Aktuality SHMÚ

Útvar hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, a ďalšími partnerskými mestami Paríž, Bilbao a Manchester, ako aj s prestížnym Fraunhofer Institut z Nemecka, publikoval začiatkom novembra tohto roku rozsiahlu analytickú monografiu – Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Nový klimatický Atlas Bratislavy, ktorý je výsledkom rozsiahlej spolupráce v rámci európskeho projektu Klimaticky prispôsobivé mestá a infraštruktúry (Climate Resilient Cities and Infrastructures – RESIN), prináša detailné hodnotenie citlivosti a zraniteľnosti (aj rizík) jednotlivých mestských častí Bratislavy na vybrané prejavy zmeny klímy na Slovensku, vrátane nepriaznivých vplyvov extrémnych vĺn horúčav a intenzívnych prívalových zrážok na obyvateľstvo, cestnú infraštruktúru a budovy. Na príprave Atlasu sa autorsky spolupodieľal aj Slovenský hydrometeorologický ústav (Odbor Klimatologická služba). Publikácia je verejnosti dostupná v digitálnej verzii na stránke Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojej nedávnej správe o Stave klimatologických služieb za rok 2020 (State of Climate Services 2020 Report) uvádza, že za posledných 50 rokov bolo viac ako 11 000 prírodných katastrof (79 % z celkového počtu) spojených s nepriaznivým prejavmi počasia a klímy, pričom si dohromady vyžiadali 2 milióny úmrtí (56 % všetkých úmrtí spôsobených prírodnými pohromami) a hospodárske straty/škody boli vyčíslené na 3,6 biliónov amerických dolárov (75 % všetkých škôd). Zatiaľ čo priemerný počet úmrtí zaznamenaných pri jednotlivých prírodných katastrofách sa v období rokov 1970 až 2019 znížil o jednu tretinu, počet zaznamenaných katastrof sa naopak zvýšil až päťnásobne a hospodárske straty sa podľa novej multi-sektorovej analýzy zvýšili až sedemnásobne. V období poslednej dekády (2010-2019) vzrástol celkový počet prírodných katastrof spôsobených extrémnym počasím a klímou o 14 % v porovnaní s poslednou dekádou 20. storočia (1991-2000).

Práve sme sprístupnili web stránku SHMÚ optimalizovanú pre mobilné zariadenia.  Ponúkame tak dáta a údaje pre širší okruh priaznivcov v ľahko dostupnom a zrozumiteľnom formáte.

Uplynulý víkend bol pre hydrológov výnimočný. V sobotu 31. októbra skončil starý hydrologický rok a v nedeľu 1. novembra začal nový. Posledný deň starého hydrologického roka poznajú hydrológovia pod názvom HYSIL – hydrologický Silvester. Hydrologický rok je určený tak, aby všetky spadnuté zrážky v danom roku tiež aj odtiekli. Predpokladá sa, že väčšina zrážok, ktoré spadnú v počas novembra a v decembra je na horách už vo forme snehu, kde sa akumulujú. Roztopia sa a odtečú až v jarnom období nasledujúceho roka.

Október 2020 - Na väčšine územia teplotne nadnormálny a zrážkovo silne až mimoriadne nadnormálny.

Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Slovenským hydrometeorologickým ústavom predstavuje webovú aplikáciu dnesdycham.sk s cieľom zvyšovať povedomie verejnosti v oblasti kvality ovzdušia na Slovensku.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) oficiálne potvrdila, že v oblasti Tichého oceánu sa vyvinul fenomén La Niña (chladná fáza oscilačného módu ENSO), ktorý ovplyvňuje teplotu vzduchu, atmosférické zrážky a atmosférickú cirkuláciu v mnohých častiach sveta a predpokladá sa, že pretrvá aj začiatkom budúceho roka. Takisto sa predpokladá, že tohtoročná La Niňa bude mierna až silná. Naposledy bola silná La Niňa zaznamenaná v rokoch 2010 – 2011 a viedla k niektorým veľmi pozoruhodným klimatickým a hydrologickým dôsledkom (napr. globálny pokles hladiny oceánov o 5 mm medzi rokmi 2010 a 2011). Aj napriek tomu, že fenomén La Niňa bude mať prevažne [priamy] mierne ochladzujúci účinok v oblasti centrálneho a východného Tichého oceánu, nepredpokladá sa, že ENSO významne ovplyvní globálnu teplotu v roku 2020 (teplotný účinok ENSO je merateľný približne 6 mesiacov po vrcholení silných El Niňo/La Niňa fenoménov), ktorá veľmi pravdepodobne bude 1. až 3. najvyššia aspoň od roku 1880.

Ako bolo už uvedené v predošlom článku, meteorologická stanica na Lomnickom štíte, nachádzajúca sa na najvyššom trvalo osídlenom mieste na Slovensku (2635 m n.m.), oslávila na začiatku októbra tohto roku 80. výročie svojho založenia (1. októbra 1940). Relatívne vysoká nadmorská výška v kombinácii s výraznou štítovou polohou (podmienky voľnej atmosféry) zásadne podmieňujú veľmi osobitý charakter poveternostných a klimatických podmienok, ktoré sú skôr typické pre oblasti v blízkosti polárneho kruhu. V nasledujúcom texte ponúkame, okrem krátkeho historického exkurzu, aj zhodnotenie meteorologických meraní a pozorovaní, ktoré s výnimkou krátkeho prerušenia, medzi januárom 1945 a decembrom 1946, trvajú úspešne až do dnešných dní a ponúkajú zaujímavý pohľad na unikátne meteorologické podmienky vysokohorského prostredia. V závere článku prinášame obsiahlejšie tabelárne zhodnotenie historických denných, mesačných, sezónnych a ročných extrémov vybraných charakteristík meteorologických prvkov (teplota vzduchu, atmosférické zrážky, snehová pokrývka, slnečný svit, rýchlosť vetra), dostupných prevažne od roku 1940.

Slovensko, malá krajina v strede Európy, v sebe ukrýva nesmiernu rozmanitosť. Dlhé lány v nížinách, široké kotliny, či úzke údolia preťaté riekami a potokmi, nad ktorými sa dvíhajú zalesnené hory karpatského oblúka. Významnú zmenu je možné badať pri cestovaní naprieč krajinou na severe, kde dominuje alpínsky charakter skalných masívov najvyšších partií Karpát. Najdominantnejšie a najvyššie sa dvíhajú vo Vysokých Tatrách, ktoré napriek svojej relatívne malej ploche predstavujú jedinečný ekosystém vysokohorského masívu so špecifickou flórou a klimatickými podmienkami.       

Vzhľadom na ubúdanie zrážok, kedy nám za predchádzajúcich 24 hodín k dnešnému dňu (15. 10. 2020) k 6. hod ráno síce pršalo na celom území Slovenska, ale bolo ich výrazne menej, sa povodňová  situácia najmä na tokoch Hornád, Hnilec a Bodva pomaly zlepšuje.