Aktuality SHMÚ
Extrémne teplý marec
Prvý jarný mesiac v roku 2014 bol na Slovensku najteplejším marcom v histórii meteorologických meraní u nás.
Priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla takmer na všetkých meteorologických staniciach s denným spravodajstvom najvyššie hodnoty v celom období ich prevádzky. Najteplejšou meteorologickou stanicou v marci bol Žihárec, kde priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla až 10,2 °C. Prvýkrát v období prevádzky meteorologických staníc u nás priemerná mesačná teplota vzduchu v marci prekročila hranicu 10 °C. Aj tento rekordne teplý mesiac prispel k tomu, že chladný polrok (október 2013 – marec 2014) bol v Hurbanove druhým najteplejším takýmto obdobím od roku 1871, po chladnom polroku 2006/2007 (Graf 1).
Výnimkou bolo iba niekoľko meteorologických staníc, kde bol tohtoročný marec druhý najteplejší, napríklad v Kuchyni na letisku, na Lomnickom štíte a v Plavči. Odchýlky priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu dosiahli až 5 °C, čo sa stalo napríklad v Košiciach, kde počas tohtoročného marca bola priemerná mesačná teplota vzduchu 8,6 °C. Zaujímavosťou boli úplne rovnaké priemerné mesačné teploty vzduchu na troch meteorologických staniciach v Bratislave, ktoré dosiahli v Mlynskej doline, na Kolibe a na letisku 9,6 °C, čo bolo spôsobené často vytvárajúcou sa teplou svahovou zónou na svahoch Malých Karpát.
Pre marec boli typické dni s veľkým denným chodom teploty vzduchu, teda rozdiely medzi maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu boli pomerne často aj 20 °C v najkrajnejších prípadoch až 26 °C, tak ako to bolo 14. marca 2014 v Spišských Vlachoch, kde vystúpila teplota vzduchu z ranného minima -4,5 °C na popoludňajšie maximum 21,5 °C.
Predpokladom pre rýchly vzostup dennej teploty vzduchu bol často sa opakujúci nerušený slnečný svit, čo spôsobilo, že tohtoročný marec bol napríklad v Bratislave na letisku druhý najslnečnejší aspoň od roku 1951 (Graf 2). Nedostatok snehovej pokrývky v zime, málo zrážok v marci, veľa slnečných a v niektorých dňoch aj veľmi veterných dní spôsobilo vysušovanie prírodného prostredia, čo sa prejavilo aj na nízkej priemernej relatívnej vlhkosti vzduchu v popoludňajších hodinách (Graf 3). Tento trend sa v posledných rokoch v Bratislave zvýrazňuje.
Po zrážkovo nevýraznej zime dosiahli marcové úhrny zrážok najnižšie hodnoty na Záhorí, kde to nebolo ani 10 mm za celý mesiac a iba o pár milimetrov viac zrážok spadlo aj v západnej polovici Podunajskej nížiny a v Bratislave. Toto je pri aktuálnom vývoji počasia veľmi nepriaznivá situácia.
Grafickú prílohu k článku nájdete TU.