Aktuality SHMÚ

Neďaleko dánskej metropole (Kodaň), v Lyngby, sa v dňoch od 8. do 13. septembra 2019 konala výročná konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS) aplikovanej meteorológie a klimatológie (European Conference for Applied Meteorology and Climatology 2019). Na konferencii, prebiehajúcej v priestoroch Dánskej technickej univerzity (DTU), sa zúčastnilo viac ako 800 expertov z celého sveta a bolo prezentovaných okolo 400 posterov a viac ako 450 prednášok v 52 sekciách. Cieľom výročných stretnutí EMS je podporiť výmenu skúseností a inovácií v oblasti meteorologického a klimatologického, ale aj hydrometeorologického výskumu a monitoringu. EMS 2020 sa uskutoční v termíne od 7. do 11. Septembra 2020 na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Geografický ústav Slovenskej akadémie vied a Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave Vás pozývajú na vedeckú konferenciu: „Urbanizovaná krajina, pôda a klíma“.

Na konci minulého týždňa monitorujeme extrémne pôdne sucho na viac ako 8 % plochy územia Slovenska. Na niektorých miestach je relatívne nasýtenie pôdy vodou nižšie ako 10 %. V nasledujúcej analýze sme sa zamerali na zhodnotenie aktuálneho sucha na Slovensku v priebehu teplého polroka 2019, a to aj v kontexte vývoja dlhodobého deficitu atmosférických zrážok na našom území za obdobie posledných desiatich rokov.

Ako sme informovali už v predošlej analýze, jún 2019 skončil na Slovensku ako extrémne teplý s odchýlkami prevažne od +4,0 do +5,0 °C (výnimočne aj viac) v porovnaní s normálom 1981 – 2010. Na ôsmich meteorologických staniciach bola priemerná mesačná teplota vzduchu dokonca vyššia než v ktoromkoľvek inom mesiaci (roka) v histórii meraní (Žihárec, Dolný Hričov, Prievidza, Oravská Lesná, Švedlár, Spišské Vlachy, Podolínec a Tisinec). Z hľadiska vývoja priemernej ročnej teploty vzduchu (stav ku koncu júna 2019) na Slovensku, rok 2019 je v poradí najteplejší rokov priebežne na 4. až 5. mieste (za rokmi 2007, 2014, 2018, resp. 2016). Ako extrémne teplý skončil jún 2019 aj v prevažnej časti kontinentálnej Európy [údaje podľa Copernicus]. Veľmi teplý charakter počasia pokračoval aj v priebehu prvých júlových dní, kedy sme na Slovensku zaznamenali zatiaľ aj najvyššiu teplotu vzduchu v tomto roku (37,6 °C v Kuchyni dňa 1. júla 2019), pričom mimoriadne teplo bolo predovšetkým v tatranskej oblasti.

Tohtoročný jún bol historicky najteplejším júnom v histórii meteorologických meraní a pozorovaní na Slovensku, čo potvrdzujú nielen hodnoty priemernej mesačnej teploty vzduchu, ale na mnohých meteorologických staniciach aj extrémne vysoké počty letných a tropických dní. V nasledujúcom texte prinášame len predbežné hodnotenie pripravené na základe zatiaľ dostupných operatívnych údajov SHMÚ (podrobnejšie zhodnotenie pripravíme v niektorom z ďalších príspevkov).

V dňoch 7. – 8.5.2019 sa vo Viedni uskutoční záverečná medzinárodná konferencia k projektu DriDanube (Danube Drought Conference), na ktorej sa zúčastnia aj zástupcovia z SHMÚ.

Dlhodobý priemer úhrnu atmosférických zrážok za 30 – ročné obdobie (1989 – 2018) vs. úhrn zrážok za rok 2018 na vybraných zrážkomerných staniciach Slovenska

V uplynulých týždňoch sa vlahová bilancia na Slovensku zhoršila vplyvom pretrvávajúceho vysokého výparu a nízkych úhrnov zrážok.

Meteorologická zima 2018/2019 (december 2018 - február 2019) sa s nami rozlúčila skutočne veľmi neštandardne, keď posledný februárový deň priniesol najvyššiu teplotu vzduchu zaznamenanú v priebehu zimy v celej histórii novodobých meteorologických meraní a pozorovaní na území Slovenska. V priebehu včerajšieho dňa (28. február 2019) sme totiž hneď na dvoch meteorologických staniciach, v Žihárci a Hurbanove, zaznamenali absolútne najvyššiu maximálnu dennú teplotu vzduchu vo februári a v zime, a to 20,6 °C. Bola tak prekonaná najvyššia teplota vzduchu v priebehu zimy, ktorú sme zaznamenali 22. februára 2016 na meteorologickej stanici Bratislava-letisko (20,3 °C). Okrem Slovenska, mimoriadne až extrémne teplo bolo v priebehu včerajšieho dňa aj v celej rozsiahlej oblasti západnej, strednej a dokonca severnej Európy.

Dňa 11. februára 1929, teda pred deväťdesiatimi rokmi, bola na meteorologickej stanici Vígľaš-Pstruša zaznamenaná vôbec najnižšia minimálna teplota vzduchu v období meteorologických meraní a pozorovaní na území Slovenska, -41,0 °C. Tento doposiaľ neprekonaný historický rekord bol zaznamenaný v priebehu najtuhšej zimy 20. storočia, 1928/1929 (tiež jednej z troch najtuhších zím za posledných približne 150 rokov, Tab. na Obr. 4), a v priebehu vôbec najchladnejšieho februára v období historických meraní teploty vzduchu na území Slovenska (priemerná teplota vzduchu v Hurbanove vo februári 1929 bola -11,0 °C s odchýlkou -11,4 °C od dlhodobého priemeru 1901-2000). Dôsledky takto silných mrazov boli pre dnešnú generáciu ľudí takmer nepredstaviteľné: stromy praskali, rieky zamŕzali až do dna a vtáky padali mŕtve na zem. Priebeh a príčiny mimoriadne tuhej zimy 1928/1929 boli do väčších detailov rozpracované vo viacerých publikáciách, napr. aj v príspevku Faško a kol. 2009 (Meteorologický časopis, 12, 2009).