Aktuality SHMÚ
Leto 2023 - zhodnotenie
Leto 2023 bolo o -1,2 °C chladnejšie ako najteplejšie leto v r. 2022, resp. o +4,0 °C teplejšie ako najchladnejšie leto v r. 1978 a to aspoň od r. 1931. Najvyššiu teplotu vzduchu (leto 2023) sme zaznamenali v Hurbanove 22,1 °C s odchýlkou +0,9 °C od 1991 – 2020 (10. najteplejšia jar aspoň od roku 1901), najnižšiu na Lomnickom štíte -5,6 °C (10. najteplejšia jar aspoň od roku 1931). Najvyššiu kladnú teplotnú odchýlku sme namerali na Chopku +1,2 °C, najvyššiu zápornú odchýlku -0,4 °C v Orechovej. Priemerná odchýlka pre územie Slovenska bola +0,6 °C. Počas leta sa striedali chladnejšie aj teplejšie obdobia. Z tých najvýznamnejších napr. chladné obdobie v druhej pentáde augusta a následne veľmi teplé obdobie od 14. do 28. augusta.
Jednotlivé mesiace sezóny (leto) prispeli do celkového hodnotenia nasledovne.
Jún bol mierne teplotne normálny (definovaný odchýlkami od priemeru -1,0 °C až +1,0 °C) na celom území Slovenska. Jún skončil ako 24. najteplejší (70. najchladnejší) aspoň od roku 1931 s odchýlkou 0,0 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020, resp. +1,0 °C od 1981 – 2010, resp. +1,7 °C od 1961 – 1990. Jún 2023 bol o -3,7 °C chladnejší ako najteplejší jún v r. 2019, resp. o +4,0 °C teplejší ako najchladnejší jún v r. 1985 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (júnovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Hurbanove 20,7 °C, 17. najvyššia (resp. 107. najnižšia) aspoň od r. 1901 s odchýlkou od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 +0,4 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte 3,2 °C, 38. najvyššia (resp. 56. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +0,9 °C od 1991 – 2020). Najvyššiu kladnú odchýlku sme zaznamenali v Brezne (+0,8 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 17,0 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (-1,2 °C) v Orechovej pri teplote vzduchu 18,6 °C.
Júl bol teplotne silno nadnormálny (definovaný odchýlkami od priemeru +1,5 °C až +2,5 °C) najmä v Bratislavskom, z časti v Trnavskom a v Nitrianskom kraji, na ostatnom území bol prevažne teplotne normálny (definovaný -1,0 °C až +1,0 °C), len v oblasti Tatier a Spiša aj teplotne nadnormálny (-1,0 °C až 1,0 °C). Júl skončil ako 10. najteplejší (84. najchladnejší) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +1,0 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020, resp. +1,5 °C od 1981 – 2010, resp. +2,7 °C od 1961 – 1990. Júl 2023 bol o - 0,9 °C chladnejší ako najteplejší apríl v r. 2021, resp. o +4,7 °C teplejší ako najchladnejší júl v r. 1979 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (júlovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Bratislave na letisku 23,8 °C, 4. najvyššia (resp. 90. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 +1,8 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte 6,1 °C, 11. najvyššia (resp. 83. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +0,9 °C od 1991 – 2020. Najteplejšiu odchýlku sme zaznamenali v Kuchyni, Nový Dvor (+2,2 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 22,9 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (-0,4 °C) V Orechovej pri teplote vzduchu 21,2 °C.
August bol teplotne normálny (definovaný odchýlkami od priemeru -1,1 °C až +1,1 °C) v západoslovenskom kraji, na juhovýchode Banskobystrického a na krajnom západe Košického kraja. V Žilinskom, v Prešovskom a na východe Košického kraja, lokálne aj na juhozápade Banskobystrického kraja bol tento mesiac teplotne nadnormálny až silno nadnormálny s odchýlkami do 2 °C. August skončil ako 9. najteplejší (85. najchladnejší) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +1,1 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020, resp. +1,8 °C od 1981 – 2010, resp. +3,0 °C od 1961 – 1990. August 2023 bol o -2,1 °C chladnejší ako najteplejší august v r. 1992, resp. o +5,3 °C teplejší ako najchladnejší august v r. 1940 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (augustovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Hurbanove 22,2 °C čo je 13. najvyššia (resp. 111. najnižšia) aspoň od r. 1901, resp. v Milhostove 22,2 °C, 6. najvyššia (resp. 88. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 pre Hurbanovo +0,6 °C a pre Milhostov +1,5 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte 7,5 °C, 6. najvyššia (resp. 88. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +1,9 °C od 1991 – 2020). Najvyššiu kladnú odchýlku sme zaznamenali na Chopku (+2,0 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 10,8 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (-0,6 °C) v Gabčíkove pri teplote vzduchu 20,7 °C. Kladné odchýlky od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020 sa vyskytovali na celom území Slovenska (s výnimkou 2 meteorologických staníc na krajnom juhozápade). ). Letné dni sa v auguste vyskytovali v podnormálnom počte najmä na krajnom juhozápade, na ostatnom území bol ich počet normálny, v Prešovskom kraji naopak nadnormálny. V severnej polovici Slovenska sme zároveň pozorovali extrémne dlhé periódy po sebe idúcich letných dní najmä v druhej a tretej dekáde. V auguste (všetky údaje ešte neprešli revíziou).
