Aktuality SHMÚ

Sneh bol vždy neoddeliteľnou súčasťou zimnej prírodnej scenérie Slovenska. Okrem "estetickej" funkcie plní sneh v prírodnom prostredí celý rad nemenej významných funkcií. Snehová pokrývka je podstatnou súčasťou kolobehu vody v prírode a zásadným spôsobom ovplyvňuje formovanie veľmi špecifických teplotných pomerov v oblastiach, kde je jej výskyt viazaný na isté obdobie chladnej polovice roka. V poslednej dobe sa však zdá, že je ho, najmä v nižšie položených regiónoch, čím ďalej, tým menej a menej. Trend všeobecného úbytku snehu je však možné sledovať po celom svete. Výnimkou sú len niektoré polárne a exponovanejšie horské regióny bohaté na snehové zrážky. Ide o ďalší z možných dôsledkov klimatickej zmeny alebo je to len prejav nejakej krátkodobejšej fluktuácie podnebia? Merania nielen z pozemných meteorologických staníc, ale aj z družicového monitoringu poukazujú na skutočnosť výrazného ústupu tak priestorového rozsahu ako aj trvania snehovej pokrývky, predovšetkým v nížinách a stredohorských oblastiach Euroázie a Severnej Ameriky (o poklese sa však dá hovoriť aj v iných oblastiach sveta). Príčinou sú najmä priemerne vyššie zimné teploty vzduchu a fakt, že stále väčšie množstvo zrážok vypadavá v tejto chladnej časti roka v tekutom skupenstve. Pokles celkového množstva a rozsahu snehovej pokrývky bude mať ďalekosiahle dôsledky pre zimný turizmus, poľnohospodárstvo a vodné hospodárstvo (významne bude ovplyvnený najmä hydrologický režim vodných rokov v teplej časti roka).    

Z klimatologického hľadiska bola jeseň 2010 (IX.-XI. 2010), ktorá skončila 30. novembra 2010, teplotne normálna, ale aj napriek tomu sa vyznačovala časovo nevyrovnaným priebehom teploty vzduchu a zrážok. V Hurbanove mala jeseň 2010 priemer teploty vzduchu +10,2 °C, čo je o 0,1 °C nad dlhodobým priemerom (DP; v tomto prípade 1951-1980), v Košiciach o 0,3 °C, v Poprade o 0,2 °C a v Oravskej Lesnej o 0,1 °C nad DP 51-80. Podobné hodnotenie dostaneme aj v prípade porovnania s normálovým obdobím 1961-1990. Z mesiacov jesene 2010 bol relatívne najchladnejší október (od –3,0 °C po –1,0 °C pod normálom 61-90; priestorová odchýlka: -2,2 °C), relatívne najteplejší bol november (od +1,9 °C po +4,3 °C nad normálom 61-90; priestorová odchýlka: +3,5 °C), ktorý skončil ako teplotne mimoriadne nadnormálny. Relatívne teplejší bol juhovýchod Slovenska a chladnejší krajný západ Slovenska. Naposledy bola v Hurbanove a aj na Slovensku výrazne chladnejšia jeseň ako dlhodobý priemer v roku 2007, posledná skutočne studená jeseň bola v roku 1988. Najteplejšia jeseň bola v roku 2000.

S veľkým úspechom sa 17. septembra 2010 skončila v Zürichu (v ETH Centre – Swiss Federal Institute for Technology) výročná, v poradí už desiata konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS/ECAC 2010), na ktorej sa zúčastnilo dovedna okolo 630 delegátov zo 44 krajín sveta, predovšetkým z Európy. Na organizácii sa popri Európskej meteorologickej spoločnosti podieľali aj tri švajčiarske meteorologické inštitúcie, a to národná meteorologická a klimatologická služba MeteoSwiss, Inštitút pre atmosférický a klimatologický výskum (Institute for Atmospheric and Climate science – IACETH) a Švajčiarska spoločnosť pre meteorológiu (Schweizerische Gesellschaft für Meteorologie). Na podujatí, ktoré bolo s dvojročným odstupom opäť venované aplikovanej klimatológii, odznelo okolo 400 orálnych prednášok tematicky zameraných od problematiky klimatickej zmeny až po najnovší pokrok v oblasti numerických predpovedných modelov.

