Scenáre budúcej klímy

#13: Scenáre budúcej klímy na globálnej úrovni

Klimatické modelovanie je jedným z hlavných prostriedkov, ktorý vedcom umožňuje pochopenie toho, ako sa klimatické podmienky na Zemi menili v minulosti a umožňuje modelovať aj zmeny v budúcnosti. Tieto modely veľmi podrobne simulujú fyziku, chémiu a biológiu atmosféry, pevniny a oceánov a na výpočet modelových výstupov využívajú niektoré z najväčších superpočítačov na svete.
Klimatické modely sa neustále aktualizujú, pretože rôzne výskumné skupiny na celom svete do modelových výpočtov zahŕňajú vyššie priestorové rozlíšenie, nové fyzikálne procesy a biogeochemické cykly. Tieto výskumné skupiny koordinujú svoje aktualizácie podľa harmonogramu hodnotiacich správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), pričom pred každou z nich uverejňujú súbor výsledkov modelov ako - Coupled Model Intercomparison Project (CMIP).  Projekt CMIP je rámec spolupráce určený na zlepšenie vedomostí o zmene klímy. Od roku 1995 je organizovaný pracovnou skupinou pre spojené modelovanie (WGCM) Svetového programu pre výskum klímy (WCRP). Vyvíja sa vo fázach a spolu s aktuálnou 6. hodnotiacou správou IPCC (AR6) tak bola v roku 2021 publikovaná už 6. fáza projektu spoločného porovnávania modelov (CMIP6). 
Do roku 2018 projekt CMIP6 podporilo 23 modelových projektov vzájomného porovnávania (MIP) zahŕňajúcich 33 modelovacích skupín v 16 krajinách. Pred vydaním 6. hodnotiacej správy AR6 bol vyvinutý nový súbor emisných scenárov založených na rôznych sociálno-ekonomických predpokladoch, ktoré boli nazvané - zdieľané sociálno-ekonomické cesty (SSP). Niekoľko z týchto SSP scenárov (SSP1-2.6, SSP2-4.5, SSP4-6.0 a SSP5-8.5) bolo vybraných aj na riadenie klimatických modelov pre CMIP6. Správa AR6 obsahuje aj aktualizované emisné scenáre - reprezentatívne koncentračné cesty RCP, ktoré boli pôvodne vyvinuté pre 5. hodnotiacu správu a súčasne sa zvýšil aj ich počet zo 4 (RCP2.6, RCP4.0, RCP6.0 a RCP8.5) na 7 (pribudli RCP 1.9, RCP3.4 a RCP7.0).

Reprezentatívne koncentračné cesty - RCP

Reprezentatívne koncentračné cesty (RCP) sú emisné scenáre prezentované vo forme trajektórií koncentrácií skleníkových plynov, ktoré sa používajú pre modelovanie klímy. Prvýkrát boli ustanovené pre piatu hodnotiacu správu IPCC (AR5) v roku 2014, kedy boli pôvodne použité štyri scenáre - RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5. Cesty opisujú rôzne scenáre zmeny klímy a sú označené podľa možného rozsahu hodnôt radiačného zosilnenia (forcingu) v roku 2100 (2,6, 4,5, 6,0 a 8,5 W/m2), kde vyššie hodnoty znamenajú vyššie emisie skleníkových plynov, a tým aj vyššiu globálnu teplotu a výraznejšie dopady zmeny klímy. Od uvedenia piatej hodnotiacej správy IPCC AR5 sa RCP cesty používajú spolu so zdieľanými sociálno-ekonomickými cestami SSP. V nižšie uvedenom zozname je uvedená stručná charakterizácia v súčasnosti používaných siedmich scenárov pripravených pre hodnotiacu správu IPCC AR6.