Počty letných dní t. j. dní, kedy maximálna teplota vzduchu bola ≥ 25 °C vykazovali štatisticky normálne až podnormálne (napr. Orava, Liptov, Abov) hodnoty. Letné dní vykazovali nadnormálne počty na mnohých miestach ale najmä silno nadnormálne až mimoriadne nadnormálne počty týchto dní sa vyskytli v západnej polovici Slovenska (najvýraznejšie v Bratislavskom kraji). Tropické dni t. j. dní, kedy maximálna teplota vzduchu bola ≥ 30 °C vykazovali na väčšine územia štatisticky normálne, na západe krajiny nadnormálne, na strednom Slovensku lokálne podnormálne početnosti oproti priemerným hodnotám z obdobia 1991 – 2020. Na juhozápade Slovenska sme zaznamenali dlhé série po sebe idúcich tropických dní a to v čase od 13. do 28. augusta. Najvyššia teplota vzduchu počas leta bola 36,5 °C v Slovenskom Grobe dňa 21.8.2023 a v Mužli dňa 26.8.2023.
Obr. 1: Vývoj odchýlky priemernej dennej teploty vzduchu [°C] od normálu 1991 - 2020 na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 01.06.2023 - 31.08.2023 (zdroj: SHMÚ).
Obr. 2: Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu [°C] v lete (01.06. – 31.08.) od normálu 1961 - 1990 na vybraných meteorologických staniciach v období rokov 1951 - 2022 (Chopok 1955 - 2022; zdroj: SHMÚ)..
Atmosférické zrážky počas leta v roku 2023
V lete v roku 2023 bol výskyt atmosférických zrážok na Slovensku iný, ako to bolo pred rokom, v roku 2022. Horúčavy a určité prestávky vo výskyte zrážok aj v tohtoročnom lete spôsobili prechodný výskyt sucha, ale jeho časový rozsah a výraznosť, boli obmedzenejšie ako pred rokom. V priebehu takmer celého leta výrazne vplývali na časový výskyt a plošný rozsah zrážok, ako aj ich intenzitu a výdatnosť, búrkové lejaky. Po období so stabilnejším charakterom počasia, na konci mája a na začiatku júna, ktoré trvalo približne o niečo viac ako 10 dní, sa začali opäť vyskytovať výdatnejšie dažde. V niektorých prípadoch boli dôsledkom vytvárania búrkovej oblačnosti, kedy boli niektoré izolované regióny zasiahnuté intenzívnym dažďom, kedy napríklad za 1 hodinu, mohlo spadnúť niekde aj približne 50 mm zrážok, prípadne ešte viac. Takto to bolo napríklad vo štvrtok (8.6.2023) neskoro popoludní a večer a ašte aj v noci na piatok (9.6.2023). Územná premenlivosť zrážok bola taká výrazná, že niektoré mimoriadne vysoké úhrny zrážok sieť meteorologických staníc SHMÚ nemusela zachytiť a na ich identifikáciu bolo potrebné použiť dištančné merania meteorologických radarov. Toto sa stalo vo štvrtok popoludní (8.6.2023) napríklad aj v Bratislave. Prvý letný mesiac v roku 2023 bol na Slovensku v porovnaní s jarnými mesiacmi výrazne teplejší, pričom bol v niektorých lokalitách aj veľmi bohatý na atmosférické zrážky. V tejto súvislosti, hodnoty mesačných úhrnov zrážok v tohtoročnom júni boli veľmi ovplyvnené búrkovými lejakmi. Takže pole mesačných úhrnov zrážok bolo v júni na Slovensku priestorovo mimoriadne premenlivé a na niektorých meteorologických staniciach sa vysoké mesačné úhrny zrážok blížili k svojim rekordným hodnotám, ale na určitých meteorologických staniciach mesačné úhrny zrážok v tomto mesiaci, naopak, nedosiahli ani 50 % dlhodobého priemeru. Najvyššie mesačné úhrny zrážok v tohtoročnom júni dosiahli viac ako 150 mm a napríklad v Rimavskej Sobote to bolo 158 mm, na meteorologickej stanici Roztoky (okres Svidník) to bolo 171 mm, v Revúcej 178 mm, v Rožňave 184 mm a v Silici 210 mm. V Rožňave bol tohtoročným mesačný úhrn zrážok pre mesiac jún medzi prvými piatimi najvyššími pre tento prvý letný mesiac, aspoň od roku 1881, čiže za posledných 143 rokov, pričom ešte vyššie tam boli tieto hodnoty v roku 1954 (186 mm), v roku 1881 (194 mm), v roku 1958 (195 mm) a v roku 1926 (213 mm). Opačná situácia bola v Moravskom Svätom Jáne, kde za celý jún v tomto roku zaznamenali iba 30 mm zrážok, čo tam predstavuje 45 % dlhodobého priemerného mesačného