Aktuality SHMÚ
IPCC potvrdzuje, že ľudská činnosť bude naďalej otepľovať Zem
IPCC (Medzivládny panel pre klimatické zmeny) potvrdzuje, že ľudská činnosť bude naďalej otepľovať Zem s dramatickými dopadmi na počasie, hladiny morí a Arktídu
Štokholm, 27. septembra 2013 – súhrnná medzinárodná správa o zmene klímy prijatá 110 vládami poskytuje presvedčivé nové vedecké dôkazy, že ľudské aktivity sú príčinou bezprecedentných zmien klímy Zeme.
Správa vytvorená Medzivládnym panelom pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý zriadila Svetová meteorologická organizácia a Program OSN pre životné prostredie (UNEP) v roku 1988 potvrdzuje, že je veľmi pravdepodobné (95-100 % pravdepodobnosť), že globálne otepľovanie od roku 1950 je dôsledkom vplyvu človeka.
Predchádzajúca správa IPCC z roku 2007 predstavila dôkazy, že človekom podmienené globálne otepľovanie je „nespochybniteľné“ s aspoň 90 % pravdepodobnosťou.
Nová správa ďalej uvádza, že emisie skleníkových plynov v súčasnej, resp. vyššej miere môžu spôsobiť zmeny v oceánoch, polárnom zaľadnení, ľadovcov, biosféry a v ďalších zložkách klimatického systému. Niektoré z týchto zmien by mohli byť bezprecedentné v najnovšej epoche existencie Zeme. Spomalenie zmeny klímy bude vyžadovať podstatné a trvalé zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) ako aj ďalších skleníkových plynov.
"Celý rad dôkazov potvrdzuje, že dodatočné teplo zachytávané skleníkovými plynmi otepľuje zemský povrch na rekordné hodnoty a spôsobuje ohrievanie oceánov, zvyšovanie hladiny morí, topenie polárneho ľadu a ľadovcov a mení charakter počasia a jeho extrémy. Správa IPCC zdôrazňuje, že musíme výrazne znížiť globálne emisie, aby sa zabránilo najhorším dôsledkom zmeny klímy. Obsahuje tiež dôležité nové vedecké poznatky, ktoré možno použiť na získanie informácií o možnostiach adaptácie spoločnosti na dôsledky zmeny klímy,“ povedal generálny tajomník WMO Michel Jarraud.
„Zmena klímy je dlhodobou výzvou, ktorá vyžaduje naliehavý zásah nie zajtra, ale dnes a práve teraz s ohľadom na rýchlosť a rozsah, ktorými sa skleníkové plyny hromadia v atmosfére a zvyšujú riziko vzostupu teploty vzduchu o viac ako 2 °C,“ povedal generálny sekretár OSN a výkonný riaditeľ UNEP Achim Steiner a dodal, že je nutná nová medzinárodná dohoda o zmene klímy do roku 2015 pod koordináciou OSN. "Tí, ktorí sa chcú zamerať na vedecké spochybňovanie na to majú právo. Ale dnes sa viac musíme sústrediť na podstatu tohto problému a patrične zareagovať. Inak sa riziká spojené s ľudskou činnosťou budú ďalej zvýrazňovať."
Úlohou IPCC je poskytovať dôležité a objektívne informácie o zmene klímy všetkým vládam sveta. Piata hodnotiaca správa IPCC (AR5) bude zohľadňovaná aj odborníkmi zodpovednými pri uzatváraní novej zmluvy v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC ) v roku 2015.
K niektorým kľúčovým zisteniam tejto správy patria:
• priemerná globálna teplota vzduchu na Zemi vzrástla v období 1901-2012 o 0,89 °C. Posledné tri desaťročia boli teplejšie, než všetky predchádzajúce desaťročia od roku 1850. Obdobie 1983-2012 bolo na severnej pologuli pravdepodobne najteplejšie 30-ročné obdobie za posledných 1400 rokov. Prvé desaťročie 21. storočia bolo najteplejšie zo všetkých predchádzajúcich desaťročí (priemerná globálna teplota vzduchu na Zemi v rokoch 2001-2010 dosiahla 14,47 °C). Priemerná globálna teplota vzduchu na Zemi v rokoch 2016-2035 pravdepodobne vzrastie o ďalšie 0,3 °C až 0,7 °C. Priemerná globálna teplota vzduchu v období 2081-2100 pravdepodobne prekročí predindustriálnu úroveň o 1,5 °C až 2 °C (v závislosti od budúcich emisií skleníkových plynov).