• Scenár RCP1.9 vychádza z ambiciózneho plánu Parížskej dohody a obmedzuje úroveň globálneho otepľovania do roku 2100 pod úroveň 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
• Scenár RCP2.6 je „veľmi prísna“ cesta, ktorá počíta s úbytkom emisií CO2 po roku 2020 a s ich následným poklesom na 0 do roku 2100. Taktiež počíta aj s výraznými negatívnymi emisiami (pohlcovaním) CO2 až na úrovni 2,0 Gt CO2 za rok. Pri tomto scenári sa predpokladá, že úroveň otepľovania ostane do roku 2100 pod úrovňou  2,0 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
• Scenár RCP3.4 predstavuje prechodnú cestu medzi „veľmi prísnym“ scenárom RCP2.6 a menej prísnym scenárom RCP4.5, pričom stále uvažuje s významnými negatívnymi emisiami. Pri tomto scenári sa predpokladá, že úroveň otepľovania sa bude do roku 2100 pohybovať v intervale  2,0 - 2,4 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
• Scenár RCP4.5 je charakterizovaný ako prechodný scenár, kde sa počíta s tým, že úroveň emisií vyvrcholí okolo roku 2040 a do konca storočia postupne klesne na polovicu úrovne z roku 2050. V tomto scenári sa neuvažuje s uplatnením emisie znižujúcich politických rozhodnutí. Pri naplnení predpovedí tohto scenára sa predpokladá, že úroveň otepľovania sa do roku 2100 bude pohybovať v intervale 2,5 - 3,0 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
• Scenár RCP6.0 predpokladá vrchol úrovne emisií okolo roku 2080 a potom slabý pokles do roku 2100. Pri tomto scenári bude otepľovanie kontinuálne pokračovať stabilným tempom až do konca storočia a v roku 2100 sa tak bude pohybovať v intervale 3,0 - 3,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
• Scenár RCP7.0 je miernejšou verziou extrémneho scenára RCP8.5, ktorý predpokladá kontinuálny rast emisií počas celého 21. storočia, pričom globálna teplota vzduchu by tak mala v roku 2100 dosiahnuť úroveň okolo 4,5 °C nad predindustriálnou úrovňou.
• Scenár RCP8.5 je extrémne negatívny emisný scenár, ktorý uvažuje s výrazným a kontinuálnym rastom emisií až do konca storočia. Je všeobecne braný ako základ pre modelovanie najhorších možných scenárov zmeny klímy. Hoci je veľmi nepravdepodobný, na základe súčasne platných klimatických politík sa stále používa na predpovedanie emisií do polovice tohto storočia. Pri tomto scenári sa predpokladá, že úroveň otepľovania dosiahne v roku 2100 hodnotu až 5,5 °C nad predindustriálnou úrovňou.

Zdieľané socioekonomické cesty - SSP

Zdieľané socioekonomické cesty (SSP) predstavujú scenáre zmeny klímy, ktoré sú prezentované formou predpokladaných sociálno-ekonomických globálnych zmien do roku 2100. Používajú sa na odvodenie scenárov emisií skleníkových plynov. Koncept socioekonomických ciest sa používa aj v šiestej hodnotiacej správe IPCC o zmene klímy AR6 z roku 2021. SSP sú formulované vo forme príbehov (dejových línií), opisujúcich možné alternatívne smery socioekonomického vývoja a berú do úvahy zmeny v populácii, ekonomickom raste, vzdelaní, urbanizácii a rýchlosti technologického rozvoja, ktoré by ovplyvnili budúce emisie skleníkových plynov a umožnili tak dosiahnuť určité úrovne oteplenia. SSP sú úzko spojené s reprezentatívnymi koncentračnými dráhami (RCP), ktoré sú založené výlučne na koncentráciách skleníkových plynov v atmosfére. Šiesta hodnotiaca správa IPCC AR6 používala na hodnotenie súbor piatich SSP scenárov (SSP1-SSP5), ktoré sa uvádzajú v kombinácii s očakávanou úrovňou radiačného pôsobenia v roku 2100 (1,9 až 8,5 W/m2).

