Aktuality SHMÚ

Sopky hrajú pri utváraní globálneho obrazu klímy, a najmä jeho premenlivosti dôležitú úlohu. Materiál v podobe prachových a plynných častíc, ktorý vyvrhujú pri svojej pravidelnej aktivite do vyšších vrstiev atmosféry, dokáže ovplyvniť chemické, radiačné a dynamické vlastnosti zemskej atmosféry. To, ako významne konkrétny vulkán klímu skutočne aj ovplyvní závisí hneď od niekoľkých faktorov. Popri sile samotného sopečného výbuchu a geografickej polohy sopky sú to predovšetkým chemické zloženie a množstvo vyprodukovaných častíc ako aj ich vertikálne rozloženie a koncentrácia v jednotlivých vrstvách atmosféry. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa vyvrhovaný materiál dostal do čo možno najväčších výšok a mal vysoký podiel zlúčenín na báze síry. Prítomnosť sopečných aerosólov vo výškach nad 15-20 km dokáže ovplyvniť klímu aj na niekoľko rokov.  

Zatiaľ čo obdobie mesiacov január-august 2010 bolo podľa analýz globálnych priemerných teplôt povrchu pevnín a oceánov, spolu s rovnakým obdobím roku 1998, zatiaľ najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní, leto 2010 (jún-august) skončilo globálne ako druhé najteplejšie po roku 1998 a august 2010 ako tretí najteplejší od roku 1880. Z pohľadu priemerných teplôt pevnín bol august 2010 dokonca druhý najteplejší, hneď po roku 1998. Teplota povrchu oceánov bola naopak šiesta najvyššia (spolu s rokom 1997) od začiatku meteorologických meraní. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia. 

Klimatologické leto začína 1. júna a končí 31. augusta. Aj napriek relatívne premenlivejšiemu charakteru počasia a pomerne pravidelným a výdatným zrážkam skončilo leto 2010 ako teplotne silne nadnormálne, pričom z pohľadu atmosférických zrážok bolo mimoriadne nadnormálne (prevažne na strednom Slovensku). Priemerná letná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove hodnotu 21,1 °C, čo je o 1,6 °C viac ako normál za obdobie 1961-1990 (pri porovnaní s dlhodobým priemerom, DP, 1951-1980 je teplotná odchýlka +1,7 °C). Z hľadiska priestorového hodnotenia sa pohybovali teplotné odchýlky v intervale od 1,1 do 3,2 °C. Z pohľadu historického hodnotenia išlo o 7. najteplejšie leto aspoň od roku 1871. Všetky tri letné mesiace boli teplotne nadpriemerné, dokonca aj august mal kladnú teplotnú odchýlku (+0,6 °C nad normálom 1961-1990 v Hurbanove). Najteplejším mesiacom leta 2010 bol júl, ktorý skončil ako mimoriadne teplý a umiestnil sa v prvej desiatke najteplejších júlov najmenej za posledných 150 rokov. Jeho priemerná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove 23,2 °C, čo je 3 °C nad teplotným normálom (1961-1990).

Západne od Kapverdských ostrovov vznikol včera v poradí už druhý tohtoročný hurikán a štvrtá pomenovaná tropická búrka, Danielle. Zaradil sa tak medzi klasické hurikány kapverdského typu, ktoré sú typické pre oblasť Atlantického oceánu v období vrcholiacej hurikánovej sezóny. „Kapverdské“ hurikány majú svoj pôvod v tropických vlnách a neskôr depresiách, ktorá vznikajú nad pobrežím západnej Afriky a ďalej putujú po južnom okraji rozsiahlej Azorskej tlakovej výše, popod Kapverdské ostrovy. Štádium tropickej búrky a hurikánu najčastejšie dosahujú v priestore medzi Kapverdskými ostrovmi a Malými Antilami. Keďže sa zvyknú pohybovať po veľmi pretiahnutých „parabolických“ dráhach a väčšiu časť svojho života strávia na teplým oceánom, majú vždy dostatok času sa rozvinúť do skutočne obrovských rozmerov. Aj keď len málokedy dosiahnu severoamerické pobrežie, hurikány tohto typu patria medzi najobávanejšie tropické poruchy v Atlantickom oceáne. Tento osud zrejme stretne aj Danielle, keďže sa zdá, že ešte predtým ako sa priblíži k východnému pobrežiu USA, stočí sa po parabole na severovýchod a rozplynie sa nad severným Atlantikom. Už teraz sa však pohybuje v oblasti s mimoriadne teplou povrchovou vodou oceánu (> 28°C) a veľmi priaznivými cirkulačnými podmienkami (malý vertikálny strih vetra), ktoré nahrávajú ďalšiemu, veľmi rýchlemu rozvoju Danielle do štádiu silného hurikánu. Potvrdzujú to aj predpovedné modely, ktoré očakávajú, že v rámci najbližších 24 hodín hurikán zosilnie na 3. stupeň intenzity.

