Aktuality SHMÚ

Meteorologické pozorovania na košickom letisku, zrejme najdôležitejšej meteorologickej/klimatologickej stanice na východnom Slovensku, práve v tomto čase oslavujú významný míľnik svojej histórie. Časový úsek v rokoch, ktorý uplynul od položenia ich základov, musíme odteraz označovať už trojciferným číslom. V tomto zhrnutí si v krátkosti pripomenieme históriu tamojších pozorovaní a pridáme základné klimatologické informácie, spracované z bohatého súboru zaznamenaných údajov z tejto stanice.

Zdá sa, že podľa aktuálnej predpovede SHMÚ bude na Štedrý deň "pod snehom" väčšia časť územia Slovenska, s výnimkou južných častí západného, stredného a východného Slovenska. Vianočné sviatky sa často spájajú s idealizovaným obrazom krajiny pokrytej snehom aký možno vidieť na vianočných pohľadniciach, počuť v koledách a v rozprávkach zobrazujúcich "biele Vianoce". Do akej miery sa však tieto predstavy o dokonalých Vianociach so snehom zakladajú na realite? V nasledujúcej analýze prinášame výsledky štatistického hodnotenia klimatickej pravdepodobnosti výskytu celkovej snehovej pokrývky na Slovensku v období Vianočných sviatkov (24.-26. decembra).

Hoci od počasia v chladnom polroku očakávame v prvom rade nástup a pretrvávanie mrazov, v súčasnej klíme zostávame čoraz častejšie sklamaní. Napríklad aj pred rokom sme v tomto čase na Slovensku zažívali decembrové obdobie, počas ktorého si mrazy dali naozaj neobvykle dlhú prestávku. V nasledujúcej analýze sme pripravili prehľad toho, ako najdlhšie sme sa na Slovensku museli „zaobísť“ bez mrazov práve v tejto časti roka, pre ktorú je na programe počasia mráz naopak charakteristický.

Na pôde štátneho podniku Lesy SR v Banskej Bystrici sa v utorok (12. 10. 2021) uskutočnilo ocenenie najaktívnejších reportérov monitoringu sucha z radov lesníkov. 

Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila 16. septembra 2021 v poradí už tretiu správu „United in Science 2021“, ktorá aj s ohľadom na nedávno publikovanú Šiestu správu IPCC (AR6) sumarizuje najdôležitejšie poznatky o súčasnom stave globálneho klimatického systému a faktoroch ovplyvňujúcich jeho dlhodobý (aj budúci) vývoj. Účelom správy je, okrem iného, priaznivo motivovať signatárske krajiny Rámcového dohovoru o zmene klímy k razantnejšiemu a ambicióznejšiemu progresu v prijímaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy na nadchádzajúcej konferencii COP26 v škótskom meste Glasgow (31. októbra – 12. novembra 2021). Jedným z hlavných záverov správy je, že pokles ekonomickej aktivity v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 nespomalil priebeh zmeny klímy. Nič dokonca nenasvedčuje tomu, že by sme boli „ekologickejší“, keďže emisie oxidu uhličitého po dočasnom poklese v dôsledku ekonomického spomalenia opäť rýchlo narastajú a nie sú ani zďaleka blízko stanovených cieľov pre znižovanie emisií. Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sú aj napriek pandémii COVID-19 stále na rekordne vysokej úrovni, čo globálny klimatický systém nevyhnutne posúva na trajektóriu vedúcu ku kriticky rýchlemu otepľovaniu v najbližších desaťročiach, uvádza sa v novej multi-agentúrnej správy United in Science 2021. 

V tomto článku sme zhodnotili pôdne a meteorologické sucho a dopady sucha na poľnohospodárstvo a lesníctvo v jarnom a letnom ročnom období v roku 2021

Je to pomerne nenápadné miesto v južnej časti Podunajskej nížiny, ktoré však bez zveličenia možno označiť za jednu z historických bášt vedeckého poznania u nás. Jeho príbeh sa začal odvíjať od nezištnej nadšenecko-dobrovoľníckej činnosti, a napokon stále pokračuje až do dnešných dní – nezastavili ho osobné rozmary, ani rôzne spoločensko-politické systémy, a dokonca ani vojnové konflikty. Údaje z Hurbanova, pre meteorológiu a klimatológiu historicky najdôležitejšej stanice-observatória na území dnešného Slovenska, máme k dispozícii prakticky nepretržite už poldruha storočia. V nasledujúcich odsekoch si preto priblížme bohatú históriu meteorologických pozorovaní a bádania, ktoré sa s touto lokalitou spájajú (v ďalšej, osobitnej aktualite v priebehu nasledujúceho obdobia pripojíme aj miestnu klimatickú charakteristiku a rôzne zaujímavosti).

Tropickým nociam, nepríjemne ovplyvňujúcim náš obvyklý spánkový režim, sme na Slovensku v doterajšom priebehu tohto leta čelili už viackrát a nevyhneme sa im ani v nasledujúcich dňoch. Početné dni so zaťažujúcimi nočnými hodnotami teploty vzduchu sa v súčasnej klíme stávajú naozaj neoddeliteľnou súčasťou najteplejšej časti roka. V tejto analýze sme sa pozreli na rôzne klimatologické zákonitosti ich výskytu na našom území, vrátane rámcového zhodnotenia skresľovania reálneho počtu tropických nocí či prehľadu niektorých ich hlavných zaznamenaných extrémov.

Dlhé série dní s vysokými teplotami vzduchu mávajú obzvlášť negatívny účinok na prírodu aj spoločnosť, a azda najpríznačnejšie je to v súčasnej klíme práve v najteplejšej časti roka, kedy takéto série znamenajú výskyt vĺn horúčav. Rovnako ako po úvodnej vlne horúceho počasia v júni, aj s koncom druhej takejto tohtoročnej periódy v uplynulých dňoch sa ukázalo, že je nutné uskutočniť aktualizáciu v registri celoslovenských historických extrémov teploty vzduchu.

Od mimoriadne vysokých teplôt sme si oddýchli iba nakrátko a po vyše dvojtýždňovej vlne horúčav, ukončenej v presnom súbehu s koncom minulého mesiaca, sa na Slovensku hneď v polovici prvej júlovej dekády rozbehlo druhé takéto obdobie v rámci tohtoročného leta. V jeho priebehu sme v strede aktuálneho kalendárneho týždňa zažili veľmi výrazné vrcholenie horúceho počasia, pri ktorom prišiel znovu rad aj na niekoľko významných teplotných rekordov.