Aktuality SHMÚ

Letné počasie so sebou prináša zvýšené riziko výskytu celého radu extrémnych poveternostných javov, od horúčav až po silné búrky, často sprevádzané intenzívnym dažďom, víchricami, bleskami alebo dokonca aj krúpami či tornádom. Nie sú to však len letné búrky, ktorých lokálne, ale o to intenzívnejšie zrážky môžu viesť k rozvodneniu miestnych riek, a teda k vzniku lokálnych povodní. V teplejšej časti roka sa u nás pomerne pravidelne vyskytujú poveternostné situácie cyklonálneho charakteru, kedy v priebehu pár dní spadne na pomerne veľkom území niekoľkonásobne viac vody na meter štvorcový ako za normálnych okolností za celý mesiac. Vznikajú tak regionálne rozsiahlejšie povodne, ktoré spolu s lokálnymi prívalovými a búrkovými lejakmi spôsobenými povodňami predstavujú zrejme najväčší prírodný hazard spojený s extrémnosťou letných zrážok. S pomerne vysokou istotou už dnes vieme, že prebiehajúca klimatická zmena extrémnosť letných zrážok, a teda aj povodní ešte viac zosilňuje.   

Rok 2010 skončí veľmi pravdepodobne ako jeden z najteplejších rokov, aké sme za posledných približne 130 rokov zaznamenali. Okrem končiacej „teplej“ fázy El Niña a rekordne teplých oceánov sa pod tento fakt celkom určite podpíšu aj vlny extrémnych horúčav, ktoré v priebehu posledných dvoch mesiacov zasiahli skutočne až bezprecedentným spôsobom všetky kontinenty severnej pologule, vrátane Európy. Po vlnách mimoriadne vysokých teplôt, ktoré postihli už koncom mája Pakistan a neskôr, v júni, aj rozsiahle oblasti subsaharskej Afriky, Ázie a európskej časti Ruska, sa napokon neznesiteľné horúčavy doplazili aj na starý kontinent. Aj keď sa teploty v Európe ani zďaleka nepriblížili k extrémom, aké zažili v máji obyvatelia Pakistanu (53,5 °C), udalosti z posledných týždňov ukázali, že už aj vlny 40 stupňových teplôt predstavujú pre Európanov z mnohých hľadísk problém. Ak sa však chceme dostatočne efektívne adaptovať na meniace sa klimatické podmienky, bude nevyhnutné sa naučiť čeliť týmto extrémnych prejavom počasia. Podľa najnovších štúdií budú totiž aj Slovensko postihovať horúčavy, podobné tým z roku 2003 alebo 2007, čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti. A to všetko v nie tak vzdialenej budúcnosti.  

Za obdobie posledných aspoň 50 rokov sa Zem neustále otepľuje

Tak znejú hlavné závery zatiaľ poslednej sumarizujúcej správy NOAA o stave globálnej klímy ku koncu roku 2009, zverejnenej včera (28. júla) na portáli agentúry NOAA. Viac ako 300 vedcov zo 160 výskumných tímov a 48 krajín sa v hodnotiacej správe upriamilo na 10 kľúčových klimatických indikátorov, ktoré bez výnimky poukazujú na jediný záver: vedecké dôkazy o tom, že sa svet otepľuje, sú zreteľné. Výsledky vedcov potvrdili skutočnosť, že za posledných 50 rokov sa Zem neustále otepľuje a že posledné desaťročie bolo zatiaľ najteplejšie od začiatku meteorologických meraní.

Podľa zatiaľ posledných výsledkov globálnych analýz kombinovaných teplôt pevnín a oceánov (podľa NOAA) boli mesiac jún, obdobie mesiacov apríl až jún a prvý polrok 2010 najteplejšíe od začiatku meraní globálnych teplôt. Zatiaľ čo v júni 2010 a v období mesiacov apríl až jún 2010 dosahovala globálna povrchová teplota pevnín taktiež rekordné hodnoty, v prípade obdobia prvého polroku 2010 to bolo druhé najteplejšie obdobie, hneď po roku 2007. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia. 