„Význam vetra a prúdenia vzduchu v krajine je obrovský. Zabezpečuje presun vzduchových hmôt a tým aj presun vody a tepla v atmosfére, zvyšuje intenzitu výparu z povrchu pevnín a svetového oceánu, ovplyvňuje teplotu vzduchu a výskyt teplotných inverzií a tiež výskyt hmiel, výšku a rozloženie snehovej pokrývky, výskyt snehových závejov, je významným bioklimatologickým faktorom, vytvára a modeluje zemský povrch, prenáša pevné čiastočky na veľké vzdialenosti (napr. piesok z púští), spôsobuje eróziu pôd a hornín, presúva na veľké vzdialenosti peľ a baktérie, umožňuje rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší, ovplyvňuje lokalizáciu obytných zón, priemyselných podnikov, spaľovní a smetísk, pomáha alebo zťažuje presuny migrujúcim vtákom, ovplyvňuje leteckú, vodnú aj cestnú dopravu, a podobne.“ To je len krátky úryvok z najnovšieho knižného a odborného počinu dvojice slovenských klimatológov, Norberta Polčáka a Pavla Šťastného, ktorí dokázali svoje dlhoročné skúsenosti s problematikou vetra a jeho klimatologickým hodnotením zhutniť do prehľadnej a ucelenej monografie. Obsahovo predstavuje štúdia (,,Vplyv reliéfu na veterné pomery Slovenskej republiky“) vyvážený mix klimatologického a geografického prístupu k spracovaniu a hodnoteniu veterných pomerov Slovenska. Publikácia by mala vyjsť už v najbližších dňoch.

V posledných dňoch boli obyvatelia na Slovensku konfrontovaní s mimoriadne prudkými až ničivými prejavmi búrkovej činnosti. Intenzívne prívalové zrážky z nedele, 15. augusta 2010, ktorých hodinová intenzita dosiahla v niektorých najzasiahnutejších regiónoch aj viac ako 50 mm (litrov na m²), viedli k vzniku náhlych povodní, predovšetkým v oblasti Hornej Nitry (najmä povodie Handlovky), Žiarskej kotliny (povodie Lutilského potoka), Turca a Žilinskej kotliny. O deň neskôr, 16. augusta, sa situácia zopakovala, pričom k výdatným zrážkam sa, najmä na východnom Slovensku, pripojil aj silný nárazový vietor. Ten v niektorých obciach spôsobil vážne materiálne škody. Túto situáciu podmienilo zvlnené frontálne rozhranie, ktoré sa len veľmi pomaly presúvalo smerom na východ. Situáciu skomplikovala aj skutočnosť, že okrem výraznéhoteplotného kontrastu, ktorý vznikol na tomto rozhraní, bol prechod frontálneho systému cez územie Slovenska, Maďarska a Poľska spojený aj s pomerne výrazným strihom výškového prúdenia, čo viedlo v niektorých prípadoch k vzniku supercelárnych búrok. Tie boli v niektorých regiónoch dokonca sprevádzane trombami (juh stredného Slovenska – Sebechleby) a tornádami (Maďarsko).

