Aktuality SHMÚ

Výpočet dlhodobých priemerov klimatických prvkov a ich charakteristík pre rôzne obdobia, vrátane normálových, patrí k základným úlohám meteorologických služieb. Za normálové obdobie je vo všeobecnosti považované akékoľvek 30-ročné obdobie. Pre celosvetové porovnanie stavu klímy však Svetová meteorologické organizácia (WMO) stanovila niektoré 30-ročné obdobia za štandardné normálové obdobia. Podľa WMO sú to tridsaťročia 1901 – 1930, 1931 – 1960, 1961 – 1990 a 1991 – 2020. Normály umožňujú robiť porovnania v širšom územnom priestore, kvantifikovať zmeny charakteristík oproti predchádzajúcim obdobiam a takto hodnotiť stav klimatického systému a jeho variabilitu v regionálnom meradle. Pomocou normálov môžeme kvantitatívne vyjadriť extremalitu kratších období, alebo jednotlivých rokov, či mesiacov.

Na zoznam „oslávencov“ výnimočných výročí sa v rýchlom slede pripája ďalšia významná slovenská meteorologická (klimatologická) stanica, tentokrát z nášho hlavného mesta. Tamojšia profesionálna letecká stanica, ktorá pre nás zbiera(la) údaje o počasí postupne na starom aj súčasnom letisku, započala svoju aktivitu pred rovným storočím. Popri obhliadnutiu sa za jej históriou sme vám aj dnes pripravili niektoré hlavné skutočnosti z mimoriadne cenného časového radu príslušných údajov, ktorý máme pre odborné analýzy k dispozícii prakticky úplne kompletný.

V tomto článku sme pre Vás pripravili zhodnotenie sucha na Slovensku za rok 2021. Sucho je rozdelené do podoblastí - meteorologické sucho, pôdne sucho a taktiež sme pridali zhodnotenie dopadov sucha na poľnohospodárstvo a lesníctvo.

Uplynulý silvestrovský aj sviatočný novoročný deň sa na nemalej časti Slovenska niesol v znamení mimoriadne teplého počasia, ktoré prinieslo rad rekordných zápisov do našej údajovej evidencie. V mnohých prípadoch sme na našich meteorologických staniciach zaznamenali najteplejší deň v rámci celého decembra, resp. predovšetkým januára tak z pohľadu maximálnej, minimálnej, ako aj priemernej dennej teploty vzduchu. V tomto príspevku sme pre Vás operatívne pripravili stručné klimatologické zhrnutie zaznamenaných extrémov.

Meteorologické pozorovania na košickom letisku, zrejme najdôležitejšej meteorologickej/klimatologickej stanice na východnom Slovensku, práve v tomto čase oslavujú významný míľnik svojej histórie. Časový úsek v rokoch, ktorý uplynul od položenia ich základov, musíme odteraz označovať už trojciferným číslom. V tomto zhrnutí si v krátkosti pripomenieme históriu tamojších pozorovaní a pridáme základné klimatologické informácie, spracované z bohatého súboru zaznamenaných údajov z tejto stanice.

Zdá sa, že podľa aktuálnej predpovede SHMÚ bude na Štedrý deň "pod snehom" väčšia časť územia Slovenska, s výnimkou južných častí západného, stredného a východného Slovenska. Vianočné sviatky sa často spájajú s idealizovaným obrazom krajiny pokrytej snehom aký možno vidieť na vianočných pohľadniciach, počuť v koledách a v rozprávkach zobrazujúcich "biele Vianoce". Do akej miery sa však tieto predstavy o dokonalých Vianociach so snehom zakladajú na realite? V nasledujúcej analýze prinášame výsledky štatistického hodnotenia klimatickej pravdepodobnosti výskytu celkovej snehovej pokrývky na Slovensku v období Vianočných sviatkov (24.-26. decembra).

Hoci od počasia v chladnom polroku očakávame v prvom rade nástup a pretrvávanie mrazov, v súčasnej klíme zostávame čoraz častejšie sklamaní. Napríklad aj pred rokom sme v tomto čase na Slovensku zažívali decembrové obdobie, počas ktorého si mrazy dali naozaj neobvykle dlhú prestávku. V nasledujúcej analýze sme pripravili prehľad toho, ako najdlhšie sme sa na Slovensku museli „zaobísť“ bez mrazov práve v tejto časti roka, pre ktorú je na programe počasia mráz naopak charakteristický.

Na pôde štátneho podniku Lesy SR v Banskej Bystrici sa v utorok (12. 10. 2021) uskutočnilo ocenenie najaktívnejších reportérov monitoringu sucha z radov lesníkov. 

Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila 16. septembra 2021 v poradí už tretiu správu „United in Science 2021“, ktorá aj s ohľadom na nedávno publikovanú Šiestu správu IPCC (AR6) sumarizuje najdôležitejšie poznatky o súčasnom stave globálneho klimatického systému a faktoroch ovplyvňujúcich jeho dlhodobý (aj budúci) vývoj. Účelom správy je, okrem iného, priaznivo motivovať signatárske krajiny Rámcového dohovoru o zmene klímy k razantnejšiemu a ambicióznejšiemu progresu v prijímaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy na nadchádzajúcej konferencii COP26 v škótskom meste Glasgow (31. októbra – 12. novembra 2021). Jedným z hlavných záverov správy je, že pokles ekonomickej aktivity v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 nespomalil priebeh zmeny klímy. Nič dokonca nenasvedčuje tomu, že by sme boli „ekologickejší“, keďže emisie oxidu uhličitého po dočasnom poklese v dôsledku ekonomického spomalenia opäť rýchlo narastajú a nie sú ani zďaleka blízko stanovených cieľov pre znižovanie emisií. Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sú aj napriek pandémii COVID-19 stále na rekordne vysokej úrovni, čo globálny klimatický systém nevyhnutne posúva na trajektóriu vedúcu ku kriticky rýchlemu otepľovaniu v najbližších desaťročiach, uvádza sa v novej multi-agentúrnej správy United in Science 2021. 

V tomto článku sme zhodnotili pôdne a meteorologické sucho a dopady sucha na poľnohospodárstvo a lesníctvo v jarnom a letnom ročnom období v roku 2021