Aktuality SHMÚ

Termínom babie leto meteorológovia označujú obdobie suchého, málo veterného, slnečného a cez deň príjemne teplého počasia, ktoré sa u nás môže vyskytnúť od tretej dekády septembra do konca októbra. Podmienkou je rozsiahla tlaková  výš, ktorá zotrváva nad strednou, prípadne juhovýchodnou Európou. Babie leto môže byť v jednotlivých rokoch veľmi rozdielne a v konkrétnom roku ho určuje momentálna veľkopriestorová cirkulácia vzduchu v širšej európskej oblasti. Môže trvať niekoľkých týždňov, ako tomu bolo napríklad v roku 1959. Naopak, v niektorých rokoch môže byť nevýrazné, resp. môže úplne absentovať.

Tohtoročný september sa zaradil k najsuchším septembrom od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území. V porovnaní s rokom 2010 ide naozaj o pozoruhodný jav. Minulý rok spôsobili extrémne zrážky veľa problémov - relatívne najviac ich bolo na východe Podunajskej nížiny, na juhu stredného Slovenska a na juhu východného Slovenska. Tento rok je stav úplne opačný. V Dolných Plachtinciach na juhovýchodnom Slovensku zaznamenali počas prvého jesenného mesiaca v roku 2011 iba pol milimetra zrážok, čo v tejto lokalite predstavuje najnižší mesačný úhrn zrážok v septembri aspoň od roku 1901.

Európska meteorologická spoločnosť usporiadala v nemeckom Berlíne v dňoch 12.-16. Septembra 2011 desiatu európsku konferenciu aplikovanej meteorológie. Zástupcovia slovenského hydrometeorologického ústavu sa tiež zúčastnili na tejto významnej meteorologickej konferencii. Program konferencie ECAM bol rozdelený do piatich programových blokov:

V priebehu marca 2011 zaznamenali pozemné a satelitné merania nad Arktídou výrazné zníženie množstva stratosférického ozónu. Nad niektorými regiónmi dosiahli jeho koncentrácie bezprecedentne nízku úroveň, keď v porovnaní s dlhodobým priemerom poklesli miestami až o 70 %. Jedna z najnižších hodnôt bola zaregistrovaná nad centrálnou Sibírou, a to 250 Dobsonovych jednotiek (DJ), čo je len 30 DJ nad úrovňou, kedy sa už toto výrazne zredukovanie ozónosféry označuje termínom „ozónová diera“. Hlavnú príčinu rýchlej deštrukcie ozónu, a to prevažne vo výške 18-23 km, možno vidieť v ešte stále vysokých koncentráciách chlórofluórokarbonových halogénov (CFCs), látok, ktoré likvidujú molekuly ozónu, a v nezvyčajne nízkych teplotách stratosféry, ktoré v priebehu februára a marca 2011 poklesli pod -78 °C.

Dňa 23. septembra o 10:04 h stredoeurópskeho letného času skončilo astronomické leto. V tento deň sa slnko nachádzalo v zenite nad rovníkom a začala astronomická jeseň. Astronomické leto však v meteorológii a klimatológii nemá praktický význam. Je to najmä preto, že začiatok a koniec astronomického leta môže byť v každom roku odlišný, jeho trvanie je teda pohyblivé. Takto definované letá by sme preto nemohli navzájom porovnávať.

Aj keď astronomické leto skončí tento rok až 23. septembra, meteorologické už máme za sebou  (meteorologické a klimatologické leto trvá od 1. júna do 31. augusta). Napriek tomu, že dlhodobé prognózy predpokladali, že leto 2011 skončí ako teplotne nadpriemerné, bolo oproti pôvodným predpokladom ešte asi o 1 °C teplejšie. A to aj napriek tomu, že sa vyskytlo aj obdobie s chladnejším počasím (najmä druhá polovica júla). Leto 2011 ako celok malo na Slovensku priemernú kladnú teplotnú odchýlku +1,6 °C nad teplotným normálom 1961-1990. Na východnom Slovensku však boli miesta, kde bolo toto leto ešte teplejšie, napríklad v Medzilaborciach malo odchýlku až +2,2 °C nad normálom. Preto leto 2011 môžeme z hľadiska štatistiky klasifikovať ako veľmi teplé.