• SSP1-1.9 „Zelená cesta“ opisuje čoraz udržateľnejší svet s veľmi nízkymi emisiami skleníkových plynov, v ktorom sa zachováva globálna spoločnosť a rešpektuje sa životné prostredie. Dôraz sa kladie viac na blaho ľudí ako na hospodársky rast. Investície do vzdelania a zdravotníctva stúpajú, nerovnosti v príjmoch medzi štátmi a v rámci nich sa znižujú a spotreba je orientovaná na minimalizáciu materiálových zdrojov a spotreby energie. V dôsledku toho sú nároky na mitigáciu a adaptáciu relatívne nízke. 
• SSP2-2.6 „Stredná cesta“ definuje svet s nízkymi emisiami, v ktorom sa sociálne, ekonomické a technologické trendy výrazne neodchyľujú od existujúcich historických vzorcov. Vývoj a rast príjmov sa globálne dramaticky líšia, pričom niektoré krajiny dosahujú relatívne výrazný pokrok, zatiaľ čo iné zaostávajú. Medzi štátmi existuje určitá spolupráca, ale pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja je mierny. Environmentálne systémy sa napriek niektorým zlepšeniam zhoršujú a intenzita využívania zdrojov a energie celkovo klesá. Globálny rast populácie je mierny a v druhej polovici storočia sa ustáli. Príjmová nerovnosť sa nemení alebo sa pomaly zlepšuje a výzvy na minimalizáciu náchylnosti na spoločenské a environmentálne zmeny pretrvávajú. V rámci tohto modelu čelí svet miernym výzvam v oblasti mitigácie a adaptácie, ale s výraznou heterogenitou na miestnej a globálnej úrovni.
• SSP3-4.5 „Regionálna rivalita“ opisuje scenár so stredne vysokými emisiami skleníkových plynov, v ktorom oživenie nacionalizmu a regionálne konflikty odsúvajú globálne problémy na okraj záujmu. Politické riešenia sa čoraz viac zameriavajú na otázky národnej a regionálnej bezpečnosti. Krajiny uprednostňujú plnenie cieľov energetickej a potravinovej bezpečnosti v rámci svojich vlastných regiónov pred globálnym rozvojom. Investície do vzdelávania a technologického rozvoja klesajú. Rast populácie je mierny vo vyspelých krajinách a vysoký v rozvojových krajinách. Ekonomický pokrok je postupný a materiálne náročná spotreba pretrváva alebo sa časom zhoršuje. Nízka celosvetová priorita riešenia environmentálnych problémov vedie v niektorých lokalitách k vážnemu zhoršovaniu životného prostredia. Obmedzený pokrok v oblasti ľudského rozvoja, slabý rast príjmov a nedostatok efektívnych inštitúcií, najmä tých, ktoré môžu konať v rôznych regiónoch, znamenajú pre mnohé skupiny vo všetkých regiónoch veľké adaptačné a mitigačné problémy.
• SSP4-6.0 „Nerovnosť“ je scenár s vysokou úrovňou emisií skleníkových plynov, v ktorom sa zväčšuje priepasť medzi medzinárodne spolupracujúcimi rozvinutými krajinami a tými, ktoré uviazli na nižšom vývojovom stupni s nízkymi príjmami a vzdelaním. Vysoké rozdiely v investíciách do ľudského kapitálu v kombinácii s rastúcimi rozdielmi v ekonomických príležitostiach a politickej moci prispievajú k zvyšovaniu nerovností a stratifikácie spoločnosti. Sociálna súdržnosť sa zhoršuje, konflikty a nestabilita sa čoraz viac rozširujú. High-tech ekonomika a sektory zaznamenávajú rýchly technologický rast. Globálny energetický trh sa diverzifikuje a investuje sa do palív náročných na uhlík, ako je uhlie a nekonvenčná ropa, ako aj do nízkouhlíkových energetických možností. Environmentálne stratégie sú zamerané na miestne výzvy v komunitách so strednými a vysokými príjmami. To má za následok nízku úroveň mitigácie a adaptácie. 
• SSP5-8.5 „Rozvoj poháňaný fosílnymi palivami“ je scenár s veľmi vysokými emisiami skleníkových plynov, v ktorom sa globálne trhy viac integrujú, čo vedie k inováciám a technologickému pokroku. Globálna ekonomika expanduje, zatiaľ čo miestne environmentálne problémy, ako je znečistenie ovzdušia, sa úspešne riešia. Okrem toho existujú značné investície do zdravotníctva, vzdelávania a inštitúcií na zlepšenie ľudského a sociálneho kapitálu. Globálny sociálny a ekonomický rozvoj je však založený na náraste využívania zdrojov fosílnych palív (najmä uhlia) a energeticky náročnom životnom štýle, čo má za následok potenciálne veľké problémy s mitigáciou dopadov zmeny klímy. Zatiaľ čo technologické riešenia efektívne zvládajú miestne environmentálne problémy, existuje len veľmi málo úsilia vyhnúť sa budúcim globálnym environmentálnym problémom. Silný ekonomický rast a vybudovaná infraštruktúra majú za následok relatívne malé adaptačné výzvy pre všetkých.

