Aktuality SHMÚ

Po mimoriadne teplom júni sme na Slovensku zaznamenali veľmi teplý (silne nadnormálny) a zrážkovo skôr normálny júl 2017. Ako veľmi teplý skončil tohtoročný júl (v porovnaní s 1961-1990) aj na väčšej časti európskeho kontinentu, s výnimkou Škandinávie, severnej časti Britských ostrovov a niektorých regiónov západného Ruska. Júl bol mimoriadne teplý najmä v oblasti Balkánu a centrálneho Stredomoria, čo okrem iného súviselo aj s nadnormálnym trvaním slnečného svitu a nízkymi úhrnmi atmosférických zrážok v tomto regióne (v niektorých oblastiach Talianska a Chorvátska spadlo v priebehu júla menej ako 40 % júlového normálu zrážok). Podľa údajov NOAA bol júl 2017 druhý najteplejší (hneď za rokom 2016) a podľa NASA najteplejší od roku 1880, a to aj napriek absencii klimatického fenoménu El Niño. Rok 2017 je podľa NOAA aj NASA zatiaľ druhým najteplejším rokom za posledných 136 rokov, a podľa dlhodobých odhadov by sa toto poradie do konca tohto roka významne zmeniť nemalo [NASA]. Júl 2017 bol pozoruhodný aj z pohľadu veľkého množstva významných poveternosných a klimatických anomálií a extrémov, tak vo svete ako aj v Európe (napr. periódy horúčav a sucha v južnej Európe alebo povodne v Číne, či tajfún Noru pri pobreží Japonska). Za zmienku stojí aj veľmi malý rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde (piaty najnižší od roku 1979).

Stredná Európa zažila v roku 2015 mimoriadne teplé a prevažne aj veľmi suché leto. Na prevažnej väčšine územia Slovenska to bolo vôbec najteplejšie leto v ére meteorologických pozorovaní. V novej odbornej štúdii (Výberči et al 2017), na príprave ktorej participovali aj klimatológovia SHMÚ, boli hodnotené následky sérii horúcich dní na úmrtnosť obyvateľstva na Slovensku v priebehu leta 2015. Vzhľadom na rozsah dostupných údajov o úmrtiach, periódy horúčav z roku 2015 boli analyzované v rámci obdobia 1996–2015. Svojimi dôsledkami bola obzvlášť pozoruhodná najmä mimoriadna perióda horúčav v prvej polovici augusta 2015, ktorá trvala v niektorých oblastiach južného a juhozápadného Slovenska až 14 dní. Táto perióda, pravdepodobne jedna z najvýraznejších v histórii meteorologických pozorovaní na Slovensku, spôsobila vyše 240 predčasných úmrtí, čím sa stala "najsmrteľnejšou" individuálnou horúcou epizódou na Slovensku minimálne od roku 1996.

Jún 2017 bol na Slovensku historicky druhý najteplejší aspoň od roku 1951 (v Hurbanove aspoň od roku 1900), teplejšie bolo len v roku 2003. Vzhľadom na nedostatok atmosférických zrážok, ďalším významným rysom uplynulého mesiaca bol pokračujúci a prehlbujúci sa vlahový (zrážkový) deficit na západnom a juhozápadnom Slovensku. Veľmi teplý jún bol zaznamenaný aj v prevažnej časti Európy (s výnimkou severnej a východnej časti kontinentu), pričom v niektorých regiónoch Francúzska, Švajčiarska, Talianska a Balkánu dosiahla odchýlka priemernej júnovej teploty aj viac ako +4,0 °C, v Španielsku dokonca viac ako +5,0 °C (od normálu 1961-1990; porovnanie s normálom 1981-2010 je k dispozícii tu). Podľa predbežných údajov americkej NASA bol jún 2017 globálne štvrtý najteplejší aspoň od roku 1880, podľa japonskej JMA tretí najteplejší aspoň od roku 1891. WMO vo svojej mesačnej správe hodnotí výskyt viacerých pozoruhodných klimatických anomálii, vrátane významnej vlny horúčav, ktorá v priebehu júna zasiahla niekoľko krajín západnej a juhozápadnej Európy a v druhej polovici mesiaca aj Slovensko (operatívne hodnotenie NOAA). Naopak, relatívne chladnejší a zrážkovo významne nadnormálny jún (v dôsledku prevládajúceho cyklonálneho charakteru počasia) bol pozorovaný v európskej časti Ruska.

Na Slovenskom hydrometeorologickom ústave monitorujeme od roku 2015 meteorologické, aj pôdne sucho. Aj vďaka tomu Vám môžeme priniesť aktuálne informácie o stave sucha na Slovensku, ktoré sa prejavuje aj na miere požiarneho nebezpečenstva pre lesné porasty.

Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) a Česká meteorologická spoločnosť (ČMeS) usporiadali na Lysej hore (1323 m n.m.) v dňoch 14. – 15. júna 2017 zaujímavú konferenciu venovanú problematike meteorologických meraní a pozorovaní v horských oblastiach Českej republiky, Slovenska a Poľska. Akcia bola organizovaná pri príležitosti 120. výročia založenia jednej z najdôležitejších horských meteorologických staníc, a to nielen v samotnej Českej republike, ale aj celej horskej oblasti Karpát a Českého masívu. Merania v stredných a vysokých horských polohách sú náročnejšie nielen technicky, ale častokrát vyžadujú maximálne nasadenie aj zo strany samotného pozorovateľa, ktorý počas pozorovaní a meraní musí riešiť neraz celý rad problémov. Svoje špecifiká má tiež predpoveď počasia a tvorba klimatologických charakteristík pre horské oblasti.

Podľa údajov americkej NASA bol máj 2017 globálne druhý najteplejší za posledných aspoň 137 rokov (+0,88 °C v porovnaní s obdobím 1951-1980; podľa údajov NOAA bol máj 2017 tretí najteplejší od roku 1880; porovnanie s obdobím 1981-2010 aj pre Európu). Ako historicky druhé najteplejšie aspoň od roku 1880 [globálne] skončilo aj obdobie mesiacov marec-máj 2017, pričom tento rok je zatiaľ historicky druhý najteplejší, hneď za rokom 2016. Nadnormálne teplý máj a veľmi teplú jar má za sebou aj väčšia časť európskeho kontinentu, vrátane Slovenska, pričom na juhozápade nášho územia bola jar aj pomerne suchá.

Po veľmi teplom a zrážkovo skôr normálnom marci prišiel teplotne podpriemerný (avšak stále normálny), veľmi premenlivý a na zrážky mimoriadne bohatý apríl 2017. Aj keď na globálnej úrovni skončil apríl 2017 ako druhý najteplejší od roku 1880, na väčšine územia Európy bol, podobne ako na Slovensku, teplotne normálny. Podobne ako v minulom roku, aj tohtoročný apríl sa začal sériou veľmi teplých letných dní, ktorú v druhej polovici mesiaca vystriedalo veľmi premenlivé a výrazne chladnejšie počasie, sprevádzané výskytom mrazov (rovnako ako v roku 2016). Ďalším pozoruhodným fenoménom boli veľmi výdatné atmosférické zrážky. V niektorých oblastiach severozápadného a severného Slovenska to bol historicky najvlhší apríl od začiatku meteorologických meraní a pozorovaní. 

Snehová pokrývka, prebytok, ale aj deficit zrážok a výpar. To všetko ovplyvňovalo vlahové podmienky na Slovensku od začiatku roka 2017. Prečítajte si, ako sa menila situácia z pohľadu monitoringu sucha.

V uplynulom týždni sme zaznamenávali prevažne veľmi teplé a slnečné počasie. S výnimkou štvrtka dosahoval slnečný svit hodnoty nad 10 hodín. Na východe krajiny bolo o niečo menej slnečného svitu aj v pondelok. Vďaka tomu sa maximálne teploty vzduchu na väčšine územia pohybovali nad 20 °C, predovšetkým počas víkendu. V nedeľu sme zaznamenali dokonca prvý letný deň (Tmax ≥ 25 °C) v tomto roku. Cez víkend sa rozfúkal aj vietor, čo vytvorilo ideálne podmienky pre vysoký výpar, ktorý dosahoval na Podunajskej a Záhorskej nížine 4 až 5 mm/deň, ojedinele aj nad 5 mm/deň (napr. Kuchyňa – 5,8 mm/deň). Na druhej strane, zrážky takmer úplne absentovali a výnimkou ojedinelých prehánok do 1 mm. Práve tieto podmienky spôsobili výraznú zmenu z hľadiska nielen meteorologického, ale aj pôdneho sucha.

Na 23. marca pripadá Svetový meteorologický deň, ktorým si Svetová meteorologická organizácia (World Meteorological Organization, WMO) každoročne pripomína výročie svojho vzniku (23. marca 1950). Pri tejto príležitosti WMO zverejnila nielen novú, dlho očakávanú verziu medzinárodného Atlasu oblakov [International Cloud Atlas, Manual on the Observation of Clouds and Other Meteors (WMO-No. 407)], revidovanú naposledy v roku 1987, ale aj obsiahlu výročnú správu o stave globálnej klímy za uplynulý rok 2016 [WMO Statement on the status of the global climate in 2016]. Podľa správy, rok 2016 prekonal celý rad klimatických extrémov, vrátane historicky najvyššej globálnej teploty vzduchu, najvyššej koncentrácie oxidu uhličitého či historicky najnižšieho zimného rozsahu morského ľadu v Arktíde, a vyskytlo sa aj veľké množstvo  poveternostných extrémov (hurikán Matthew, rozsiahle sucho v Brazílii alebo povodne vo Francúzsku).