveternostné stanice, a to na vojenských letiskách. Jednou z prvých bola Letecká poveternostná stanica č. 2 Košice, zriadená v decembri 1921 na starom košickom, pôvodne vojenskom letisku, ktoré sa nachádzalo medzi dnešnou Južnou triedou a železničnou traťou (zriadené v roku 1920). Ako začiatok pozorovaní na tejto stanici sa tiež niekedy zvykne udávať 1. január 1922, od ktorého sa zvyknú datovať najstaršie údaje zo stanice v odborných publikáciách. Stanica Košice-letisko vznikla ako profesionálne pracovisko a bola prvou profesionálnou stanicou na území mesta. Hneď od začiatku prevádzky bola klasifikovaná ako základná stanica; mala odborné vedenie, bola technicky dobre vybavená a okrem toho zabezpečovala aj zber správ (depeší) z leteckých meteorologických staníc. V júli 1928 bola stanici nariadená povinnosť nepretržitého, teda aj nočného merania a pozorovania počasia.

V období druhej svetovej vojny, kedy Košice na základe Prvej viedenskej arbitáže pripadli horthyovskému Maďarsku, prevzalo košické letisko aj so stanicou maďarské vojsko. Pozorovacie záznamy z tejto doby od novembra 1938 až do júla 1945, podobne ako to bolo v prípade niektorých ďalších vojenských staníc na našom území, sa nezachovali. Niektoré zdroje tiež uvádzajú, že stanica v tomto čase vôbec nebola v riadnej prevádzke. Po skončení vojny boli pozorovania obnovené pod správou armády. V roku 1951 bola stanica presunutá na neďaleké novovybudované letisko v mestskej časti Barca, pričom na tomto mieste pozoruje do dnešného dňa. Od roku 1953 prešla stanica pod civilnú správu. Keďže táto profesionálna (synoptická) stanica spadá tiež do množiny leteckých, prebieha na nej aj v súčasnosti nepretržitá 24-hodinová služba.

Prakticky od svojho vzniku bola/je meteorologická stanica Košice-letisko podstatnou súčasťou štátnej staničnej meteorologickej siete. V celej dobe prevádzky ide o primárnu stanicu mesta Košice, pričom trvale až do dnešného dňa ide o poprednú stanicu aj v celoslovenskom kontexte.

V tabuľke 1 prinášame prehľad základných extrémov teploty vzduchu a atmosférických zrážok, zaznamenaných na meteorologickej stanici Košice-letisko za celé obdobie jej prevádzky. Na obrázkoch 1 a 2 je následne zobrazený dlhodobý vývoj základnej teplotnej a zrážkovej charakteristiky od roku 1946 (od tohto roku je rad príslušných meraní neprerušený). Operatívne údaje zo stanice v súčasnosti sú k dispozícii na tomto a tomto odkaze.

Aj končiaci sa rok 2021 priniesol na košickom letisku mnohé významné zápisy do klimatologických štatistík, a to v priebehu leta z pohľadu vysokej teploty zduchu. Zaznamenali sme napr. vyrovnanie najteplejšieho mesiaca v histórii prevádzky stanice (júl; tab. 1), rekordne vysoký počet tropických miním teploty vzduchu, či historicky najvyššiu zaznamenanú júnovú teplotu (34,8 °C). Z ďalších extrémov spomeňme ešte aj bezprecedentný rekord najvyššieho mesačného minima teploty vzduchu, ktorá počas celého tohtoročného júla neklesla na stanici pod 13,9 °C, čím bol absolútny staničný rekord danej charakteristiky prepísaný o takmer dva stupne Celzia (dovtedy 12,0 °C z júla 1995).
 

▼ Tab. 1: Extrémy vybraných meteorologických charakteristík, zaregistrované na meteorologickej stanici Košice-letisko (stav k 28. decembru 2021).

▲ Obr. 1: Vývoj a štandardné normály priemernej ročnej teploty vzduchu na meteorologickej stanici Košice-letisko v období rokov 1946 – 2020.
 

▲ Obr. 2: Vývoj a štandardné normály ročných úhrnov atmosférických zrážok na meteorologickej stanici Košice-letisko v období rokov 1946 – 2020.
 

▲ Obr. 3: Meteorologická stanica na košickom letisku (Zdroj: SHMÚ).
 

Literatúra a zdroje:

▪ Čermák Č. (2000): Najstaršie záznamy z meteorologických meraní sú z východného Slovenska. Denník SME, 29.3.2000. <online>.
▪ Flajšman M., Štekl J. (2009): Hydrometeorologická služba armády České republiky v období 1918–2009. Praha: Ministerstvo obrany ČR. 375 s. <online>.
▪ Klimatická databáza SHMÚ - KMIS.
▪ Kolektív autorov (1966): Klimatické a fenologické pomery Východoslovenského kraja. Praha: Hydrometeorologický ústav. 276 s.
▪ Krška K., Šamaj F. (2001): Dějiny meteorologie v českých zemích a na Slovensku. Praha: Karolinum. 568 s.
▪ Ročenky poveternostných pozorovaní meteorologických staníc Československa/Uhorska.
▪ Smolík Z. (1963): Srážkové poměry Košic: roční a měsíční úhrny. Meteorologické Zprávy 16(2):29–32.