Aktuality SHMÚ

SHMÚ v rámci projektu DriDanube spolupracuje s partnermi z CzechGlobe na integrovanom systéme monitoringu pôdneho sucha, dostupného na stránke www.intersucho.sk.  

Tohtoročné leto bolo na severnej pologuli, v Európe, ale aj na Slovensku mimoriadne teplé, a v niektorých oblastiach aj veľmi suché. Podľa údajov NASA bolo obdobie od júna do augusta 2017 globálne druhé a na severnej pologuli tretie najteplejšie aspoň od roku 1880 (podľa NOAA tretie najteplejšie; Zdroj NOAA). [Priestorové rozloženie odchýlok globálnej teploty podľa NASA a NOAA.] Medzi regióny s najvyššími odchýlkami teploty vzduchu patrila aj Európa, kde leto 2017 skončilo ako piate najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní. Relatívne najteplejšie bolo predovšetkým v oblasti Balkánu, kde odchýlky teploty vzduchu v porovnaní s normálom 1961-1990 dosiahli takmer +5,0 °C. Mimoriadne teplo však bolo aj v ďalších oblastiach starého kontinentu, napr. v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, v strednej Európe a v niektorých oblastiach východnej a juhovýchodnej Európy. Mimoriadne teplý, a v niektorých oblastiach južnej a strednej Európy aj veľmi suchý charakter leta bol významne podmienený cirkulačnými podmienkami (viac v časti Cirkulačné podmienky v lete 2017), výrazne podnormálnymi úhrnmi atmosférických zrážok a silne nadnormálnym trvaním slnečného svitu. Prehľad klimatologických indikátorov pre jednotlivé regióny možno nájsť na stránke NOAA. Podrobnejšie klimatologické hodnotenie jednotlivých mesiacov leta 2017 možno nájsť v predošlých analýzach za mesiace jún, júl a august 2017 [ale aj v Bulletine MaK za mesiace 06, 07 a 08].  

August 2017 bol na Slovensku mimoriadne teplý a v niektorých oblastiach na západe aj veľmi suchý. S výnimkou malých izolovaných oblastí na Britských ostrovoch a v Škandinávii bol uplynulý mesiac teplotne nadnormálny (najčastejšie s odchýlkami +1 až +5 °C v porovnaní s normálom 1961-1990) aj na prevažnej väčšine územia Európy, pričom august 2017 skončil ako tretí najteplejší august aspoň od roku 1880. Mimoriadne teplé podmienky v oblasti strednej, južnej, juhovýchodnej a východnej Európy boli podmienené predovšetkým charakterom atmosférickej cirkulácie, s čím súviseli aj podpriemerné až významne podnormálne úhrny atmosférických zrážok a nadpriemerné trvanie slnečného svitu v tomto regióne. Podľa americkej NOAA skončil august 2017 ako tretí (za rokmi 2015 a 2016), podľa NASA ako druhý najteplejší august (za rokom 2016) aspoň od roku 1880. Obdobie mesiacov január až august je zatiaľ druhé najteplejšie (za rokom 2016) za posledných aspoň 137 rokov. V priebehu augusta bol na svete pozorovaný celý rad mimoriadnych extrémov počasia, vrátane hurikánu Harvey, ktorý na konci augusta priniesol do oblasti južného Texasu (a predovšetkým Houstonu) mimoriadne až extrémne denné a viacdenné úhrny atmosférických zrážok (>1300 mm). Mimoriadne vážne boli aj povodne v africkom štáte Sierra Leone a v severovýchodnej Indii a Bangladéši, kde v priebehu jedného týždňa (10. - 16. 8. 2017) spadlo viac ako 1000 mm zrážok. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde dosiahol tretiu najnižšiu hodnotu od roku 1979 (podľa údajov NSIDC).

Jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov je výskyt sucha, predovšetkým na západnom Slovensku. Prečo je tomu tak?

Presne pred 40 rokmi, v auguste a septembri 1977, opustila Zem dvojica medziplanetárnych sond Voyager (1 a 2), aby na ceste dlhej miliardy kilometrov bližšie preskúmala vzdialené svety obrovských plynných planét. Atmosférické podmienky, s ktorými sa sondy Voyager na svojej misii nakoniec stretli, boli na míle vzdialené od toho, na čo sme boli zvyknutí z nášho najbližšieho okolia, a predovšetkým zo Zeme. Neskoršie misie, ktoré nasledovali v 90. rokoch 20. storočia (Galileo a Cassini, neskôr aj Juno), mozaiku informácií o atmosférach vonkajších planétach ďalej úspešne doplnili a zistili, že od planéty k planéte je počasie nielen krajne rozdielne, ale často nadobúda až bizarné podoby, o extrémnosti ani nehovoriac. Okrem toho nám výskum vzdialenejších planét a ich satelitov pomohol objasniť aj evolučný vývoj a pôvod chemického zloženia ich atmosfér. 

