Aktuality SHMÚ

Podľa analýz kombinovaných teplôt povrchu pevnín a oceánov bol júl 2010 druhý najteplejší od roku 1880 (hneď po roku 1998), zatiaľ čo obdobie od začiatku roka (január až júl 2010) je, aj po zahrnutí júla, najteplejšie v histórii. Ak však berieme do úvahy len teplotu pevnín, júl 2010, ako aj obdobie január až júl 2010, skončili ako vôbec najteplejšie od začiatku meraní. Oceány sa z tohto pohľadu zaradili na piate miesto a za obdobie od januára do júla 2010 bola ich povrchová teplota hodnotená ako druhá najvyššia, hneď po roku 1998. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb, ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia. 

S pojmom teplotná inverzia si zvykneme predstaviť studené a často sychravé počasie v jesennom a zimnom období. Vyskytujú sa však aj v lete, no ich intenzita je menšia a trvajú väčšinou oveľa kratšie. Výskyt teplotných inverzií patrí ku klimatickým fenoménom, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje klimatické charakteristiky miestnej klímy a mezoklímy. Teplotné inverzie sú závislé na geografickej polohe (Polčák, 2008) a poveternostnej situácii. Najčastejšie sa vyskytujú pri radiačnom type počasia a slabom prúdení vzduchu v oblastiach tlakovej výše, menej často pri advekcii. Rozoznávame niekoľko typov inverzií. Prízemné inverzie môžeme definovať ako teplotné inverzie vznikajúce pri zemskom povrchu, ako dôsledok jeho vyžarovania, najmä v noci. V zimnom období pri nízkej výške slnka nad obzorom môžu vznikať aj cez deň.

Ničivé požiare a spaľujúce horúčavy, ktoré postihli počas tohto leta Rusko nás nepochybne presvedčili o tom, aké dramatické a zničujúce následky so sebou prináša dlhotrvajúce sucho. Na prvý pohľad sa nám môžu zdať problémy spojené s mimoriadne horúcim počasím v Rusku vzdialené, opak je však pravdou. Dokonca aj Slovensko, tešiace sa z oveľa príjemnejších klimatických pomerov, sa bude musieť v budúcnosti vyrovnať s reálnou hrozbou, súvisiacou s čoraz častejšími a dlhšie trvajúcimi obdobiami sucha. Geografická poloha Slovenska vytvára predpoklady pre existenciu dočasného nedostatku atmosférických zrážok, ktorý môže predovšetkým v prechodných ročných obdobiach a v lete spôsobiť sucho. Nedostatok, ale aj prebytok zrážok sú problémy, ktoré vedú k čoraz častejšie k závažným škodám. Dlhé časové rady denných úhrnov zrážok, ktoré sú na Slovensku k dispozícii od konca 19., resp. začiatku 20. storočia, nám umožňujú pre územie Slovenska analyzovať obdobia s nedostatkom zrážok. Aj keď výsledky priestorového hodnotenia naznačujú, že z pohľadu zrážkového deficitu patria medzi potenciálne najviac ohrozené oblasti južné regióny Slovenska, skúsenosti, hlavne z posledného štvrťstoročia, naznačujú, že riziko výskytu nedostatku zrážok pravdepodobne bude rásť aj v ostatných regiónoch Slovenska.

Prekonaním historického rekordu najvyššej teploty vzduchu v Bielorusku počas predošlého víkendu sa stal rok 2010 rokom s najvyšším počtom krajín, na území ktorých bol v priebehu jediného roka buď vyrovnaný alebo prekonaný rekord maximálnej dennej teploty. Okrem Bieloruska sa tak stalo už v ďalších 16 krajinách, ktoré dovedna pokrývajú celých 19 % rozlohy pevnín. Znamená to, že v priebehu tohto roku došlo k vyrovnaniu alebo prekonaniu teplotných rekordov na zatiaľ najväčšej ploche pevnín od začiatku meteorologických meraní teploty vzduchu. V priebehu posledného desaťročia, ktoré je dokázateľne zatiaľ najteplejšie za posledných približne 130 rokov, boli historické rekordy maximálnej teploty vzduchu prekonané v 75 krajinách sveta (33 % celkového počtu krajín). Len pre porovnanie, historické rekordy tých najnižších teplôt boli v rovnakom období prekonané len v 15 krajinách. 

Letné počasie so sebou prináša zvýšené riziko výskytu celého radu extrémnych poveternostných javov, od horúčav až po silné búrky, často sprevádzané intenzívnym dažďom, víchricami, bleskami alebo dokonca aj krúpami či tornádom. Nie sú to však len letné búrky, ktorých lokálne, ale o to intenzívnejšie zrážky môžu viesť k rozvodneniu miestnych riek, a teda k vzniku lokálnych povodní. V teplejšej časti roka sa u nás pomerne pravidelne vyskytujú poveternostné situácie cyklonálneho charakteru, kedy v priebehu pár dní spadne na pomerne veľkom území niekoľkonásobne viac vody na meter štvorcový ako za normálnych okolností za celý mesiac. Vznikajú tak regionálne rozsiahlejšie povodne, ktoré spolu s lokálnymi prívalovými a búrkovými lejakmi spôsobenými povodňami predstavujú zrejme najväčší prírodný hazard spojený s extrémnosťou letných zrážok. S pomerne vysokou istotou už dnes vieme, že prebiehajúca klimatická zmena extrémnosť letných zrážok, a teda aj povodní ešte viac zosilňuje.   