Britský profesor fyziky na Cambridge a najnovšie aj poradca britskej vlády pre otázky energetiky a klimatickej zmeny, David J.C. MacKay, vydal v roku 2009 knihu, ktorá by mala poskytnúť reálnu predstavu o možnostiach a limitoch obnoviteľných zdrojov energie prispieť k znižovania emisií skleníkových plynov a riešiť tak problém klimatickej zmeny.  Kniha vám dá vynikajúci návod k tomu, aby ste si dokázali predstaviť, čo to znamená, ak britský alebo slovenský politik povie, že potrebujeme znížiť emisie skleníkových plynov o 80 percent do roku 2050. MacKay nám nevnucuje svoje názory. Ponecháva na čitateľovi, aby sa sám rozhodol na základe čísiel, či tie ktoré vyhlásenia a plány na znižovanie emisií sú reálne. Preklad knihy vznikol ako úprimná snaha prispieť malým kúskom k riešeniu klimatických zmien a vniesť svetlo do debaty o možnostiach obnoviteľných zdrojov na Slovensku, pretože fyzikálne zákony sú u nás rovnaké, ako v Anglicku. Zrodil sa ako jedna z výziev projektu British Council s názvom Challenge Europe.

Akoby nestačilo, že oblasť Stredomoria čelí stále častejším a intenzívnejším suchám, medikány, „menší bratia“ tropických cyklón, sú silnejúcou nočnou morou kolísky európskej civilizácie. Tropické cyklóny, tiež nazývané hurikány a tajfúny, sú najpustošivejšie búrkové systémy na Zemi. Zatiaľ vznikajú iba nad tropickými oceánmi, ale existuje predpoklad, že vplyvom pokračujúceho otepľovania planéty by sa mohol ich výskyt rozšíriť. Klimatické modely totiž naznačujú, že medzi potenciálne najohrozenejšie regióny by z tohto pohľadu mohlo patriť aj husto obývané Stredomorie.

Sopky hrajú pri utváraní globálneho obrazu klímy, a najmä jeho premenlivosti dôležitú úlohu. Materiál v podobe prachových a plynných častíc, ktorý vyvrhujú pri svojej pravidelnej aktivite do vyšších vrstiev atmosféry, dokáže ovplyvniť chemické, radiačné a dynamické vlastnosti zemskej atmosféry. To, ako významne konkrétny vulkán klímu skutočne aj ovplyvní závisí hneď od niekoľkých faktorov. Popri sile samotného sopečného výbuchu a geografickej polohy sopky sú to predovšetkým chemické zloženie a množstvo vyprodukovaných častíc ako aj ich vertikálne rozloženie a koncentrácia v jednotlivých vrstvách atmosféry. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa vyvrhovaný materiál dostal do čo možno najväčších výšok a mal vysoký podiel zlúčenín na báze síry. Prítomnosť sopečných aerosólov vo výškach nad 15-20 km dokáže ovplyvniť klímu aj na niekoľko rokov.  

Zatiaľ čo obdobie mesiacov január-august 2010 bolo podľa analýz globálnych priemerných teplôt povrchu pevnín a oceánov, spolu s rovnakým obdobím roku 1998, zatiaľ najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní, leto 2010 (jún-august) skončilo globálne ako druhé najteplejšie po roku 1998 a august 2010 ako tretí najteplejší od roku 1880. Z pohľadu priemerných teplôt pevnín bol august 2010 dokonca druhý najteplejší, hneď po roku 1998. Teplota povrchu oceánov bola naopak šiesta najvyššia (spolu s rokom 1997) od začiatku meteorologických meraní. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia. 

