Aktuality SHMÚ

Rok 2021 bol jedným zo siedmich najteplejších rokov v histórii meraní

Aj napriek tomu, že priemerná globálna teplota dočasne poklesla v dôsledku studenej fázy tichomorskej ENSO oscilácie - La Niña prebiehajúcej v rokoch 2020 – 2022, rok 2021 bol na základe údajov šiestich klimatologických centier (GISS NASA, NOAA, ECMWF, Met Office, JRA a Berkeley) a konsolidovaných údajov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) jedným zo siedmich najteplejších rokov v histórií meraní. Očakáva sa, že globálne otepľovanie a ďalšie dlhodobé trendy zmeny klímy budú v dôsledku rekordných úrovní skleníkových plynov zachytávajúcich teplo v atmosfére aj naďalej pokračovať.

Priemerná globálna teplota povrchu pevnín a oceánov bola v roku 2021 približne o 1,11 (± 0,13) °C vyššia v porovnaní s dlhodobým priemerom predindustriálneho obdobia (1850 – 1900). Rok 2021 je siedmy po sebe idúci rok (2015 – 2021), v ktorom bola priemerná globálna teplota podľa všetkých údajových súborov zostavených WMO o viac ako 1 °C nad úrovňou priemeru za obdobie 1850 – 1900. WMO na zabezpečenie najkomplexnejšieho a najspoľahlivejšieho hodnotenia teploty pri analýze využíva šesť medzinárodných údajových súborov. Rovnaké údaje používa vo svojich výročných správach o stave klímy, ktoré informujú medzinárodné spoločenstvo o globálnych klimatických ukazovateľoch.

Rebríček jednotlivých rokov treba posudzovať v dlhodobom kontexte, a to najmä preto, že rozdiely medzi jednotlivými rokmi sú niekedy marginálne. Od 80. rokov 20. storočia bolo každé desaťročie teplejšie ako to predchádzajúce, pričom sa očakáva, že tento trend bude aj naďalej pokračovať. Všetkých sedem najteplejších rokov bolo zaznamenaných v období od roku 2015, pričom roky 2016, 2019 a 2020 predstavujú prvé tri absolútne najteplejšie roky od začiatku systematických meraní (1850). V roku 2016 sa vyskytla mimoriadne silná kladná fáza tichomorskej ENSO oscilácie - El Niño, ktorá prispela k rekordne vysokej hodnote globálnej teploty oceánov a pevnín.

„Za sebou nasledujúce fázy La Niña znamenajú, že otepľovanie v roku 2021 bolo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi relatívne menej výrazné. Rok 2021 bol však aj napriek tomu stále teplejší ako predchádzajúce roky ovplyvnené La Niñou. Celkové dlhodobé otepľovanie spôsobené nárastom skleníkových plynov je už v súčasnosti oveľa väčšie ako prirodzená medziročná variabilita globálnej teploty spôsobená prirodzene sa vyskytujúcimi klimatickými faktormi“, uviedol generálny tajomník WMO, prof. Petteri Taalas.

„Rok 2021 bude taktiež pamätný pre rekordné hodnoty maximálnej teploty vzduchu, ktoré dosiahli v Kanade hodnotu takmer 50 °C, čo je porovnateľné s hodnotami hlásenými v tradične horúcej oblasti sev. Afriky (Alžírsko), pre výnimočné zrážky a deštruktívne záplavy a povodne v Ázii a Európe, ako aj pre sucho v niektorých častiach Afriky a Južnej Ameriky. Prejavy zmeny klímy a nebezpečných prejavov počasia priniesli v priebehu minulého roka ničivé dôsledky pre početné komunity na každom jednom kontinente,“ povedal prof. Taalas.

Teplota  vzduchu je len jedným z indikátorov klimatickej zmeny. Medzi ďalšie indikátory patria napríklad koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, obsah tepla v oceánoch, úroveň pH morskej vody, priemerná globálna výška hladiny svetového oceánu, objem ľadovcov a rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde, resp. Antarktíde.
 