#14: Scenáre budúcej klímy na regionálnej úrovni – Slovensko

Výstupy globálnych (GCMs) a regionálnych (RCMs) klimatických modelov berú do úvahy predpokladané trajektórie vývoja emisií skleníkových plynov podľa emisných scenárov RCPs (RCP2.6 až RCP8.5) a v najnovším verziách modelov aj scenárov SSPs (SSP1-2.6 až SSP5-8.5). Globálne a regionálne klimatické modely v súčasnosti predstavujú hlavný nástroj pre štúdium klimatického systému a pre tvorbu scenárov očakávanej zmeny klímy v priebehu 21. storočia. Aj keď v súčasnej dobe prebieha intenzívny vývoj a zlepšovanie globálnych GCMs, ich priestorové rozlíšenie zostáva stále príliš hrubé. Regionálne klimatické modely predstavujú jednu z najpoužívanejších metód zmenšovanie mierky výstupov GCMs (využitím dynamického downscalingu). Modelová simulácia v tomto prípade neprebieha na celom glóbuse, ale len v obmedzenej oblasti, avšak s väčším priestorovým i časovým rozlíšením. Veľmi dôležitým projektom v rámci európskej domény CORDEX je konzorcium EURO-CORDEX, ktoré ponúka výstupy RCMs pre osem čiastkových sub-domén s podrobnejším horizontálnym rozlíšením. Simulácia súčasnej generácie RCMs, ktoré boli pripravené pre Európu v rámci európskej časti celosvetového CORDEX experimentu, ponúka denné a sub-denné údaje s priestorovým rozlíšením 10 × 10 km (resp. 12 × 12 km). RCMs EURO-CORDEX-u sú riadené globálnou reanalýzou ERA-Interim (niektoré aj reanalýzou ERA5).

Pre prípravu scenárov očakávaných budúcich podmienok klímy v regiónoch Slovenska boli využité simulácie RCMs (regionálnych klimatických modelov) dostupné v rámci projektu EURO-CORDEX (https://www.euro-cordex.net/), kde boli pre zvolené emisné scenáre RCP počítané ansámblové priemery ročnej, sezónnej a mesačnej priemernej teploty vzduchu (a ďalších meteorologických prvkov) z 15 až 20 členov (modelov) pre časový horizont 2021 až 2050, prípadne 2071 až 2100 (s priestorovým rozlíšením 10×10 km). Pre prípravu scenárov zmeny klímy boli využité emisné scenáre RCP2.6 (optimistický scenár), RCP4.5 (stredný scenár), RCP6.0 (stredný horný scenár) a RCP8.5 pesimistický scenár. 

• Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie sa na základe výstupov klimatických modelov očakáva, že ročný priemer teploty vzduchu by sa mal veľmi pravdepodobne v oblasti južného Slovenska v časovom horizonte do roku 2030 zvýšiť o 0,7 - 0,9 °C (v porovnaní s 1991 - 2020), do roku 2050 o približne 2,0 - 3,0 °C, a do roku 2100 o 3,5 - 6,0 °C (v závislosti od zvoleného RCP scenára).
• Rýchlejšie by mali rásť denné minimá ako denné maximá teploty vzduchu (minimálna teplota vzduchu sa zvýši do roku 2100 v rozpätí od 6,0 do 10,0 °C, maximálna teplota vzduchu v rozpätí od 2,0 do 5,0 °C), čo môže spôsobiť pokles priemernej dennej amplitúdy teploty vzduchu.
• Scenáre nepredpokladajú výraznejšie zmeny v ročnom chode teploty vzduchu. V jesenných mesiacoch by mal byť rast teploty vzduchu menší ako v zvyšnej časti roka. Najrýchlejšie bude rásť priemerná teplota vzduchu v lete a v zime (o 1,5 až 4,0 °C v lete a o 2,5 až 5,0 °C v zime do roku 2100).
• Už v horizonte do roku 2050 predpokladáme významný nárast počtu letných dní, tropických dní, ale klesne počet mrazových dní a ľadových dní. 
• Najdôležitejší dôsledok z hľadiska teplotného komfortu je vzrast frekvencie, dĺžky a intenzity vĺn horúčav, ktoré môžu nastúpiť už v priebehu mája a nebudú zriedkavé ani do polovice septembra. V teplom polroku predpokladáme častejší výskyt vĺn horúčav, resp. periód s veľmi vysokými dennými teplotami vzduchu (nad 30, resp. 35 °C). Vlny horúčav podobné tým z rokov 2003, 2007 alebo 2015 sa budú v období okolo roku 2050 vyskytovať 3- až 5-krát častejšie. 
• Predpokladá sa aj vyšší počet dní s dusným počasím, vzhľadom na celkový nárast parametrov obsahu vody v atmosfére. Očakáva sa rýchlejší nástup teplého a suchého počasia v jarnom období. V teplej časti roka sa očakáva zvýšenie premenlivosti úhrnov atmosférických zrážok. Zrejme sa predĺžia a častejšie vyskytnú málo zrážkové (suché) obdobia na strane jednej a zrážkovo výdatnejšie krátke daždivé obdobia na strane druhej.
• Zrážkové úhrny na prevažnej časti územia Slovenska by mali podľa väčšiny RCMs simulácií rásť až do konca storočia. Je však potrebné podotknúť, že vo výstupoch klimatických modelov panuje ohľadom zmien zrážkových úhrnov značná neistota. 
• V oblasti južného a juhozápadného Slovenska sa budú atmosférické zrážky zvyšovať do konca storočia v  priemere do 10 % pre RCP4.5 a do 15 % podľa RCP8.5 v porovnaní s referenčným obdobím 1981 - 2010 (v absolútnych číslach to znamená nárast ročného priemeru o 50 až 70 mm pre RCP4.5 a o 100 až 120 mm pre RCP8.5 a na konci tohto storočia).
• Zatiaľ čo zimné a jesenné úhrny atmosférických zrážok postupne pomaly porastú, jarné a letné úhrny atmosférických zrážok budú klesať. To bude mať v kombinácii s vyššími teplotami vzduchu nepriaznivý vplyv na bilanciu zrážok a častejší výskyt sucha, predovšetkým v južnej polovici územia Slovenska.
• Prívalové a intenzívne krátkodobé atmosférické zrážky budú pravdepodobne častejšie a intenzívnejšie - prevažná časť emisných scenárov v rámci použitého ansámblu modelov potvrdzuje všeobecný nárast intenzít, a to najviac (aj keď s väčšou neistotou) pri kratších oddieloch dažďa. Nárast úhrnov, ako aj intenzít predstavuje pre RCP2.6 pre obdobie 2021 - 2050 približne +5 až +8 %, pre obdobie 2051 - 2100 +3 až +5 %, pre RCP4.5 ide o nárast o +5 až +8 %, resp. o +10 až +14 %, pre RCP6.0 ide o nárast o +10 až +20 %, resp. +15 až +30 % a pre RCP8.5 o nárast +18 až 25 %, resp. +25 až +35 %.
• V dôsledku vyššej teploty a vlhkosti vzduchu sa očakáva častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok. Výskyt extrémnych sprievodných fenoménov búrok, ako napr. nárazy vetra >25 m/s alebo krúpy s priemerom 2 - 5 cm, bude významne častejší. Pri vysokých nárazoch vetra (>25 m/s) môže byť výskyt o 20 až 80 % vyšší, pri krúpach s priemerom do 50 cm o 40 až 150 % vyšší do roku 2100 (podľa zvoleného emisného scenára).
• Zmeny v teplotných a zrážkových pomeroch v zime sa prejavia na zmenách snehových pomerov. Tie sa predpokladajú jednak v znížení počtu dní so snehovou pokrývkou, ako aj v poklese priemernej výšky snehovej pokrývky. V súvislosti s rastom extrémnosti atmosférických zrážok treba však počítať v zimnom období s častejším výskytom vyšších denných prírastkov nového snehu.
• V dôsledku toho, že teplota vzduchu sa nebude v priebehu 21. storočia zvyšovať vo všetkých regiónoch sveta rovnakým tempom (napr. oblasť Arktídy sa už teraz otepľuje až trikrát rýchlejšie ako nižšie geografické šírky), planetárne cirkulačné systémy a dlhodobá poloha riadiacich tlakových útvarov (akčných centier) a frontálnych zón bude prechádzať zásadnými zmenami. To sa už dnes prejavuje aj v tom, že v období posledných dvoch až troch desaťročí registrujeme na severnej pologuli a v Európe rastúci počet extrémnych poveternostných situácií. Táto skutočnosť pravdepodobne súvisí s meniacou sa dynamikou a polohou výškového tryskového prúdenia (jet stream) v oblasti polárnej frontálnej zóny, ako aj častejším výskytom perzistentných (blokujúcich) tlakových porúch a poveternostných situácií. 

