Aktuality SHMÚ

Predbežná správa WMO o stave klímy v roku 2016

Podľa predbežných údajov, ktoré Svetová meteorologická organizácia (WMO) má k dispozícii za prvých deväť mesiacov tohto roka, je veľmi pravdepodobné, že globálny priemer teploty vzduchu za rok 2016 významne prekoná rok 2015, ktorý je zatiaľ najteplejším rokom v histórii meteorologických meraní.

WMO zverejnila predbežnú správu o stave [pôvodné znenie celej správy v anglickom jazyku] globálnej klímy za rok 2016, predovšetkým za účelom nestranne informovať delegátov a ostatných účastníkov výročnej konferencie strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP22), ktorá sa tento rok konala v Marrákéši (Maroko) v dňoch 7.-18. novembra 2016. Celkové zhodnotenie WMO o stave klímy za rok 2016 bude zverejnené začiatkom roku 2017. Predbežná správa za rok 2016 tak doplnila predošlé hodnotenie globálnej klímy za roky 2011-2015 (rovnako predložené delegátom na COP22), ktoré sa zameralo na posúdenie dôsledkov dlhodobejších klimatických fenoménov, ako napr. sucho.

V nasledujúcom texte citujeme najvýznamnejšie fakty zo správy WMO a zároveň poskytujeme informáciu, aké miesto zaujme rok 2016 v rámci Slovenska z hľadiska teplotných a zrážkových pomerov (Obr. 1).

Čo doteraz priniesol rok 2016 z hľadiska globálnej klímy

Je veľmi pravdepodobné, že rok 2016 skončí ako najteplejší rok za posledných aspoň 136 rokov, pričom odchýlka globálnej teploty do konca septembra v porovnaní s predindustriálnym obdobím (1850-1899) dosiahla hodnotu +1,2 °C. V porovnaní so štandardným klimatickým normálom WMO (1961-1990) je obdobie od januára do septembra 2016 teplejšie o 0,88 °C (priemerná globálna teplota v období 1961-1990 je 14,0 °C). WMO ďalej vo svojej správe uvádza, že k rekordne teplému roku významne prispel, okrem dlhodobého signálu globálneho otepľovania, aj veľmi silný klimatický fenomén El Niño, ktorého vplyv vrcholil v priebehu prvých mesiacov roku 2016. Okrem globálnej teploty dosiahli rekordné hodnoty aj ďalšie významné indikátory meniacej sa klímy. Ide predovšetkým o koncentrácie najdôležitejších skleníkových plynov (hlavne CO₂), ktoré v roku 2016 opäť dosiahli historicky najvyššie hodnoty. Celková plocha morského ľadu v Arktíde ostáva aj v tomto roku veľmi nízka a grónsky ľadovcový príkrov sa v priebehu jari 2016 začal roztápať oveľa skôr než v posledných rokoch. K rekordne teplému roku významnou mierou prispel aj veľmi teplý povrch oceánov (sčasti podporený javom El Niño), čo predovšetkým v Tichom a Indickom oceáne viedlo k rýchlemu a rozsiahlemu úhynu morských koralov. Celková rýchlosť nárastu hladiny oceánov bola tiež nadpriemerná.

Globálna teplota

Odchýlka globálnej teploty, ktorú WMO počíta ako priemer zo štyroch najvýznamnejších databáz teploty povrchu pevnín a oceánov (GISS NASA, NOAA, CRU a JMA), dosiahla v období mesiacov január až september hodnotu približne +1,2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím a +0,88 °C (v porovnaní s WMO normálom 1961-1990). Rok 2016 je tak zatiaľ o viac ako 0,2 °C teplejší ako predošlý rok 2015 (skončil s odchýlkou viac ako 1,0 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím). Globálna teplota dosiahla pritom v každom mesiaci uvedeného obdobia historicky najvyššie odchýlky, najviac vo februári (+1,12 °C v porovnaní s WMO 1961-1990) a v marci (+1,09 °C) 2016. Veľmi vysoké odchýlky dosiahla teplota nad prevažnou väčšinou pevnín, predovšetkým na severnej pologuli. V niektorých častiach severnej Euroázie boli pozorované odchýlky až do +7,0 °C, pričom rozľahlé oblasti Arktídy a polárnych a subpolárnych regiónov Ruska, Aljašky a severozápadnej Kanady boli v porovnaní s období 1961-1990 teplejšie o viac ako 3,0 °C. Viac ako 90 % plochy pevnín na severnej pologuli boli aspoň o 1,0 °C teplejšie ako dlhodobý priemer (Obr. 2; vľavo).

Oceány

Teploty boli však nadnormálne aj nad väčšou časťou oceánov. Tento fakt, spolu s významným klimatickým vplyvom fenoménu El Niño, najmä počiatkom roka 2016, viedol k rýchlemu a plošne rozsiahlemu úhynu tropických koralov, predovšetkým v oblasti Veľkej koralovej bariéry pri východných brehoch Austrálie a na izolovaných ostrovoch v Tichom oceáne (napr. Fidži a Kiribati). V niektorých oblastiach Veľkej koralovej bariéry dosiahla celková úmrtnosť koralov až 50 %. V období medzi novembrom 2014 a februárom 2016 sa globálna hladina oceánov zvýšila o 15 mm, a to najmä v dôsledku klimatického fenoménu El Niño (od roku 1993 hladina oceánov stúpa v priemere o 3,5 mm/rok). Od februára 2016 zostáva hladina morí a oceánov pomerne stabilná.