▲ Obr. 1: (vľavo) Vývoj odchýlky globálnej teploty povrchu pevnín a oceánov (v p. s obdobím 1850 - 1990) podľa údajov klimatologických centier GISS NASA, NOAA, ECMWF, Met Office, JRA a Berkeley v období rokov 1850 - 2021 (Zdroj: WMO); (vpravo) mesačné odchýlky globálnej teploty povrchu pevnín a oceánov (v p. s priemerom 1951 - 1980) podľa GISS NASA v období rokov 1880 - 2022 (spracoval SHMÚ na základe údajov NASA).
 

▲ Obr. 2: (vľavo) Odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu v roku 2021 v porovnaní s normálom 1991 - 2020 (v °C); (vpravo) ročný úhrn atmosférických zrážok v roku 2021 v porovnaní s normálom 1991 - 2020 na základe údajov globálnej reanalýzy ERA5 (spracoval SHMÚ na základe údajov ECMWF).
 

▌Medzinárodné údajové databázy

WMO používa údajové databázy založené na mesačných klimatologických údajoch z pozorovacích meteorologických staníc, lodí a bójí v globálnych námorných monitorovacích sieťach, ktoré vyvinul a spravuje Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA), Goddardov inštitút pre vesmírne štúdie NASA (NASA GISS), Hadley Center z britského Met Office (HadCRUT) a skupina Berkeley Earth.

WMO pri štúdiu klimatickej zmeny používa aj údaje z globálnych reanalýz Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) a jeho klimatologickej platformy Copernicus a Japonskej meteorologickej agentúry (JMA). Reanalýza kombinuje milióny meteorologických a námorných pozorovaní, vrátane pozorovaní zo satelitov, s doplňujúcimi hodnotami z numerických predpovedných modelov, ktoré slúžia na vytvorenie komplexnej a fyzikálne konzistentnej spätnej analýzy stavu atmosféry. Kombinácia údajov z pozorovaní s modelovanými hodnotami umožňuje odhadnúť teplotu kdekoľvek a kedykoľvek na celej zemeguli, dokonca aj v takých oblastiach, ako sú polárne oblasti Arktídy a Antarktídy.

Služba Copernicus Climate Change Service uviedla, že rok 2021 bol piatym najteplejším zaznamenaným rokom, no len mierne teplejším ako roky 2015 a 2018. NOAA a Berkeley Earth zistili, že rok 2021 bol nominálne šiestym najteplejším rokom. Centrá NASA GISTEMP a HadCRUT umiestnili rok 2021, čo sa najteplejších rokov týka, zhodne na šieste miesto od roku 1880. Údaje z reanalýzy Japonskej meteorologickej agentúry (JMA) hodnotia rok 2021 ako siedmy najteplejší rok. Malé rozdiely medzi výstupmi jednotlivých centier poukazujú na možný rozsah chýb pri výpočte priemernej globálnej teploty. Údaje získané pre globálnu teplotu vzduchu budú začlenené do konečnej správy WMO o stave klímy v roku 2021, ktorá bude vydaná v apríli 2022. Táto výročná správa bude obsahovať informácie ohľadom všetkých kľúčových ukazovateľoch klímy a vybraných klimatických dopadoch a bude tak aktualizovať predbežnú správu vydanú v októbri 2021 pri príležitosti COP26.
 

▲ Obr. 3: (vľavo) Odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu v Európe v roku 2021 v porovnaní s normálom 1991 - 2020 (v °C); (vpravo) ročný úhrn atmosférických zrážok v Európe v roku 2021 v porovnaní s normálom 1991 - 2020 na základe údajov globálnej reanalýzy ERA5 (spracoval SHMÚ na základe údajov ECMWF).
 

▲ Obr. 4: (horný rad) Odchýlka priemernej teploty vzduchu v jednotlivých sezónach (zima 2020/21 - jeseň 2021) v Európe v porovnaní s normálom 1991 - 2020 (v °C); (dolný rad) sezónny úhrn atmosférických zrážok za zimu 2020/21 - jeseň 2021 v Európe v porovnaní s normálom 1991 - 2020 na základe údajov globálnej reanalýzy ERA5 (spracoval SHMÚ na základe údajov ECMWF; pre zväčšenie kliknite na obrázok).
 

