We apologize for missing content. Content is available only in Slovak language.

Klimatické pomery Slovenskej republiky

Klímu chápeme ako dlhodobý režim počasia so všetkými jeho zvláštnosťami, pestrosťou a premenlivosťou, ktorými sa na danom mieste prejavuje. Územie Slovenska patrí z hľadiska globálnej klimatickej klasifikácie do severného mierneho klimatického pásma s pravidelným striedaním štyroch ročných období a premenlivým počasím s relatívne rovnomerným rozložením zrážok počas roka. Podnebie Slovenska je ovplyvňované prevládajúcim západným prúdením vzduchu v miernych šírkach medzi kvázi stacionárnymi tlakovými útvarmi, Azorskou tlakovou výšou a Islandskou tlakovou nížou. Západné prúdenie prináša od Atlantického oceánu vlhký oceánsky vzduch miernych šírok. Zmierňuje teplotné amplitúdy v priebehu dňa i roka a prináša atmosférické zrážky. Pri vhodných synoptických (poveternostných) podmienkach môže byť počasie v oblasti strednej Európy ovplyvnené aj kontinentálnymi vzduchovými hmotami prevažne miernych šírok. Prejavujú sa väčšími dennými a ročnými amplitúdami teploty vzduchu a menším úhrnom atmosférických zrážok. Kontinentálny vzduch miernych šírok prináša teplé, slnečné a menej vlhké letá a chladné zimy s nízkymi úhrnmi zrážok. Výsledkom striedania vzduchových hmôt v priebehu roka a skutočnosti, že územie Slovenska je vertikálne značne členité, je genéza pestrej mozaiky regionálne veľmi odlišných klimatických regiónov na našom území. Horské pásma, najmä vysoké, tvoria významné klimatické predely a spolu s členitým terénom podstatne ovplyvňujú jednotlivé klimatické prvky, najmä teplotu vzduchu, atmosférické zrážky, vlhkosť vzduchu, oblačnosť, slnečný svit a veterné pomery. Preto klimaticky odlišný charakter majú nížiny, kotliny, doliny, svahy a hrebene horských masívov. Tvar územia Slovenska, pretiahnutý v západo-východnom smere taktiež podmieňuje rozdiely v teplotných a zrážkových pomeroch západného a východného Slovenska. Vplyv Atlantického oceánu na klimatické pomery Slovenska v priemere postupne klesá od západu na východ, čo sa prejavuje napríklad aj tým, že zimy bývajú na východnom Slovensku v rovnakej nadmorskej výške až o 3 °C chladnejšie ako na západe územia. Vplyv Stredozemného mora je komplexnejší, pretože závisí od ročnej doby, smeru prúdenia a expozície orografie. Všeobecne má stredomorský vplyv najvýraznejšie prejavy na území južne od Slovenského rudohoria.
Podnebie konkrétneho územia ovplyvňujú i mikroklimatické faktory, najmä tvar reliéfu (konvexný alebo konkávny), orientácia reliéfu voči svetovým stranám a prevládajúcemu prúdeniu, relatívna výšková členitosť, vegetácia i antropogénne vplyvy.

Teplota vzduchu

Teplota vzduchu patrí k hlavným klimatickým činiteľom, ktorý spolu s atmosférickými zrážkami určuje klimatický ráz jednotlivých oblastí. Na základe dlhodobých meraní teploty vzduchu je v priemere najteplejšou oblasťou Podunajská nížina s priemernou ročnou teplotou vzduchu viac ako 10 °C. V oblasti Východoslovenskej nížiny je v priemere teplota vzduchu o niečo nižšia. V kotlinách a dolinách riek, nadväzujúcich na nížiny (napr. Považie, Ponitrie, Pohronie) dosahuje priemerná ročná teplota vzduchu hodnoty v intervale 7 až 9 °C, v najvyššie položených kotlinách (Popradská, Oravská kotlina) a na severnom Spiši je to menej než 6 °C. S nadmorskou výškou priemerná ročná teplota vzduchu klesá. V polohách približne od 2 000 m n. m. už priemerná ročná teplota dosahuje záporné hodnoty.

V horských dolinách a kotlinách sa vyskytujú v zime často teplotné inverzie, pričom sa na ich dne hromadí studený vzduch aj počas niekoľkých dní. Kým v dobre vetraných polohách neklesajú absolútne minimá ani pod -20 °C, v uzavretých horských dolinách a kotlinách sa za mimoriadne tuhých zím môžu vyskytnúť mrazy až pod -30 °C (vo Vígľaši - Pstruši poklesla dňa 11.02.1929 teplota vzduchu až na -41 °C). Absolútne teplotné maximá v lete sú podstatne rovnomernejšie rozložené a dosahujú v nížinách 39 až 40 °C. Absolútne teplotné maximum bolo namerané dňa 20.07.2007 v Hurbanove - 40,3°C. V ročnom chode priemernej mesačnej teploty vzduchu je najteplejším mesiacom júl, v najvyšších polohách Tatier august. Najchladnejším mesiacom je január, v najvyšších polohách Tatier február.