 Použitá a odporúčaná literatúra k danej tematike:
 Odbor emisie a biopalivá: The Eight National Communication of SR on Climate Change (online). [Odkaz]

#15: Očakávané dôsledky zmeny klímy v priebehu 21. storočia – svet 

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať počas 21. storočia v globálnom meradle celý rad závažných dôsledkov. Niektoré z najvýznamnejších dôsledkov uvádzame v príkladoch:

• Topenie ľadovcov a permafrostu

Rýchlosť topenia pevninských ľadovcov a permafrostu sa bude líšiť v závislosti od regiónu, ale očakáva sa, že bude významná vo všetkých regiónoch. IPCC napríklad predpokladá, že grónsky pevninský ľadovec môže do konca 21. storočia stratiť až 25 % svojej hmoty a antarktický pevninský ľadovec môže stratiť až 10 % svojej hmoty. Topenie ľadovcov spôsobí nielen stúpanie hladiny morí, ale významne ovplyvní dostupnosť pitnej a úžitkovej vody. V regionálnom meradle významne ovplyvní ekosystémy.  
Topenie permafrostu poškodí na permafroste stojacu infraštruktúru, ako sú cesty, potrubia a budovy a uvoľní do atmosféry veľké množstvo fosílneho metánu. Množstvo metánu, ktoré sa uvoľní z permafrostu, bude závisieť od množstva faktorov, vrátane rýchlosti topenia permafrostu, teploty permafrostu a prítomnosti mikróbov. Odhaduje sa, že topiaci sa permafrost by mohol do konca 21. storočia uvoľniť do atmosféry 50 až 600 Gt metánu. Aj malé uvoľnenie fosílneho metánu spôsobené topením permafrostu by mohlo mať významný vplyv na zmenu klímy. Je dôležité poznamenať, že uvoľňovanie metánu z permafrostu je samo sa zosilňujúca spätná väzba. Ako sa permafrost topí, uvoľňuje do atmosféry viac metánu. Tento metán zachytáva viac tepla v atmosfére, čo vedie k rýchlejšiemu topeniu permafrostu.

• Stúpanie hladiny morí

Globálna hladina morí po stáročia stúpala, ale tempo stúpania sa v posledných desaťročiach zrýchlilo v dôsledku ľuďmi spôsobenej zmeny klímy. Spôsobuje to nielen topenie ľadovcov, ale aj tepelná expanzia morskej vody. Očakáva sa, že stúpanie hladiny globálneho oceánu bude pokračovať počas 21. storočia a do konca storočia by mohlo, v extrémnych prípadoch, dosiahnuť až 1,1 metra nad úrovňou z roku 1990. Takýto nárast morskej hladiny by globálne zaplavil oblasť s rozlohou približne 1 milión štvorcových kilometrov. Ide o oblasť veľkú asi ako Francúzsko. Najzraniteľnejšie oblasti pred záplavami sú nízko položené pobrežné oblasti, ako sú delty a ostrovy. Nárast morskej hladiny by malo neúmerný vplyv na rozvojové krajiny. Približne 80 % ľudí, ktorí by boli vysídlení v dôsledku zvýšenia hladiny mora o 1,1 metra, žije v rozvojových krajinách.