▌Extrémy počasia v roku 2021

Rok 2021 bol pozoruhodný aj z hľadiska výskytu mimoriadnych prípadoch extrémneho počasia. Ich priestorový a časový výskyt dokumentuje v období do konca septembra 2021 interaktívna mapa zverejnená a predbežnom hodnotení stavu klímy za rok 2021. Prehľad najvýznamnejších extrémov počasia za rok 2021 prináša aj grafické spracovanie NOAA.

Mimoriadne extrémne horúčavy zasiahli západ Severnej Ameriky počas júna a júla, pričom mnohé miesta prekonali staničné rekordy maximálnej teploty vzduchu o 4 °C až 6 °C a spôsobili stovky predčasných úmrtí v prehriatia organizmu. Mesto Lytton v južnej časti centrálnej Britskej Kolumbie nameralo dňa 29. júna 2021 maximálnu dennú teplotu vzduchu 49,6 °C, čím bol prekonaný predchádzajúci kanadský národný rekord o 4,6 °C. Na druhý deň mesto zničil rozsiahly požiar.

Početné horúčavy zasiahli v priebehu leta aj juhozápad Spojených štátov. Údolie smrti v Kalifornii zaznamenalo dňa 9. júla 2021 maximálnu dennú teplotu vzduchu až 54,4 °C (podobne ako rok predtým), pričom ide o vôbec najvyššiu zaznamenanú teplotu vzduchu na Zemi za posledných aspoň 80 rokov. Leto 2021 bolo na území Spojených štátov amerických vôbec najteplejšie v histórii meteorologických meraní.

V dôsledku mimoriadne vysokých teplôt vzduchu a rozsiahleho sucha sa na západe severoamerického kontinentu vyskytlo v priebehu leta a jesene veľké množstvo lesných požiarov. Požiar Dixie v severnej Kalifornii, ktorý vypukol 13. júla 2021, spálil do 7. októbra asi 390 000 hektárov lesných porastov (ekvivalent trojnásobku plochy Národného parku Nízke Tatry), išlo z hľadiska zasiahnutej plochy o najväčší samostatný požiar zaznamenaný v Kalifornii. [Značný priestorový rozsah spálenej vegetácie je zreteľne viditeľný aj na družicových záberoch NASA; obr. v prílohe]

▲ Obr. 5: (vľavo) Zásahový tím požiarnikov z oblasti Santa Clara sledujuci požiar Dixie Fire v ranných hodinách dňa 24. júla 2021; (vpravo) satelitný záber na región strednej a severnej Kalifornie s výraznou dymovou vlečkou požiaru Dixie Fire dňa 21. júla 2021 (Zdroj: Capt. Eric Limones, Cal Fire Santa Clara Unit, NASA).
 

Extrémne a dlhotrvajúce horúčavy zasiahli v priebehu leta aj región Stredozemného mora. Agrometeorologická stanica na Sicílii (južne od mesta Syrakúzy) zaznamenala dňa 11. augusta 2021 maximálnu dennú teplotu vzduchu až 48,8 °C (zatiaľ nepotvrdený nový rekord najvyššej teploty vzduchu v rámci územia Európy), zatiaľ čo v Kairouane (Tunisko) nemerali v ten istý deň 50,3 °C (nový národný rekord najvyššej teploty vzduchu v Tunisku). Národný rekord najvyššej teploty vzduchu padol v minulom roku aj v Španielsku, kedy v meste Montoro namerali dňa 14. augusta až 47,4 °C, v ten istý deň zaznamenali svoj historicky najteplejší deň aj Madrid (42,7 °C). Nové rekordy najvyššej teploty vzduchu hlásili aj Turecko (Cizre, 20. júla 2021: 49,1 °C) a Gruzínsko (Tbilisi: 40,6 °C). Veľké lesné požiare sa vyskytli v priebehu leta v mnohých regiónoch Stredomoria, pričom obzvlášť ťažko postihnuté boli Alžírsko, južné Turecko a Grécko.