Atmosférické zrážky

Atmosférické zrážky sa zvyknú považovať spolu s teplotou vzduchu za najdôležitejší meteorologický prvok. Patrí aj k najpremenlivejším meteorologickým prvkom, tak z priestorového, ako aj časového hľadiska. Atmosférické zrážky najviac ovplyvňuje geografická poloha územia, nadmorská výška, náveternosť, resp. záveternosť územia k prevládajúcemu prúdeniu, prinášajúcemu vlhké vzduchové hmoty.
Na Slovensku priemerný ročný úhrn zrážok kolíše od menej ako 500 mm v oblasti Galanty, Senca a východnej časti Žitného ostrova do približne 2 000 mm vo Vysokých Tatrách. Relatívne nízke úhrny zrážok sú v tzv. zrážkovom tieni pohorí. Z tohto dôvodu sú pomerne suché spišské kotliny, chránené od juhozápadu až severozápadu Vysokými a Nízkymi Tatrami a od juhu Slovenským rudohorím. V priemere tu miestami spadne aj menej ako 600 mm zrážok za rok. Množstvo zrážok na Slovensku vo všeobecnosti pribúda s nadmorskou výškou. Pohoria na severozápade a severe Slovenska sú vo všeobecnosti bohatšie na atmosférické zrážky ako pohoria v strednej, južnej a východnej oblasti Slovenska. Táto skutočnosť je podmienená väčšou exponovanosťou týchto pohorí voči prevládajúcemu severozápadnému prúdeniu. Pri južných cyklonálnych situáciách sa môžu vysoké úhrny atmosférických zrážok vyskytovať aj na náveterných polohách južnejšie položených pohorí, typické je to najmä v priestore Vihorlatu na východe Slovenska.

*Priemerný ročný úhrn atmosférických zrážok v období 1981 - 2010*

Najdaždivejší mesiac býva jún alebo júl a najmenej zrážok je v januári až marci. Veľká premenlivosť zrážok spôsobuje najmä na nížinách časté a niekedy dlhotrvajúce obdobie sucha. Podunajská nížina a čiastočne aj Záhorská nížina patria k najsuchším oblastiam Slovenska. Je to jednak tým, že sú tu najmenšie úhrny (aj menej ako 500 mm za rok), ale najmä tým, že je tu málo zrážok v lete a je to tiež najteplejšia a relatívne najveternejšia oblasť, v dôsledku čoho je tu aj vysoký potenciálny výpar. Najvyšší denný úhrn zrážok bol nameraný v Salke na Ipli pri miestnej búrke, kde v priebehu popoludňajšieho mimoriadne silného lejaku spadlo dňa 12.07.1957 až 228,5 mm (celkový denný úhrn zrážok bol ešte o 3,4 mm vyšší, teda 231,9 mm). V letnom období sa na celom území Slovenska relatívne často vyskytujú búrky, pri ktorých spadne veľké množstvo zrážok (skoro každý rok niekde na Slovensku dosahuje denný úhrn zrážok viac ako 100 mm). Najväčší počet dní s búrkou je na horách, v dolinách a kotlinách, kde sa v priemere vyskytne 30 až 35 takýchto dní za rok. Najmenej ich býva na nížinách. Výskyt búrok v zimnom období je na Slovensku zriedkavý.

*Priemerný ročný počet dní s búrkou v období 1965 - 2010*

V zimnom období padá určitá časť zrážok, najmä v stredných a vysokých horských polohách, vo forme snehu. Sneženie zaznamenávame na nížinách od októbra až do apríla, v polohách nad 1500 až 2000 m n. m. po celý rok, teda aj v letných mesiacoch. Celková snehová pokrývka sa vytvára postupnou kumuláciou novej snehovej pokrývky. Konkrétne prostredie, jeho veternosť, vplyv terénu, náveterné a záveterné efekty spôsobujú, že táto charakteristika snehovej pokrývky má zložitý vývoj. Na Slovensku sú najbohatšie na sneh oblasti vo vysokých horských polohách. Priemerné trvanie snehovej pokrývky je na južnom Slovensku menej ako 30 dní, kým na Východoslovenskej nížine, ktorá je kontinentálnejšia, je trvanie viac ako 40 dní za rok. V kotlinách je to v priemere 50 až 70 dní, v pohoriach nad 80 dní. Najväčší počet dní so snehovou pokrývkou je vo vrcholových polohách Vysokých Tatier, viac ako 120 dní za rok.

*Priemerný sezónny počet dní so snehovou pokrývkou v období 1981 - 2010*

Slnečný svit a oblačnosť

V priemere najslnečnejšou oblasťou je juhovýchodná polovica Podunajskej nížiny, nížinné a kotlinové oblasti južného Slovenska, Dolné Považie a juh Východoslovenskej nížiny s viac ako 1900 hodinami slnečného svitu za rok. Značne dlhé trvanie slnečného svitu je typické aj pre vrcholové polohy vysokých horských masívov, napr. vrcholy východnej časti Vysokých Tatier. Súvisí to s voľným obzorom a s malou oblačnosťou v týchto nadmorských výškach v zime. V horských dolinách a kotlinách severného Slovenska a na krajnom severozápade Slovenska všeobecne klesá doba trvania slnečného svitu v dôsledku zatienenia a väčšej oblačnosti. Kysuce, Orava a Nízke Tatry, ktoré ležia v návetrí voči prevládajúcemu západnému prúdeniu, majú najmenej hodín slnečného svitu v roku (menej ako 1600 hodín ročne).

