Aktuality SHMÚ

Začiatok nového kalendárneho roka sa po roku opäť niesol v znamení mimoriadne teplého počasia, ktoré prinieslo rad rekordných zápisov do našej údajovej evidencie, predovšetkým v širšom okolí Tatier a na severovýchode Slovenska. V mnohých prípadoch bol prvý a/alebo druhý deň roka 2023 na našich meteorologických staniciach najteplejším v rámci celého mesiaca Január tak z pohľadu maximálnej, minimálnej dennej, priemernej dennej, ale aj nočnej minimálnej teploty vzduchu. Niektoré nové extrémy boli pritom zaregistrované s nesmierne vysokým rozdielom v porovnaní s predchádzajúcimi najvyššími hodnotami, a to aj na klimatologicky najvýznamnejších, vyše 60 rokov prevádzkovaných staniciach. V tomto príspevku sme pre vás operatívne pripravili rámcové klimatologické zhrnutie zaznamenaných extrémov.

V posledných rokoch v sieti našich meracích staníc evidujeme opakované zaznamenanie mimoriadne dlhých neprerušených období bez výskytu tzv. ľadových dní. Lokálne až extrémne dlhé takéto obdobia sa skončili aj aktuálne v priebehu prvej polovice prebiehajúceho záverečného mesiaca tohto kalendárneho roka.

Jeseň, z teplotného hľadiska skončila ako 15. najteplejšia, resp. 78. najchladnejšia aspoň od roku 1931. Štatisticky významné (sezónne) odchýlky sa nevyskytli a tak ju charakterizujeme po teplotnej stránke ako normálnu. Odchýlky od dlhodobého priemeru 1991 – 2020 sa pohybovali od 0,0 °C do +1,2 °C, z toho vyplýva, že na celom území Slovenska boli kladné odchýlky. V porovnaní s jednotlivými normálmi (definovaný ako priemer alebo suma za 30 ročné obdobie určitého meteorologického prvku alebo charakteristiky) bola jeseň 2022 o +0,7 °C teplejšia ako hodnota za obdobie 1991 – 2020, resp. o +1,2 °C ako za 1981 – 2010, resp. +1,4 °C ako za 1961 – 1990. Jeseň 2022 bola 1 °C chladnejšia ako najteplejšia jeseň v r. 2019, resp. +3,6 °C teplejšia ako najchladnejšia jeseň v r. 1931 a to aspoň od r. 1931.

V kalendári prichádza čas na trojicu zimných mesiacov. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, asi tak ako najdlhšie mohli v jednotlivých častiach Slovenska trvať situácie, ktoré niesli skutočne zimný charakter? Klimatologická odpoveď na túto otázku môže byť vyjadrená napr. v podobe hodnotenia najdlhšieho neprerušeného trvania charakteristických dní so zápornou hodnotou teploty vzduchu. V súčasných klimatických podmienkach posledného zhruba tridsaťročia však na rekordne dlhé série dní s mrazivým počasím zväčša len spomíname.

Za posledných 30 rokov sa teplota vzduchu v Európe zvýšila viac ako dvojnásobne v porovnaní s globálnym priemerom, čo je najviac zo všetkých kontinentov. S pokračujúcim trendom otepľovania budú, podľa novej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), extrémne horúčavy, požiare, povodne a ďalšie prejavy zmeny klímy výrazne ovplyvňovať spoločnosť, ekonomiku a ekosystémy. Správa o stave klímy v Európe zameraná na rok 2021 bola vytvorená v spolupráci so službou Copernicus Climate Change Service (C3S), ktorá je platformou Európskej únie (EÚ) pre zmenu klímy. Táto správa poskytuje informácie o stúpajúcej teplote, pevninských a morských vlnách horúčav, extrémnych prejavoch počasia, meniacom sa charaktere atmosférických zrážok a ústupe ľadovcov a snehovej pokrývky.

V súčasnosti pozorujeme na viacerých druhoch listnatých drevín tzv. sekundárne pučanie listov (napríklad na buku či breze, ktoré počas leta opadli). Tento jav je v našich klimatických podmienkach veľmi vzácny, pričom je skôr typický v subtropických oblastiach Európy.

Pretrvávajúci nedostatok atmosférických zrážok v kombinácii s mimoriadne až extrémne vysokými hodnotami teploty vzduchu si v tomto roku začínajú vyberať svoju daň v podobe zhoršujúceho sa stavu vegetácie lesných porastov v niektorých južne situovaných pohoriach na Slovensku. Výrazné negatívne dopady na ostatné dreviny síce zatiaľ neboli pozorované, no v prípade, že nepriaznivé poveternostné podmienky (sucho a vysoké teploty vzduchu) budú aj naďalej pretrvávať v priebehu tohtoročného leta, predpokladáme, že symptómy väčšieho stresu sa začnú prejavovať už v najbližších týždňoch aj v prípade iných druhov lesných drevín.

S pokračujúcou a postupne akcelerujúcou zmenou klímy rastie pravdepodobnosť, že odchýlka ročnej globálnej teploty (v porovnaní s priemerom za obdobie 1850 – 1900) v aspoň jednom roku v období 2022 – 2026 dosiahne alebo prekročí hodnotu +1,5 °C (1,5 K), uvádza sa v najnovšom hodnotení prognóz vývoja globálnej klímy (The Global Annual to Decadal Climate Update). Ročný a dekádny výhľad vybraných indikátorov globálnej klímy pripravuje každoročne pod záštitou Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) meteorologická služba Spojeného kráľovstva (Met Office).

Dovoľujeme si Vás upozorniť, že vyšlo nové číslo Bulletinu meteorológia a klimatológia (MaK). Bulletin prešiel výraznejšou zmenou, a to grafickou aj obsahovou. Podstatnou zmenou je rozšírenie Bulletinu MaK o informácie, ktoré boli doposiaľ súčasťou jednotlivých Agrometeorologických a fenologických informácií pre západ, stred a východ Slovenska a taktiež o údaje zverejňované v rámci publikácie Mesačný priebeh meteorologických prvkov Košice – letisko. Agrometeorologické a fenologické informácie ako aj Mesačný priebeh meteorologických prvkov Košice – letisko už z tohto dôvodu nebudú samostatne vydávané.

Aj napriek tomu, že priemerná globálna teplota dočasne poklesla v dôsledku studenej fázy tichomorskej ENSO oscilácie - La Niña prebiehajúcej v rokoch 2020 – 2022, rok 2021 bol na základe údajov šiestich klimatologických centier (GISS NASA, NOAA, ECMWF, Met Office, JRA a Berkeley) a konsolidovaných údajov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) jedným zo siedmich najteplejších rokov v histórií meraní. Očakáva sa, že globálne otepľovanie a ďalšie dlhodobé trendy zmeny klímy budú v dôsledku rekordných úrovní skleníkových plynov zachytávajúcich teplo v atmosfére aj naďalej pokračovať.