• Približne od roku 1950 boli zaregistrované zmeny vo výskyte prípadov extrémneho počasia a extrémnych klimatických javov. Je takmer isté, že počet chladných dní a nocí sa znížil a počet horúcich dní a nocí sa zvýšil v celosvetovom meradle. V rozsiahlejších častiach Európy, Ázie a Austrálie je veľmi pravdepodobné, že frekvencia vĺn horúčav vzrástla.
• Je takmer isté, že horné vrstvy svetového oceánu (do hĺbky 700 m) sa v období rokov 1971-2010 oteplili. Keď budú spracované merania z hlbších vrstiev oceánu (z hĺbky viac ako 3000 m) dostupné od 90-tych rokov 20. storočia, dá sa očakávať, že aj tam sa oteplenie potvrdí. Na otepľovanie svetového oceánu sa v období 1971-2010 spotrebovalo až 93 % prichádzajúcej slnečnej energie zachytenej Zemou. Svetový oceán sa bude kontinuálne otepľovať v priebehu 21. storočia. Teplo bude prenikať z povrchu oceánov do väčších hĺbok a ovplyvňovať tak prúdenie a cirkuláciu vody v nich.
• Miera vzostupu morskej hladiny bola od polovice 19. storočia väčšia ako priemerná miera vzostupu hladiny v priebehu predchádzajúcich dvoch tisícročí. Priemerná výška hladiny mora v období 1901-2010 vzrástla asi o 19 cm ako dôsledok rastu teploty oceánov a topenia sa horských ľadovcov a ľadovcových príkrovov (Grónsko). Miera rýchlosti zvyšovania hladiny sa značne urýchlila v rokoch 1993 až 2010 a je veľmi pravdepodobné, že toto zrýchľovanie bude pokračovať aj v priebehu 21. storočia. Správa konštatuje, že počas posledného interglaciálu, kedy klíma bola 2 °C teplejšia ako pred priemyselnou revolúciou, bola maximálna úroveň hladiny oceánov o 5-10 metrov vyššia, ako v súčasnosti.
• Od začiatku priemyselnej éry ľudstva v dôsledku emisií oxidu uhličitého je morská voda kyslejšia (jej hodnota pH klesla o 0,1) a predpokladá sa, že sa v priebehu 21. storočia bude aj naďalej okysľovať.
• Je veľmi pravdepodobné, že so zvyšovaním priemernej globálnej teploty vzduchu sa plocha a hrúbka plávajúceho arktického morského ľadu bude naďalej zmenšovať a stenčovať. Podobne aj jarná snehová pokrývka na severnej pologuli bude v priebehu 21. storočia ubúdať. Niektoré scenáre vývoja zaľadnenia predpokladajú na konci leta, resp. začiatku jesene (pre september) takmer nezaľadnený Severný ľadový oceán už v polovici 21. storočia.
• Je viac ako pravdepodobné, že ľadovce sa budú až na pár výnimiek naďalej zmenšovať a strácať hmotu na celom svete. Do roku 2100 by objem ľadovcov podľa jedného zo scenárov mohol poklesnúť o 35-85%. Okrem toho sa rozsah snehovej pokrývky na severnej pologuli od polovice 20. storočia najmä na jar znížil, a tento pokles bude naďalej pokračovať.
• Je pravdepodobné, že ľudská činnosť ovplyvnila aj globálny kolobeh vody a jeho režim od roku 1960. Napríklad v posledných desaťročiach vzrástli úhrny zrážok v stredných zemepisných šírkach kontinentov severnej pologule.
Po troch rokoch analýzy sa na tejto kapitole s názvom „Physical Science Basis“ v rámci piatej hodnotiacej správy podieľalo viac ako 250 vedcov. Ďalšie kapitoly zamerané na dopady, adaptáciu a zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny budú vydané v budúcom roku. IPCC sa zameriava na politicky relevantné posúdenie súčasnej celosvetovej literatúry o vedeckých, technických a socio-ekonomických aspektoch zmeny klímy. Správy IPCC hrali hlavnú úlohu v podnecovaní na prijímanie a vykonávanie rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.