*Priemerný ročný slnečný svit v období 1961 - 2010*

Oblačnosť je na Slovensku veľmi premenlivá, určuje ráz počasia a je veľmi citlivá na orograficky členitý reliéf. Najmenšia oblačnosť pripadá na Slovensku v nižších polohách na koniec leta a začiatok jesene, najväčšia naopak na november a december. Vo vysokých horských polohách pripadá najmenšia oblačnosť na zimné obdobie, naopak najväčšia je zaznamenávaná v lete, predovšetkým v júni.

Najviac jasných dní na území Slovenska je v Podunajskej nížine, a to 60 až 75 dní v roku. Najmenej ich je v horských a kotlinových oblastiach severného a východného Slovenska a v Nízkych Tatrách, a to menej ako 40 dní. V priebehu roka máme v nížinách a kotlinách Slovenska najviac jasných dní v mesiaci august, najmenej v mesiaci november. V horských oblastiach je najviac jasných dní v októbri a najmenej v júni.

*Priemerný ročný počet jasných dní v období 1961 - 2010*

Ročný chod zamračených dní je približne zhodný s ročným chodom priemernej oblačnosti. V priebehu roka pripadá najviac zamračených dní na december a najmenej na august, ale v najvyšších polohách Vysokých Tatier pripadá najviac zamračených dní na máj a jún, najmenej na október. Preto je na výlety a turistiku v Tatrách a v Nízkych Tatrách najideálnejšie jesenné obdobie.

*Priemerný ročný počet zamračených dní v období 1961 - 2010*

Veterné pomery

Veterné pomery Slovenska sú komplikované nielen v dôsledku zložitej orografie, ale veľkú zásluhu na tom má aj značná premenlivosť počasia v priebehu roka. Dôležitú úlohu zohráva aj homogenita aktívneho povrchu, ktorá určuje jeho drsnosť. Na nížinách západného Slovenska sa priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške 10 metrov nad aktívnym povrchom pohybuje v intervale od 3 do 4 m/s, na východnom Slovensku od 2 do 3 m/s. V kotlinách je veternosť závislá od ich polohy a uzavretosti, resp. otvorenosti voči prevládajúcim prúdeniam. V otvorenejších kotlinách, napr. v Považskom podolí, Podtatranskej kotline, Košickej kotline, sa priemerná ročná rýchlosť vetra pohybuje v intervale od 2 do 3 m/s, v uzavretejších kotlinách, kde je aj najväčší výskyt inverzií, napr. Zvolenská kotlina, Žiarska kotlina, Žilinská kotlina, dosahuje priemerná ročná rýchlosť vetra hodnoty v intervale od 1 do 2 m/s, v uzavretých dolinách aj menej ako 1 m/s. Aj v nižších polohách sa vyskytujú exponované lokality s vyšším ročným priemerom rýchlosti vetra ako 4 m/s (Košice, Bratislava). V pohoriach, v závislosti od nadmorskej výšky, je priemerná ročná rýchlosť vetra 4 až 8 m/s. Maximálna rýchlosť vetra v nárazoch v nížinách presahuje 25 m/s, v pohoriach až 35 m/s. Maximálna rýchlosť bola nameraná dňa 29.11.1965 na Skalnatom plese, 78,6 m/s, resp. 283 km/h.

*Priemerná ročná rýchlosť vetra v období 1961 - 2010*

Smer prúdenia vzduchu je najviac ovplyvňovaný všeobecnou cirkuláciou atmosféry v strednej Európe a reliéfom. Prevláda západná a severozápadná zložka prúdenia vzduchu, ktorá v niektorých lokalitách býva modifikovaná dôsledkom konfigurácie reliéfu, najmä v priesmykoch, dolinách a kotlinách.
K najveternejším regiónom Slovenska patria Podunajská a Východoslovenská nížina. Bratislava patrí k najveternejším mestám strednej Európy, čo spôsobuje prítomnosť Devínskej a Lamačskej brány (zúžený priestor medzi Malými Karpatami a Hainburgskými vrchmi v Rakúsku). V ročnom priemere fúka najsilnejší vietor vo februári a v marci, ale aj v novembri. Naopak, september je v priemere najmenej veterným mesiacom.
V nížinách fúka počas dňa najmä v popoludňajších hodinách, v čase najväčšej dynamiky atmosférických dejov, najmenej nad ránom. Smerom do vyšších nadmorských výšok rastie nočná rýchlosť vetra a vo vrcholových lokalitách pohorí nočná rýchlosť vetra v dlhodobom chode už prevyšuje dennú.

Zdroj: Kolektív autorov: Klimatický atlas Slovenska. Bratislava: Slovenský hydrometeorologický ústav, 2015.