Aktuality SHMÚ
16. september – Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy
16. september – Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy
Uplynulo 30 rokov od prijatia Montrealského protokolu
V r. 1994 prijalo Generálne zhromaždenie OSN na svojom 49. zasadaní rezolúciu 49/114 o vyhlásení 16. septembra za Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy. V tento deň (16. septembra 1987) bol podpísaný Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Ide o vykonávací protokol Viedenskej konvencie o ochrane ozónovej vrstvy, obsahujúci praktické regulačné opatrenia, týkajúce sa výroby a zaobchádzania s látkami poškodzujúcimi ozónosféru Zeme. Tohtoročné oslavy sa nesú v znamení 30. výročia podpísania protokolu, pod heslom Ochrana všetkého života pod slnkom.
Opatrenia Montrealského protokolu sa už v krátkom čase po jeho prijatí ukázali ako nedostačujúce, preto signatári prijali na konferenciách v Londýne (1990), v Kodani (1992), v Montreale (1997), v Pekingu (1999) dodatky, ktorými sa rozšíril počet regulovaných látok a skrátili sa termíny na zastavenie ich výroby. V poslednom dodatku z Kigali v Rwande (2016) prijali zmluvné strany na svojom 28. zasadnutí dohodu o redukcii emisií fluorovaných uhľovodíkov (HFC), ktoré síce nepatria medzi látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, ale sú často používané ako ich náhrada. Majú veľký potenciál zvýšiť skleníkový efekt atmosféry a modelové odhady ukazujú, že bez ich redukcie by v roku 2050 prispievali až 10 % k zvýšeniu skleníkového efektu atmosféry v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou.
Tohtoročné, v poradí už 10. stretnutie manažérov ozónového výskumu v Ženeve, prinieslo niektoré nové odborné poznatky, týkajúce sa ozónovej vrstvy a chemických procesov v stratosfére. Konštatovali, že príčiny stúpajúceho trendu celkového ozónu po roku 1995 sú stále nejasné, a to vplyvom veľkej medziročnej variability ozónu. Vzostup koncentrácie ozónu v stratosfére je asi z polovice spôsobený vplyvom poklesu ODS (Ozone Depleting Substances – látky poškodzujúce ozónovú vrstvu) a z polovice ochladením stratosféry vplyvom globálneho otepľovania, ktoré je vyvolané rastom koncentrácie skleníkových plynov, hlavne CO2 v troposfére. Rastúce koncentrácie CO2 a CH4 v konečnom dôsledku podporujú ochladenie v spodnej stratosfére a následné zvyšovanie množstva stratosférického ozónu, zatiaľ čo zvýšenie koncentrácie vodnej pary a ODS prispievajú k deštrukcii stratosférického ozónu. Predpokladané zosilnenie stratosférickej Brewer–Dobsonovej cirkulácie v 2. polovici 21. storočia vyvolá pokles množstva celkového ozónu v tropickej spodnej stratosfére a na druhej strane nárast ozónu v stratosfére miernych zemepisných šírok a polárnych oblastí. Sledovanie týchto očakávaných zmien si vyžaduje finančné prostriedky a kapacity na zachovanie existujúcich meraní a výskumných programov. Veľký význam bude mať štúdium vzťahov ozón – klíma a stratosféra – troposféra. V trópoch je možné očakávať poklesy množstva celkového ozónu pod historické minimá, zatiaľ čo v miernych zemepisných šírkach a v polárnych oblastiach skôr vzostupy nad historické maximá. Zdôrazňuje sa väčšia potreba orientácie výskumu na analýzu dlhodobých zmien slnečného ultrafialového (UV) žiarenia, obzvlášť žiarenia s erytémovým účinkom, ktorého množstvo pri zemskom povrchu výrazne závisí od celkového množstva ozónu v atmosfére a ktorého účinky vplývajú v pozitívnom aj negatívnom zmysle na život človeka ako aj na prírodu i rôzne materiály.
Významnú úlohu pri ochrane ozónosféry Zeme zohráva Svetová meteorologická organizácia (WMO), ktorá zabezpečuje jej monitorovanie. Globálny systém pre sledovanie množstva ozónu v atmosfére (GO3OS, Global Ozone Observing System) patrí pod program Globálne sledovanie atmosféry (GAW, Global Atmosphere Watch) WMO. Ozónometrická sieť disponuje pozemnými stanicami na meranie celkového ozónu, rádiosondážnymi stanicami na meranie vertikálneho profilu koncentrácie atmosférického ozónu a stanicami na meranie profilov koncentrácie ozónu pomocou dištančných meraní. Súčasťou tohto systému je od roku 1993 aj jediná stanica na meranie celkového ozónu v SR, ktorá sa nachádza v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade. Merania sa uskutočňujú pomocou dvoch Brewerových ozónových spektrofotometrov, ktoré sú najrozšírenejšími prístrojmi svojho druhu vo svete. Okrem celkového ozónu sa prístrojmi pravidelne meria aj slnečné UV žiarenie. Výsledky sa odosielajú do Svetového centra dát z meraní celkového ozónu a UV žiarenia v kanadskom Toronte, do ozónových mapových centier v Grécku a v Kanade a v súčasnosti aj do európskej databázy EUBREWNET. Pre našich obyvateľov sú informácie o stave ozónovej vrstvy a o hodnotách UV indexu denne poskytované prostredníctvom masmédií, ale aj na internetovej stránke SHMÚ (www.shmu.sk) vo forme ozónového spravodajstva.
Pripravil: Mgr. Oliver Mišaga, Aerologické a radiačné centrum SHMÚ
Gánovce, 14.9.2017