Klimatologické leto začína 1. júna a končí 31. augusta. Aj napriek relatívne premenlivejšiemu charakteru počasia a pomerne pravidelným a výdatným zrážkam skončilo leto 2010 ako teplotne silne nadnormálne, pričom z pohľadu atmosférických zrážok bolo mimoriadne nadnormálne (prevažne na strednom Slovensku). Priemerná letná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove hodnotu 21,1 °C, čo je o 1,6 °C viac ako normál za obdobie 1961-1990 (pri porovnaní s dlhodobým priemerom, DP, 1951-1980 je teplotná odchýlka +1,7 °C). Z hľadiska priestorového hodnotenia sa pohybovali teplotné odchýlky v intervale od 1,1 do 3,2 °C. Z pohľadu historického hodnotenia išlo o 7. najteplejšie leto aspoň od roku 1871. Všetky tri letné mesiace boli teplotne nadpriemerné, dokonca aj august mal kladnú teplotnú odchýlku (+0,6 °C nad normálom 1961-1990 v Hurbanove). Najteplejším mesiacom leta 2010 bol júl, ktorý skončil ako mimoriadne teplý a umiestnil sa v prvej desiatke najteplejších júlov najmenej za posledných 150 rokov. Jeho priemerná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove 23,2 °C, čo je 3 °C nad teplotným normálom (1961-1990).

Západne od Kapverdských ostrovov vznikol včera v poradí už druhý tohtoročný hurikán a štvrtá pomenovaná tropická búrka, Danielle. Zaradil sa tak medzi klasické hurikány kapverdského typu, ktoré sú typické pre oblasť Atlantického oceánu v období vrcholiacej hurikánovej sezóny. „Kapverdské“ hurikány majú svoj pôvod v tropických vlnách a neskôr depresiách, ktorá vznikajú nad pobrežím západnej Afriky a ďalej putujú po južnom okraji rozsiahlej Azorskej tlakovej výše, popod Kapverdské ostrovy. Štádium tropickej búrky a hurikánu najčastejšie dosahujú v priestore medzi Kapverdskými ostrovmi a Malými Antilami. Keďže sa zvyknú pohybovať po veľmi pretiahnutých „parabolických“ dráhach a väčšiu časť svojho života strávia na teplým oceánom, majú vždy dostatok času sa rozvinúť do skutočne obrovských rozmerov. Aj keď len málokedy dosiahnu severoamerické pobrežie, hurikány tohto typu patria medzi najobávanejšie tropické poruchy v Atlantickom oceáne. Tento osud zrejme stretne aj Danielle, keďže sa zdá, že ešte predtým ako sa priblíži k východnému pobrežiu USA, stočí sa po parabole na severovýchod a rozplynie sa nad severným Atlantikom. Už teraz sa však pohybuje v oblasti s mimoriadne teplou povrchovou vodou oceánu (> 28°C) a veľmi priaznivými cirkulačnými podmienkami (malý vertikálny strih vetra), ktoré nahrávajú ďalšiemu, veľmi rýchlemu rozvoju Danielle do štádiu silného hurikánu. Potvrdzujú to aj predpovedné modely, ktoré očakávajú, že v rámci najbližších 24 hodín hurikán zosilnie na 3. stupeň intenzity.

„Význam vetra a prúdenia vzduchu v krajine je obrovský. Zabezpečuje presun vzduchových hmôt a tým aj presun vody a tepla v atmosfére, zvyšuje intenzitu výparu z povrchu pevnín a svetového oceánu, ovplyvňuje teplotu vzduchu a výskyt teplotných inverzií a tiež výskyt hmiel, výšku a rozloženie snehovej pokrývky, výskyt snehových závejov, je významným bioklimatologickým faktorom, vytvára a modeluje zemský povrch, prenáša pevné čiastočky na veľké vzdialenosti (napr. piesok z púští), spôsobuje eróziu pôd a hornín, presúva na veľké vzdialenosti peľ a baktérie, umožňuje rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší, ovplyvňuje lokalizáciu obytných zón, priemyselných podnikov, spaľovní a smetísk, pomáha alebo zťažuje presuny migrujúcim vtákom, ovplyvňuje leteckú, vodnú aj cestnú dopravu, a podobne.“ To je len krátky úryvok z najnovšieho knižného a odborného počinu dvojice slovenských klimatológov, Norberta Polčáka a Pavla Šťastného, ktorí dokázali svoje dlhoročné skúsenosti s problematikou vetra a jeho klimatologickým hodnotením zhutniť do prehľadnej a ucelenej monografie. Obsahovo predstavuje štúdia (,,Vplyv reliéfu na veterné pomery Slovenskej republiky“) vyvážený mix klimatologického a geografického prístupu k spracovaniu a hodnoteniu veterných pomerov Slovenska. Publikácia by mala vyjsť už v najbližších dňoch.