December 2010 sa celkom určite zapíše do historických análov kvôli pomerne vysokému počtu  extrémnych prípadov počasia, ktorý bol zaznamenaný na celom svete za uplynulý mesiac. Nižšie uvádzame pre jednotlivé kontinenty prehľad najvýznamnejších a najpozoruhodnejších poveternostných extrémov, spomedzi ktorých v médiách zrejme najviac rezonovali stále pretrvávajúce povodne v Austrálii spôsobené extrémnymi zrážkami, prípadne vlna chladného počasia v západnej Európe sprevádzaná výdatnými snehovými zrážkami. Ako sme uviedli a zhodnotili v predošlom príspevku, december 2010 mal zaujímavý priebeh aj na Slovensku.

December 2010 skončil teplotne pod dlhodobým priemerom na celom území Slovenska (bol najchladnejším decembrom od roku 2001), jeho priemerná mesačná teplota dosiahla v Hurbanove hodnotu -1,4 °C (normál 1961-1990 má hodnotu 0,4 °C). Takmer všade bol aj pod hranicou normálu. Ďaleko však zaostal za mimoriadne studeným decembrom 2001, ktorého priemerná mesačná teplota dosiahla -4,7 °C. Najchladnejší december v histórii meteorologických pozorovaní sa v Hurbanove vyskytol v roku 1879 - jeho priemerná mesačná teplota dosiahla -11,3 °C. Aj na ostatnom území Slovenska skončil december ako studený - v nížinách sa jeho priemerná mesačná teplota pohybovala v intervale -1,5 °C až -3 °C, v horských dolinách severného Slovenska v intervale -4 až -6 °C. Decembrovú teplotu značne zmiernilo vianočné oteplenie, keď 23.12. v Hurbanove vystúpila maximálna teplota až na 14,6 °C.

Na začiatku septembra tohto roku sa v médiách objavila informácia o tom, že nastávajúca zima 2010/2011 by mala byť podľa všetkého najchladnejšia za posledných 1000 rokov. Nakoniec sa ukázalo, že správa, ktorá skutočne citovala poľského klimatológa Michała Kowalevskeho, je len produktom neuváženého interpretovania odborných informácií, ktoré navyše boli vytrhnuté z  kontextu celého rozhovoru. Ten sa týkal najmä hypotetických dôsledkov kolapsu Golfského prúdu na teplotný režim Európy, ktorá by sa ochladila v niektorých regiónoch aj o niekoľko stupňov Celzia. Avšak možnosť, že by k podobnému kolapsu malo dôjsť už v najbližšom období poľský klimatológ nakoniec úplne vylúčil. Nanešťastie boli média v priebehu niekoľkých dní infiltrované skreslenými informáciami o tom, že nás čaká v Európe najchladnejšia zima tisícročia, a to hlavne v dôsledku zníženiu sily Golfského prúdu o celú jednu polovicu. V priebehu nasledujúcich týždňov sa k tejto správe vyjadrili mnohí uznávaní klimatológovia (napr. Stefan Rahmstorf, Olivia Serdeczny, atď.), ktorí jednoznačne odmietli takéto tvrdenie a naznačili, že ak by aj nasledujúca zima bola chladnejšia, určite to nebude podmienené slabnutím Golfského prúdu. Ten záver koniec koncov nedávno potvrdili aj predstavitelia Met Office Hadleyho centra vo Veľkej Británii, ktorí navyše zdôraznili, že za nedávnu vlnu chladného počasia (najmä v západnej Európe a na Britských ostrovoch) nemôže vplyv morského prúdu, ktorý navyše, ako sa zdá, vôbec nestráca na svojej sile.    

V súvislosti s práve prebiehajúcou medzinárodnou konferenciou COP 16 v Cancúne vydala Svetová meteorologická organizácia (WMO) správu hodnotiacu súvislosti medzi globálnym otepľovaním a extrémne premenlivým počasím v tomto roku. Aj napriek tomu, že je ešte predčasné klimatologicky hodnotiť rok 2010, už teraz je zrejmé, že sa z hľadiska teplotných podmienok zaradí medzi vôbec najteplejšie roky v histórii. Obdobie od januára do októbra 2010 bolo takmer najteplejším obdobím od roku 1850. Desaťročie 2001-2010 bolo až o 0,46 °C teplejšie v porovnaní s dlhodobým priemerom za obdobie 1961-1990 (teplotná odchýlka dosiahla kladnú hodnotu, +0,03 °C, dokonca aj v porovnaní s obdobím 2000-2009). Ide zatiaľ o vôbec najteplejšie desaťročie v histórii meteorologických meraní. Teplota vzduchu bola v priebehu roku 2010 nadnormálna nad väčšou časťou pevnín. S výnimkou východnej časti Tichého oceánu, kde v dôsledku silnejúceho vplyvu La Niña prevládali skôr podnormálne teploty, bola väčšia časť svetových oceánov v roku 2010 výraznejšie teplejšia ako normál.