Aktuality SHMÚ

V dňoch 7. – 8.5.2019 sa vo Viedni uskutoční záverečná medzinárodná konferencia k projektu DriDanube (Danube Drought Conference), na ktorej sa zúčastnia aj zástupcovia z SHMÚ.

Dlhodobý priemer úhrnu atmosférických zrážok za 30 – ročné obdobie (1989 – 2018) vs. úhrn zrážok za rok 2018 na vybraných zrážkomerných staniciach Slovenska

V uplynulých týždňoch sa vlahová bilancia na Slovensku zhoršila vplyvom pretrvávajúceho vysokého výparu a nízkych úhrnov zrážok.

Meteorologická zima 2018/2019 (december 2018 - február 2019) sa s nami rozlúčila skutočne veľmi neštandardne, keď posledný februárový deň priniesol najvyššiu teplotu vzduchu zaznamenanú v priebehu zimy v celej histórii novodobých meteorologických meraní a pozorovaní na území Slovenska. V priebehu včerajšieho dňa (28. február 2019) sme totiž hneď na dvoch meteorologických staniciach, v Žihárci a Hurbanove, zaznamenali absolútne najvyššiu maximálnu dennú teplotu vzduchu vo februári a v zime, a to 20,6 °C. Bola tak prekonaná najvyššia teplota vzduchu v priebehu zimy, ktorú sme zaznamenali 22. februára 2016 na meteorologickej stanici Bratislava-letisko (20,3 °C). Okrem Slovenska, mimoriadne až extrémne teplo bolo v priebehu včerajšieho dňa aj v celej rozsiahlej oblasti západnej, strednej a dokonca severnej Európy.

Dňa 11. februára 1929, teda pred deväťdesiatimi rokmi, bola na meteorologickej stanici Vígľaš-Pstruša zaznamenaná vôbec najnižšia minimálna teplota vzduchu v období meteorologických meraní a pozorovaní na území Slovenska, -41,0 °C. Tento doposiaľ neprekonaný historický rekord bol zaznamenaný v priebehu najtuhšej zimy 20. storočia, 1928/1929 (tiež jednej z troch najtuhších zím za posledných približne 150 rokov, Tab. na Obr. 4), a v priebehu vôbec najchladnejšieho februára v období historických meraní teploty vzduchu na území Slovenska (priemerná teplota vzduchu v Hurbanove vo februári 1929 bola -11,0 °C s odchýlkou -11,4 °C od dlhodobého priemeru 1901-2000). Dôsledky takto silných mrazov boli pre dnešnú generáciu ľudí takmer nepredstaviteľné: stromy praskali, rieky zamŕzali až do dna a vtáky padali mŕtve na zem. Priebeh a príčiny mimoriadne tuhej zimy 1928/1929 boli do väčších detailov rozpracované vo viacerých publikáciách, napr. aj v príspevku Faško a kol. 2009 (Meteorologický časopis, 12, 2009).

Uplynulý rok bol z pohľadu teploty vzduchu nielen historicky najteplejším na viacerých miestach Slovenska, významným špecifikom teplotného režimu roka 2018 boli aj dlhé série relatívne veľmi teplých dní, ktoré sa v jeho priebehu vyskytli. 

Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá cituje predbežné hodnotenia globálnych klimatologických centier (predovšetkým NASA a NOAA), rok 2018 bol štvrtý najteplejší v novodobej histórii meteorologických meraní, teda aspoň od roku 1880. Pokračujúci dlhodobý trend otepľovania globálneho klimatického systému spojený s rekordne vysokými [globálnymi] koncentráciami skleníkových plynov viedol k veľmi nápadnej kumulácii historicky najteplejších rokov do obdobia posledných piatich rokov (2014-2018; poradie od najteplejšieho roka: 2016, 2017, 2015, 2018 a 2014). Podľa predbežných údajov zverejnených na stránke európskeho monitorovacieho programu Copernicus (Climate Change Service), rok 2018 skončil v Európe ako tretí najteplejší za rokmi 2014 a 2015, a to aj napriek tomu, že teplý polrok (apríl až september 2018) bol v Európe vôbec najteplejší v období posledných 40 rokov. Ako sme informovali už v predošlých správach o stave klímy a sucha za rok 2018, minulý rok bol na Slovensku mimoriadne až extrémne teplý (prevažne 1. až 2. najteplejší od roku 1931, resp. 1901). 

Prinášame predbežnú informáciu o zaznamenaní historicky najteplejšieho roka v histórii prevádzky niektorých meteorologických staníc na území Slovenska. Uvedené hodnotenie bolo pripravené z doposiaľ dostupných a spracovaných údajov SHMÚ. Podrobnejšiu analýzu pripravíme v najbližšom období. 

V nasledujúcej analýze prinášame predbežné hodnotenie vývoja sucha (meteorologického a pôdneho) a jeho dopadov v kontexte teplotných a zrážkových pomerov na Slovensku v roku 2018. Ako sme informovali v predošlej správe o stave klímy, rok 2018 skončí na Slovensku z hľadiska teploty vzduchu ako mimoriadne až extrémne teplý a je veľmi pravdepodobné že bude 1. až 2. najteplejší od začiatku 20. storočia (v Hurbanove od roku 1871). Okrem mimoriadne teplých podmienok (ako teplotne nadnormálne skončili všetky ročné sezóny a okrem februára a marca zatiaľ aj všetky mesiace v roku 2018; na priloženom obrázku sú územné odchýlky teploty vzduchu na Slovensku pre jednotlivé mesiace a sezóny v roku 2018) vývoj sucha v tomto roku významne podporil aj sporadický výskyt výdatnejších plošných zrážok a ich prehlbujúci sa deficit, predovšetkým na východnom a severozápadnom Slovensku. Sucho sa pritom v tomto roku premietlo aj do významných strát výnosov niektorých plodín (najmä v okresoch Rimavská Sobota, Michalovce, Košice – okolie a Nové Mesto nad Váhom).

Ako sme informovali v jednom z predošlých článkov, v súvislosti s rastom globálnej a regionálnej teploty vzduchu a množstva vodnej pary v troposfére, rastie aj pravdepodobnosť a frekvencia výskytu mimoriadne až extrémne vysokých denných a viacdenných úhrnov atmosférických zrážok. Tento fakt potvrdzujú nielen pozemné či satelitné merania, ale je fyzikálne konzistentný aj s teóriou, popisujúcou dynamické procesy spojené s tokmi vlhkosti v atmosfére a genézou atmosférických zrážok. Teória pritom uvádza, že teplejšia atmosféra, vyššia teplota povrchu oceánov a pevnín vedú nielen k vyššiemu výparu vody z ich povrchu, ale aj k schopnosti samotnej atmosféry zadržiavať väčšie množstvo vodnej pary. Uvedený trend, okrem prevažnej časti mimotropických (najmä kontinentálnych) oblastí na severnej pologuli, registrujeme aj na Slovensku, a to tak v chladnom (október – marec) ako aj teplom polroku (apríl – september). V tomto texte sa budeme venovať regionálnej analýze maximálnych 2-denných úhrnov atmosférických zrážok (ďalej len "RR2d") na území Slovenska v období 1951-2017, v prípade ktorých sme zaznamenali v niektorých oblastiach významné zmeny frekvenčnej (štatistickej) distribúcie RR2d, a to hlavne v jarných a letných mesiacoch roka.