V pondelok, 19. júla 2010, zomrel jeden z najvplyvnejších a najznámejších klimatológov, ktorý významnou mierou prispel k pochopeniu fungovania globálneho klimatického systému a ďalekosiahlych zmien, ktorými naša planéta a predovšetkým jej klíma prechádza v posledných desaťročiach. Stephen H. Schneider zomrel nečakane počas letu zo Švédska do Londýna, pravdepodobne na následky srdcového infarktu alebo embólie, vo veku 65 rokov. „Stephen Schneider sa viac než ktokoľvek iný na tejto planéte zaslúžil o pochopenie toho, že ľudské aktivity vedú k významnej globálnej zmene klímy“, povedal o zosnulom klimatológovi ďalší významný vedec na poli klimatológie, Benjamin D. Santer. Ako vedúci II. pracovnej skupiny Tretej (TAR) a spoluautor Štvrtej hodnotiacej správy IPCC (AR4) je držiteľom Nobelovej ceny za mier.

V priebehu mája a na začiatku júna 2010 postihli mnohé regióny Slovenska výdatné celoplošné zrážky podmienené predovšetkým cyklonálnym charakterom počasia v tomto období. Okrem, na povodne mimoriadne citlivých povodí vodných tokov Ondavy, Hornádu, Tople, prípadne Myjavy, boli počas tohtoročného mája zasiahnuté aj menej exponované povodia Nitry, Žitavy, Popradu a niektorých ďalších vodných tokov na juhu stredného a východného Slovenska. Fakt, že išlo o skutočne historické májové zrážky potvrdzuje aj skutočnosť, že na takmer 400 zrážkomerných staniciach boli prekonané doposiaľ platné rekordy mesačných úhrnov zrážok za máj. Na okraj možno pripomenúť aj to, že mnohé z uvedených zrážkomerných staníc majú k dispozícii mesačné úhrny už od roku 1901. V predkladanom príspevku sme sa zamerali na štatistickú a priestorovú analýzu extrémnosti tak mesačných ako aj denných, prípadne týždenných úhrnov atmosférických zrážok, ktoré spadli na Slovensku v máji a na začiatku júna 2010.

Posledné družicové zábery satelitu Jason-2 zachytávajúce výšku hladiny Tichého oceánu zo začiatku júna 2010 naznačujú, že zatiaľ posledná teplá fáza oscilácie ENSO (El Niño - Southern Oscillation)  je už minulosťou a postupne ju nahrádza jej chladnejší mód, La Niña. Výrazný modrý pás viditeľný v strede obrázku naznačuje prítomnosť chladnejšej oceánskej vody v priestore okolo rovníka. Súčasne ide o oblasť, v ktorej výška hladiny oceánu dosahuje nižšie hodnoty ako je v tomto regióne normálne. Popri tom je však možné na obrázku ešte stále vidieť aj pozostatky teplejšej vody (červená a žltá farba), ktoré sa sústreďujú vo viac-menej izolovaných regiónoch severne a južne od rovníka a sú pripomienkou ešte prednedávnom existujúceho súvislého bazénu teplej oceánskej vody akumulovanej počas El Niña.     

Tohtoročná jar a obdobie mesiacov január až máj lámu teplotné rekordy.

Globálne kombinované teploty povrchu pevnín a oceánov zaznamenali v tomto roku, podľa posledných správ NOAA (Národný úrad pre podnebie a oceány), doposiaľ najvyššie  teploty v máji a v období mesiacov  marec až máj  a január až máj, minimálne od roku 1880. Celosvetový teplotný priemer povrchu pevnín pre mesiace máj a marec až máj dosiahol rekordné hodnoty, zatiaľ čo teplota povrchu oceánov dosiahla druhé najväčšie hodnoty, hneď po roku 1998. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia.

Zmena klímy by podľa novej štúdie, ktorá vznikla v spolupráci rakúskych výskumných pracovníkov a pracovníkov univerzity Exeter, mohla spôsobiť rastúce a nepredvídateľné riziko v horských oblastiach. Štúdia analyzuje vplyv dvoch extrémnych udalostí, a to vlny horúčav z roku 2003 a povodní z roku 2005 vo východných Alpách. Na príklade týchto dvoch udalostí štúdia demonštruje, aký dopad, aj za predpokladu častejšieho výskytu v dôsledku meniacej sa klímy, by mohli mať takéto udalosti na alpský región a komunity v ňom existujúce.

Štúdia britských vedcov predpovedá častejší výskyt povodní a období sucha. Tento stav by mal pretrvať aj niekoľko desaťročí potom, ako sa nám podarí stabilizovať globálnu teplotu vzduchu. Najnovšia analýza prináša dôkazy o tom, že globálne otepľovanie bude aj naďalej prinášať „zmätok“ do charakteru globálneho počasia, a to aj niekoľko desaťročí potom, ako sa nám podarí znížiť emisie skleníkových plynov.