Podľa analýz kombinovaných teplôt povrchu pevnín a oceánov bol júl 2010 druhý najteplejší od roku 1880 (hneď po roku 1998), zatiaľ čo obdobie od začiatku roka (január až júl 2010) je, aj po zahrnutí júla, najteplejšie v histórii. Ak však berieme do úvahy len teplotu pevnín, júl 2010, ako aj obdobie január až júl 2010, skončili ako vôbec najteplejšie od začiatku meraní. Oceány sa z tohto pohľadu zaradili na piate miesto a za obdobie od januára do júla 2010 bola ich povrchová teplota hodnotená ako druhá najvyššia, hneď po roku 1998. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb, ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia. 

S pojmom teplotná inverzia si zvykneme predstaviť studené a často sychravé počasie v jesennom a zimnom období. Vyskytujú sa však aj v lete, no ich intenzita je menšia a trvajú väčšinou oveľa kratšie. Výskyt teplotných inverzií patrí ku klimatickým fenoménom, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje klimatické charakteristiky miestnej klímy a mezoklímy. Teplotné inverzie sú závislé na geografickej polohe (Polčák, 2008) a poveternostnej situácii. Najčastejšie sa vyskytujú pri radiačnom type počasia a slabom prúdení vzduchu v oblastiach tlakovej výše, menej často pri advekcii. Rozoznávame niekoľko typov inverzií. Prízemné inverzie môžeme definovať ako teplotné inverzie vznikajúce pri zemskom povrchu, ako dôsledok jeho vyžarovania, najmä v noci. V zimnom období pri nízkej výške slnka nad obzorom môžu vznikať aj cez deň.

Ničivé požiare a spaľujúce horúčavy, ktoré postihli počas tohto leta Rusko nás nepochybne presvedčili o tom, aké dramatické a zničujúce následky so sebou prináša dlhotrvajúce sucho. Na prvý pohľad sa nám môžu zdať problémy spojené s mimoriadne horúcim počasím v Rusku vzdialené, opak je však pravdou. Dokonca aj Slovensko, tešiace sa z oveľa príjemnejších klimatických pomerov, sa bude musieť v budúcnosti vyrovnať s reálnou hrozbou, súvisiacou s čoraz častejšími a dlhšie trvajúcimi obdobiami sucha. Geografická poloha Slovenska vytvára predpoklady pre existenciu dočasného nedostatku atmosférických zrážok, ktorý môže predovšetkým v prechodných ročných obdobiach a v lete spôsobiť sucho. Nedostatok, ale aj prebytok zrážok sú problémy, ktoré vedú k čoraz častejšie k závažným škodám. Dlhé časové rady denných úhrnov zrážok, ktoré sú na Slovensku k dispozícii od konca 19., resp. začiatku 20. storočia, nám umožňujú pre územie Slovenska analyzovať obdobia s nedostatkom zrážok. Aj keď výsledky priestorového hodnotenia naznačujú, že z pohľadu zrážkového deficitu patria medzi potenciálne najviac ohrozené oblasti južné regióny Slovenska, skúsenosti, hlavne z posledného štvrťstoročia, naznačujú, že riziko výskytu nedostatku zrážok pravdepodobne bude rásť aj v ostatných regiónoch Slovenska.

Prekonaním historického rekordu najvyššej teploty vzduchu v Bielorusku počas predošlého víkendu sa stal rok 2010 rokom s najvyšším počtom krajín, na území ktorých bol v priebehu jediného roka buď vyrovnaný alebo prekonaný rekord maximálnej dennej teploty. Okrem Bieloruska sa tak stalo už v ďalších 16 krajinách, ktoré dovedna pokrývajú celých 19 % rozlohy pevnín. Znamená to, že v priebehu tohto roku došlo k vyrovnaniu alebo prekonaniu teplotných rekordov na zatiaľ najväčšej ploche pevnín od začiatku meteorologických meraní teploty vzduchu. V priebehu posledného desaťročia, ktoré je dokázateľne zatiaľ najteplejšie za posledných približne 130 rokov, boli historické rekordy maximálnej teploty vzduchu prekonané v 75 krajinách sveta (33 % celkového počtu krajín). Len pre porovnanie, historické rekordy tých najnižších teplôt boli v rovnakom období prekonané len v 15 krajinách.