Rok 2010 skončí veľmi pravdepodobne ako jeden z najteplejších rokov, aké sme za posledných približne 130 rokov zaznamenali. Okrem končiacej „teplej“ fázy El Niña a rekordne teplých oceánov sa pod tento fakt celkom určite podpíšu aj vlny extrémnych horúčav, ktoré v priebehu posledných dvoch mesiacov zasiahli skutočne až bezprecedentným spôsobom všetky kontinenty severnej pologule, vrátane Európy. Po vlnách mimoriadne vysokých teplôt, ktoré postihli už koncom mája Pakistan a neskôr, v júni, aj rozsiahle oblasti subsaharskej Afriky, Ázie a európskej časti Ruska, sa napokon neznesiteľné horúčavy doplazili aj na starý kontinent. Aj keď sa teploty v Európe ani zďaleka nepriblížili k extrémom, aké zažili v máji obyvatelia Pakistanu (53,5 °C), udalosti z posledných týždňov ukázali, že už aj vlny 40 stupňových teplôt predstavujú pre Európanov z mnohých hľadísk problém. Ak sa však chceme dostatočne efektívne adaptovať na meniace sa klimatické podmienky, bude nevyhnutné sa naučiť čeliť týmto extrémnych prejavom počasia. Podľa najnovších štúdií budú totiž aj Slovensko postihovať horúčavy, podobné tým z roku 2003 alebo 2007, čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti. A to všetko v nie tak vzdialenej budúcnosti.  

Za obdobie posledných aspoň 50 rokov sa Zem neustále otepľuje

Tak znejú hlavné závery zatiaľ poslednej sumarizujúcej správy NOAA o stave globálnej klímy ku koncu roku 2009, zverejnenej včera (28. júla) na portáli agentúry NOAA. Viac ako 300 vedcov zo 160 výskumných tímov a 48 krajín sa v hodnotiacej správe upriamilo na 10 kľúčových klimatických indikátorov, ktoré bez výnimky poukazujú na jediný záver: vedecké dôkazy o tom, že sa svet otepľuje, sú zreteľné. Výsledky vedcov potvrdili skutočnosť, že za posledných 50 rokov sa Zem neustále otepľuje a že posledné desaťročie bolo zatiaľ najteplejšie od začiatku meteorologických meraní.

Podľa zatiaľ posledných výsledkov globálnych analýz kombinovaných teplôt pevnín a oceánov (podľa NOAA) boli mesiac jún, obdobie mesiacov apríl až jún a prvý polrok 2010 najteplejšíe od začiatku meraní globálnych teplôt. Zatiaľ čo v júni 2010 a v období mesiacov apríl až jún 2010 dosahovala globálna povrchová teplota pevnín taktiež rekordné hodnoty, v prípade obdobia prvého polroku 2010 to bolo druhé najteplejšie obdobie, hneď po roku 2007. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia. 

V pondelok, 19. júla 2010, zomrel jeden z najvplyvnejších a najznámejších klimatológov, ktorý významnou mierou prispel k pochopeniu fungovania globálneho klimatického systému a ďalekosiahlych zmien, ktorými naša planéta a predovšetkým jej klíma prechádza v posledných desaťročiach. Stephen H. Schneider zomrel nečakane počas letu zo Švédska do Londýna, pravdepodobne na následky srdcového infarktu alebo embólie, vo veku 65 rokov. „Stephen Schneider sa viac než ktokoľvek iný na tejto planéte zaslúžil o pochopenie toho, že ľudské aktivity vedú k významnej globálnej zmene klímy“, povedal o zosnulom klimatológovi ďalší významný vedec na poli klimatológie, Benjamin D. Santer. Ako vedúci II. pracovnej skupiny Tretej (TAR) a spoluautor Štvrtej hodnotiacej správy IPCC (AR4) je držiteľom Nobelovej ceny za mier.

V priebehu mája a na začiatku júna 2010 postihli mnohé regióny Slovenska výdatné celoplošné zrážky podmienené predovšetkým cyklonálnym charakterom počasia v tomto období. Okrem, na povodne mimoriadne citlivých povodí vodných tokov Ondavy, Hornádu, Tople, prípadne Myjavy, boli počas tohtoročného mája zasiahnuté aj menej exponované povodia Nitry, Žitavy, Popradu a niektorých ďalších vodných tokov na juhu stredného a východného Slovenska. Fakt, že išlo o skutočne historické májové zrážky potvrdzuje aj skutočnosť, že na takmer 400 zrážkomerných staniciach boli prekonané doposiaľ platné rekordy mesačných úhrnov zrážok za máj. Na okraj možno pripomenúť aj to, že mnohé z uvedených zrážkomerných staníc majú k dispozícii mesačné úhrny už od roku 1901. V predkladanom príspevku sme sa zamerali na štatistickú a priestorovú analýzu extrémnosti tak mesačných ako aj denných, prípadne týždenných úhrnov atmosférických zrážok, ktoré spadli na Slovensku v máji a na začiatku júna 2010.