Mimoriadne chladné podmienky postihli v polovici februára 2021 mnohé časti centrálnej časti Spojených štátov a severného Mexika. Najvážnejšie dôsledky boli pozorované v Texase, kde zaznamenali najnižšie teploty vzduchu od roku 1989. Zvlášť pozoruhodná a pomerne studená bola aj jar v rozsiahlej časti strednej a západnej Európy, pričom relatívne najchladnejšie boli mesiace apríl a máj 2021 (pozri Obr. 4).
 

▌Extrémne zrážky vs. sucho

Extrémne vysoké denné úhrny atmosférických zrážok boli pozorované v čínskej provincii Henan v období od 17. do 21. júla 2021. V meste Zhengzhou spadlo dňa 20. júla 2021 v priebehu jedinej hodiny 201,9 mm zrážok (čínsky národný rekord), 382 mm za 6 hodín a 720 mm za celú zrážkovú epizódu (ide pritom o hodnotu ekvivalentnú dlhodobému ročnému úhrnu v tejto oblasti). Prívalové povodne, ktoré v dôsledku takto extrémnych zrážok vznikli spôsobili viac ako 302 úmrtí a rozsiahle materiálne škody, ktoré boli vyčíslené na 17,7 miliardy USD.

Problémy s ničivými povodňami sa nevyhli v priebehu minuloročného leta ani západnej Európe. V priebehu dvoch dní (14. až 15. júla 2021) spadlo v rozsiahlej oblasti západného Nemecka a východného Belgicka 100 až 150 mm. Najvyšší denný úhrn zrážok namerali vo Wipperfürth-Gardenau (162,4 mm; Nemecko). Zrážky pritom padali do už vodou nasýtených povodí, čo viedlo k mimoriadne ničivým a rýchlym záplavám, povodniam a zosuvom pôdy. Povodne si vyžiadali viac ako 200 ľudských životov.
 

▲ Obr. 6: (vľavo) Denné a dvojdenné úhrny atmosférických zrážok v júli 2021 v oblasti západného Nemecka a východného Belgicka na základe údajov DWD a WMO; (vpravo) následky rozsiahlych záplav a povodní v oblasti Erftstadt-Blessem dňa 16. júla 2021 (Nemecko; Zdroj: CNS foto/Rhein-Erft-Kreis, Reuters).
 

Pretrvávajúce nadnormálne zrážky v prvej polovici roka v severnej časti Južnej Ameriky (najmä v severnej oblasti Amazónie), viedli k rozsiahlym a dlhotrvajúcim záplavám na veľkom počte vodných tokov. Rieka Rio Negro dosiahla v Manause (Brazília) najvyššiu úroveň vodného stavu a prietoku v známej histórii. Záplavy zasiahli aj časti východnej Afriky, obzvlášť ťažko zasiahnutý bol Južný Sudán.

Výrazné sucho postihlo veľkú časť subtropickej Južnej Ameriky, a to už druhý rok po sebe. Zrážkové úhrny boli výrazne pod normálom v rozsiahlom regióne južnej Brazílie, Paraguaja, Uruguaja a severnej Argentíny. Sucho viedlo k značným hospodárskym stratám, ktoré ešte navyše zhoršilo výrazne ochladenie na konci júla 2021, veľmi nízke teploty vzduchu viedli k obrovským stratám na úrode kávy v juhovýchodnej Brazílii. Nízke vodné stavy na riekach v tomto regióne taktiež znížili produkciu elektrickej energie a významne obmedzili riečnu dopravu. S veľmi vážnym a rozsiahlym suchom bojuje v posledných dvoch rokoch aj niekoľko ďalších regiónov, napr. juhozápadné Spojené štáty, centrálna Kanada alebo južný Madagaskar.
 

▲ Obr. 7: Suchom zasiahnutá riečna sústava ramien dolného toku Paraná (v regióne La Plata; Argentína) v roku 2021 - vpravo (Zdroj: WMO, JRC).