Koncentrácie skleníkových plynov

V roku 2015 prvýkrát v histórii meraní dosiahla globálna koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂) hodnotu 400 ppm. V roku 2016 dosiahne veľmi pravdepodobne hodnotu okolo 403 ppm (v rámci ročného režimu bola v tomto roku najvyššia hodnota koncentrácie CO₂ nameraná na Mauna Loa-Havaj v máji 2016: 407,7 ppm).

Ľad a snehová pokrývka

Rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde zostáva aj v tomto roku na veľmi nízkych hodnotách. Septembrové minimum rozsahu kleslo až na 4,14 miliónov kilometrov štvorcových, čo je, spolu s rokom 2007, druhá najnižšia hodnota za posledných aspoň 37 rokov (hneď po roku 2012: 3,41 mil. km²). Sezónne maximum rozsahu plávajúceho ľadu v marci 2016 bolo rekordne nízke a teda najnižšie od roku 1979. Rýchlosť topenia pevninského ľadovca v Grónsku v priebehu leta 2016 bola významne nadnormálna (v porovnaní s priemerom za obdobie 1990-2013), pričom zvlášť rýchle a rozsiahle topenie povrchu ľadovca bolo pozorované v júli 2016 (nedosiahlo však mimoriadnu intenzitu topenia ľadu z júla 2012).

Extrémne poveternostné javy

V roku 2016 sa vyskytli aj mnohé závažné poveternostné extrémy. Z pohľadu celkových materiálnych a ľudských strát zatiaľ najvýznamnejšou katastrofou bol hurikán Matthew, ktorý v októbri 2016 zasiahol územie niekoľkých štátov karibskej oblasti, vrátane Haiti (546 potvrdených obetí), Kuby, Bahám, Floridy, Georgie a Južnej Karolíny (USA). V priebehu roku 2016 sa v rôznych regiónoch sveta vyskytlo niekoľko extrémnych vĺn horúčav a období sucha (Juhoafrická republika, Thajsko, oblasť Blízkeho a Stredného východu, severná Afrika, atď.). V druhej polovici júla 2016 (21.7.) bola v kuvajtskom meste Mitribah zaznamenaná historicky najvyššia teplota vzduchu, ktorá je zároveň najvyššou v Ázii (54,0 °C). V priebehu roku 2016 boli niektoré časti sveta postihnuté prípadmi závažného sucha, ktorých väčšina bola spojená s klimatickým fenoménom El Niño. Veľmi vážne bola postihnutá južná Afrika. OSN (WFP) odhaduje, že v najbližších mesiacoch bude v tomto regióne odkázaných na potravinovú pomoc viac ako 17 miliónov ľudí.

Slovensko

Rok 2016 bol na Slovensku zatiaľ mimoriadne teplý. Zreteľne to vidieť aj na priloženom Obr. 1 (vľavo), ktorý ukazuje vývoj odchýlky teploty vzduchu na meteorologickej stanici v Hurbanove od začiatku tohto roka. Odchýlka tu do konca októbra 2016 dosiahla hodnotu +1,6 °C v porovnaní s normálom 1961-1990. Pre prehľadnosť sú v grafe vynesené údaje len z rokov 2000 až 2016 a tri roky s najnižšou priemernou ročnou teplotou vzduchu od roku 1951 (1956: -1,6 °C, 1980: -1,4 °C a 1965: -0,8 °C). Graficky zvýraznené sú aj štyri doteraz najteplejšie roky 2014 (+2,2 °C), 2000 (+2,1 °C), 2015 (+2,0 °C) a 2007 (+1,9 °C). Pokiaľ by december 2016 skončil teplotne v rámci dlhodobého priemeru (0,4±1,5 °C), v Hurbanove očakávame odchýlku priemernej ročnej teploty vzduchu +1,4±0,1 °C. Rok 2016 by tak skončil ako 8. až 10. najteplejší od začiatku 20. storočia (Obr. 1, vpravo). Tento rok je zaujímavý aj z pohľadu množstva atmosférických zrážok, ich celkové množstvo na Slovensku je silne nadnormálne. Rok 2016 bude pravdepodobne druhý až piaty najdaždivejší rok aspoň od roku 1901 [v závislosti od regiónu].

Obr. 1 (vľavo) Vývoj odchýlky teploty vzduchu v roku 2016 v porovnaní s vybranými rokmi v období 1951-2015 (farebne sú zvýraznené najteplejšie roky 2014, 2000, 2015 a 2007, a tri najchladnejšie roky 1956, 1980 a 1965); (vpravo) odhad odchýlka ročnej priemernej teploty vzduchu v Hurbanove za rok 2016 (+1,4±0,1 °C za predpokladu, že december 2016 bude teplotne normálny) v období rokov 1901-2016 (Zdroj: SHMÚ; obrázok vo väčšom rozlíšení)

Obr. 2 (vľavo) Vývoj globálnej teploty v porovnaní s dlhodobým priemerom predindustriálnej doby (1850-1899) v období 1880-2016 (Zdroj: GISS NASA, NOAA, CRU, JMA); (vpravo) priestorové rozloženie odchýlky teploty vzduchu na Zemi v období mesiacov január až september 2016 (Zdroj: UK Met Office/CRU; cit. správa WMO)