Aktuality SHMÚ
Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy 2016
Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy - 16. september
Tento týždeň v piatok 16. septembra si pripomenieme už 29 rokov od podpísania Montrealského protokolu o zákaze produkcie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Každoročne nám tento dôležitý míľnik v histórii ľudstva pripomína Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy, ktorý bol Generálnym zhromaždením OSN vyhlásený práve na tento symbolický deň. Tohtoročné oslavy sa nesú v znamení hesla: Ozón a klíma: Uzdravovanie svetovým spoločenstvom. Toto heslo oceňuje kolektívne úsilie strán Viedenského dohovoru a Montrealského protokolu, ktoré vedie k postupnému „uzdravovaniu“ ozónovej vrstvy Zeme a rovnako pozitívne hodnotí medzinárodný záväzok v boji proti klimatickej zmene.
Minulý týždeň sa v Edinburgu uskutočnilo Ozónové sympózium. Toto vedecké podujatie sa koná raz za štyri roky a stretávajú sa na ňom odborníci z celého sveta. Svoje zastúpenie mala aj Slovenská republika. V stručnosti môžeme konštatovať, že dochádza k postupnému znižovaniu množstva látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme. Tento proces je ale globálne nehomogénny. Pre hodnotenie progresu v znižovaní ich koncentrácie bol zavedený index, ktorý nadobúda hodnotu 100 pre rok s najvyššou koncentráciou daných látok a hodnotu 0 v prípade roku 1980. Napríklad v Antarktíde bola najvyššia koncentrácia nameraná v roku 2001 a index mal vtedy hodnotu 100. V roku 2015 dosiahol daný index hodnotu 83. V miernych zemepisných šírkach bola najvyššia koncentrácia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu zaznamenaná v roku 1997 a index mal analogicky hodnotu 100. V roku 2015 dosahoval hodnotu 60.
Na spomenutej konferencii sa sústredila pozornosť aj na vplyv klimatickej zmeny na ozónovú vrstvu Zeme. Modely ukazujú, že ak sa rýchlosť emisií skleníkových plynov do atmosféry bude ďalej zvyšovať, tak množstvo celového ozónu v budúcnosti v niektorých oblastiach Zeme presiahne hodnoty merané okolo roku 1980 - dočkáme sa tam takzvaného super zotavenia ozónovej vrstvy. Takýto vývoj sa predpokladá hlavne pre stredné zemepisné šírky a Arktídu. Príčinou tohto javu budú zmeny globálnej atmosférickej cirkulácie a zmeny chemického zloženia atmosféry Zeme - oboje v dôsledku zvýšenej emisie skleníkových plynov.