úhrnu zrážok pre mesiac jún z obdobia 1991-2020. Zdôrazniť však v tejto súvislosti treba, že územná premenlivosť atmosférických zrážok bola v júni 2023 mimoriadne výrazná, čo sa dá dokumentovať aj na hodnotách mesačných úhrnov zrážok v tomto mesiaci na meteorologických staniciach v Bratislave, kde v Mlynskej doline zaznamenali 48 mm, na Kolibe 53 mm a na letisku 78 mm a z jednotlivých denných úhrnov zrážok v tomto mesiaci vyplýva, že iba pri búrke 8.6.2023 napršalo v krátkom čase, v niektorých častiach vo východnej polovici Bratislavy, viac zrážok, ako napríklad v Mlynskej doline za celý mesiac. Opakujúce sa vlny horúčav v priebehu leta prechodne zhoršovali sucho. Určitým medzníkom bol začiatok druhej dekády júna, kedy sa aj búrky začali vyskytovať sporadickejšie ako predtým. Ak by sme z hľadiska zrážok hodnotili obdobie od 12.6.2023 do 16.7.2023, tak najnižšie úhrny zrážok za toto približne 5 týždňové obdobia dosiahli iba okolo 10 mm a bolo to takto predovšetkým v niektorých regiónoch v oblasti Záhoria, Malých Karpát a čiastočne aj Podunajskej nížiny. Veľmi málo zrážok v tomto období zaregistrovali aj v niektorých dolných častiach Horehronia. Všeobecne sa dá konštatovať, že relatívny nedostatok zrážok v tomto období prevládal aj v severozápadnej a severnej časti Slovenska a menej pršalo aj na niektorých miestach Spiša. Búrkové lejaky zásadným spôsobom ovplyvnili pole mesačných úhrnov zrážok aj v tohtoročnom júli a tieto boli územne veľmi premenlivé. Takže v júli dosiahol mesačný úhrn zrážok napríklad v Medzilaborciach 161 mm, ale na niektorých meteorologických staniciach západného Slovenska a juhozápadných oblastí stredného Slovenska to už bolo iba okolo 30 mm a napríklad v Piešťanoch len 22 mm. Takže tam, kde bolo v júli málo zrážok, a v období, kedy bolo horúco a nepršalo, sa veľmi zvýrazňovalo sucho. Naopak, vývoj poveternostnej situácie na začiatku tohtoročného augusta vytvoril u nás podmienky pre výskyt výdatných dažďov. Takže v priebehu niekoľkých prvých augustových dní zaznamenali niekde aj viac zrážok, ako tam obvykle spadne za celý tento posledný letný mesiac. Napríklad v Poprade spadlo len za 3 dni, od 4.8.2023 do 6.8.2023 130 mm zrážok, čo tam predstavuje ešte viac ako je jednu pätinu obvyklého množstva zrážok za celý rok (637 mm). Niekoľko zrážkovo výdatných poveternostných situácií v tohtoročnom auguste spôsobilo, že na Slovensku sa tento mesiac zaradil do skupiny zrážkovo najbohatších augustov v histórii meteorologických meraní u nás. Mesačné úhrny zrážok dosiahli v auguste 2023 na väčšine územia Slovenska viac ako 100 mm a v zrážkovo najexponovanejších oblastiach to bolo viac ako 200 mm. Relatívne najnižšie mesačné úhrny zrážok , menej ako 70 mm, zaznamenali na niektorých miestach Podunajskej nížiny, prípadne aj v jej priľahlých oblastiach a niekde aj na juhozápade stredného Slovenska a na krajnom juhu Východoslovenskej nížiny. Mesačné úhrny zrážok vyššie ako 200 mm sa sústreďovali aj do oblasti Tatier, kde napríklad v Poprade spadlo v tohtoročnom auguste až 212 mm zrážok. Je to tam druhý najvyšší mesačný úhrn zrážok pre august aspoň od roku 1901 a viac ako teraz, tam za posledných 123 rokov, v tomto poslednom letnom mesiaci, zaznamenali iba v roku 1937, kedy to bolo 220 mm. Najvyššie mesačné úhrny zrážok sa v auguste 2023 sústreďovali predovšetkým do oblasti na rozhraní medzi východným a stredným Slovenskom. 148 mm zrážok zaregistrovali v tohtoročnom auguste aj na meteorologickej stanici v Bratislave na Kolibe a bol to tam piaty najvyšší mesačný úhrn zrážok v tomto mesiaci od roku 1951. Viac zrážok ako teraz tam v auguste zaznamenali iba v rokoch 1968 203 mm, 1955 155 mm, 2006 150 mm a 2002 149 mm. V auguste v roku 2023 spadlo v Bratislave na Kolibe ešte viac zrážok, ako to bolo v augste 2010 (147 mm), pričom rok 2010 bol na Slovensku extrémne bohatý na zrážky.