Po mimoriadne teplom júni sme na Slovensku zaznamenali veľmi teplý (silne nadnormálny) a zrážkovo skôr normálny júl 2017. Ako veľmi teplý skončil tohtoročný júl (v porovnaní s 1961-1990) aj na väčšej časti európskeho kontinentu, s výnimkou Škandinávie, severnej časti Britských ostrovov a niektorých regiónov západného Ruska. Júl bol mimoriadne teplý najmä v oblasti Balkánu a centrálneho Stredomoria, čo okrem iného súviselo aj s nadnormálnym trvaním slnečného svitu a nízkymi úhrnmi atmosférických zrážok v tomto regióne (v niektorých oblastiach Talianska a Chorvátska spadlo v priebehu júla menej ako 40 % júlového normálu zrážok). Podľa údajov NOAA bol júl 2017 druhý najteplejší (hneď za rokom 2016) a podľa NASA najteplejší od roku 1880, a to aj napriek absencii klimatického fenoménu El Niño. Rok 2017 je podľa NOAA aj NASA zatiaľ druhým najteplejším rokom za posledných 136 rokov, a podľa dlhodobých odhadov by sa toto poradie do konca tohto roka významne zmeniť nemalo [NASA]. Júl 2017 bol pozoruhodný aj z pohľadu veľkého množstva významných poveternosných a klimatických anomálií a extrémov, tak vo svete ako aj v Európe (napr. periódy horúčav a sucha v južnej Európe alebo povodne v Číne, či tajfún Noru pri pobreží Japonska). Za zmienku stojí aj veľmi malý rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde (piaty najnižší od roku 1979).

Stredná Európa zažila v roku 2015 mimoriadne teplé a prevažne aj veľmi suché leto. Na prevažnej väčšine územia Slovenska to bolo vôbec najteplejšie leto v ére meteorologických pozorovaní. V novej odbornej štúdii (Výberči et al 2017), na príprave ktorej participovali aj klimatológovia SHMÚ, boli hodnotené následky sérii horúcich dní na úmrtnosť obyvateľstva na Slovensku v priebehu leta 2015. Vzhľadom na rozsah dostupných údajov o úmrtiach, periódy horúčav z roku 2015 boli analyzované v rámci obdobia 1996–2015. Svojimi dôsledkami bola obzvlášť pozoruhodná najmä mimoriadna perióda horúčav v prvej polovici augusta 2015, ktorá trvala v niektorých oblastiach južného a juhozápadného Slovenska až 14 dní. Táto perióda, pravdepodobne jedna z najvýraznejších v histórii meteorologických pozorovaní na Slovensku, spôsobila vyše 240 predčasných úmrtí, čím sa stala "najsmrteľnejšou" individuálnou horúcou epizódou na Slovensku minimálne od roku 1996.

Jún 2017 bol na Slovensku historicky druhý najteplejší aspoň od roku 1951 (v Hurbanove aspoň od roku 1900), teplejšie bolo len v roku 2003. Vzhľadom na nedostatok atmosférických zrážok, ďalším významným rysom uplynulého mesiaca bol pokračujúci a prehlbujúci sa vlahový (zrážkový) deficit na západnom a juhozápadnom Slovensku. Veľmi teplý jún bol zaznamenaný aj v prevažnej časti Európy (s výnimkou severnej a východnej časti kontinentu), pričom v niektorých regiónoch Francúzska, Švajčiarska, Talianska a Balkánu dosiahla odchýlka priemernej júnovej teploty aj viac ako +4,0 °C, v Španielsku dokonca viac ako +5,0 °C (od normálu 1961-1990; porovnanie s normálom 1981-2010 je k dispozícii tu). Podľa predbežných údajov americkej NASA bol jún 2017 globálne štvrtý najteplejší aspoň od roku 1880, podľa japonskej JMA tretí najteplejší aspoň od roku 1891. WMO vo svojej mesačnej správe hodnotí výskyt viacerých pozoruhodných klimatických anomálii, vrátane významnej vlny horúčav, ktorá v priebehu júna zasiahla niekoľko krajín západnej a juhozápadnej Európy a v druhej polovici mesiaca aj Slovensko (operatívne hodnotenie NOAA). Naopak, relatívne chladnejší a zrážkovo významne nadnormálny jún (v dôsledku prevládajúceho cyklonálneho charakteru počasia) bol pozorovaný v európskej časti Ruska.

Na Slovenskom hydrometeorologickom ústave monitorujeme od roku 2015 meteorologické, aj pôdne sucho. Aj vďaka tomu Vám môžeme priniesť aktuálne informácie o stave sucha na Slovensku, ktoré sa prejavuje aj na miere požiarneho nebezpečenstva pre lesné porasty.

Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) a Česká meteorologická spoločnosť (ČMeS) usporiadali na Lysej hore (1323 m n.m.) v dňoch 14. – 15. júna 2017 zaujímavú konferenciu venovanú problematike meteorologických meraní a pozorovaní v horských oblastiach Českej republiky, Slovenska a Poľska. Akcia bola organizovaná pri príležitosti 120. výročia založenia jednej z najdôležitejších horských meteorologických staníc, a to nielen v samotnej Českej republike, ale aj celej horskej oblasti Karpát a Českého masívu. Merania v stredných a vysokých horských polohách sú náročnejšie nielen technicky, ale častokrát vyžadujú maximálne nasadenie aj zo strany samotného pozorovateľa, ktorý počas pozorovaní a meraní musí riešiť neraz celý rad problémov. Svoje špecifiká má tiež predpoveď počasia a tvorba klimatologických charakteristík pre horské oblasti.