Obr. 3: Denný úhrn atmosférických zrážok [mm] a sezónna suma atmosférických zrážok [mm] na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 01.06.2023 - 31.08.2023 (zdroj: SHMÚ).
Zhodnotenie sucha v lete 2023
Meteorologické sucho – Na začiatku júna boli veľmi suché podmienky na dvoch staniciach na krajnom východe – Michalovce a Orechová. V prvej júnovej dekáde bolo veľmi vlhko až extrémne vlhko na západnom Slovensku a v západnej časti stredného Slovenska. V druhej polovici júna boli prevažne normálne až mierne suché podmienky. Extrémne sucho bolo krátkodobo len v Oravskej Lesnej. Veľmi sucho bolo najmä vo východnej časti Slovenska. V priebehu júla pokračovali normálne až mierne suché podmienky na väčšine územia. Veľmi sucho bolo miestami na strednom a západnom Slovensku. Extrémne sucho zaznamenali dve stanice - Žiar nad Hronom a Senica. V auguste prevažovali už normálne až mierne vlhké podmienky. Veľmi vlhko až extrémne vlhko bolo v okolí Popradu, v Orechovej, Michalovciach, Milhostove, Telgárte a na Považí, v okolí Trenčína. Na konci augusta bol deficit zrážok za posledných 90 dní najviac -97 mm v Kuchyni a -88 mm vo Švedlári. Nadbytok zrážok bol najviac 109 mm v Poprade a Milhostove a 100 mm v Čadci.
Pôdne sucho - V júni 2023 bolo výrazné až výnimočné sucho lokálne na severe stredného Slovenska, v oblasti Oravy, Turca a Liptova. V povrchovej vrstve bolo výrazné až extrémne sucho len lokálne na Orave. Na začiatku júla bolo začínajúce až výrazné sucho len ojedinele na západnom a strednom Slovensku. Počas mesiaca sa situácia postupne zhoršovala. V druhej polovici júla sucho dosiahlo svoj vrchol. Výrazné a lokálne až extrémne sucho bolo na západnom a strednom Slovensku. Extrémne sucho bolo na Orave, Záhorí, lokálne v povrchovej vrstve aj na Považí, Pohroní a Ponitrí. Celkovo však extrémne sucho zasahovalo najviac 1,0 % územia. Výrazné až extrémne sucho zasahovalo spolu najviac 14 % územia. Koncom mesiaca sa situácia opäť viditeľne zlepšila, a to najmä v povrchovej vrstve. V hlbšej vrstve pôdy ostalo výrazné až extrémne sucho ojedinele na severe stredného Slovenska, a na západnom Slovensku, v oblasti Považia. Na východnom Slovensku bola situácia priaznivá po väčšinu mesiaca, len lokálne v oblasti Spiša sa objavilo mierne až výrazné sucho. V priebehu augusta bolo na väčšine územia bez rizika sucha, len lokálne bolo začínajúce sucho na západnom a strednom Slovensku. Počas leta bolo najnižšie nasýtenie pod 10 % v druhej polovici júla na veľkej časti Podunajskej nížiny, na Záhorí, v povrchovej vrstve aj na Považí, Ponitrí, Honte a Pohroní. V auguste sa situácia už zlepšila, avšak ešte stále bolo nasýtenie 10-20 % v hlbšej vrstve na väčšine juhozápadného Slovenska. Na východnom Slovensku bolo najnižšie nasýtenie 20-30 % na juhu Východoslovenskej nížiny. Deficit pôdnej vlahy bol najvyšší v júli lokálne na Orave -60 až -80 mm. Na Hornom Považí a na Kysuciach to bolo najviac -40 až -60 mm. Najvyšší nadbytok vlahy sme zaznamenali v Podtatranskej kotline a na Gemeri na začiatku augusta, a to od +60 do +100 mm. Na Zemplíne to bolo najviac +60 až +80 mm v závere augusta.
Obr. 4: Denný vývoj slnečného svitu [h] a sezónna suma slnečného svitu [h] na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 01.06.2023 - 31.08.2023 (zdroj: SHMÚ).