• Extrémne poveternostné prejavy

Kvôli zmene klímy budú extrémne poveternostné javy, ako sú vlny horúčav, suchá, záplavy a búrky, častejšie a intenzívnejšie. Prebiehajúca zmena klímy zvyšuje extrémnosť extrémnych poveternostných udalostí prostredníctvom viacerých mechanizmov. Teplejšia atmosféra dokáže udržať viac vodnej pary, čo bude viesť k intenzívnejším dažďom, búrkam, sneženiu a zvýšeniu rizika záplav, zosuvov pôdy a lavín. Zmenu globálnej cirkulácie narúšajú globálne vzorce počasia, čo bude viesť k extrémnejším poveternostným javom, ako sú časté a dlhotrvajúce vlny horúčav, ako aj časté a rozsiahle suchá spojené s požiarmi v netradičných oblastiach. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) dospel k záveru, že zmena klímy už zvyšuje frekvenciu a intenzitu extrémnych poveternostných udalostí. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti. IPCC tiež uviedol, že dopady zmeny klímy na extrémne prejavy počasia sa budú líšiť v závislosti od regiónu, ale že všetky regióny sú zraniteľné.

• Narúčanie ekosystémov

Zmena klímy už spôsobuje vymieranie mnohých druhov rastlín a živočíchov a očakáva sa, že tento trend bude pokračovať. Zmeny, ktoré prebiehajú totiž narúšajú ekosystémy a sťažujú prispôsobenie sa druhom. Napríklad Veľkému bariérovému útesu, jednému z najbohatších ekosystémov na svete, hrozí kolaps v dôsledku nárastu teploty a acidifikácie oceánu. Zmena klímy bude mať priamy vplyv aj na ľudské zdravie. 

• Socioekonomické dôsledky

Očakáva sa, že zmena klímy bude mať negatívny vplyv na globálnu ekonomiku. Bude to spôsobené faktormi, ako je poškodenie infraštruktúry, narušenie dodávateľských reťazcov a znížená produktivita poľnohospodárstva. Zmena klímy je vážnou hrozbou pre ľudstvo a planétu. Je dôležité poznamenať, že vplyvy zmeny klímy nebudú rovnomerne rozdelené. Niektoré krajiny a regióny sú zraniteľnejšie ako iné. Napríklad rozvojové krajiny sú často viac závislé od poľnohospodárstva a majú menej rozvinutú infraštruktúru, čím sú zraniteľnejšie voči vplyvom zmeny klímy. Očakáva sa, že zmena klímy bude mať významný vplyv na poľnohospodárske výnosy. Niektoré regióny môžu byť príliš horúce alebo príliš suché na pestovanie plodín, zatiaľ čo iné môžu zažiť viac škodcov a chorôb. To by mohlo viesť k nedostatku potravín a zvýšeniu cien. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) predpokladá, že celosvetové výnosy plodín by mohli do konca 21. storočia v dôsledku zmeny klímy klesnúť až o 10 %. IPCC však tiež uviedol, že dopady zmeny klímy na poľnohospodárske výnosy sa budú líšiť v závislosti od regiónu a plodiny. Napríklad výnosy niektorých plodín v niektorých regiónoch sa môžu zvýšiť v dôsledku zmeny klímy, zatiaľ čo výnosy iných plodín v iných regiónoch sa môžu znížiť. Vlny horúčav spôsobia viac úmrtí, znečistenie ovzdušia zvýši problémy s dýchaním a nárast globálnej teploty vzduchu ovplyvní šírenie chorôb. Napríklad komár prenášajúci maláriu je teraz schopný prežiť v oblastiach, kde bolo predtým príliš chladno. Očakáva sa, že zmena klímy prehĺbi existujúce konflikty o zdroje, akými sú voda a pôda. Je to preto, že zmena klímy znižuje dostupnosť zdrojov v niektorých oblastiach, zatiaľ čo v iných oblastiach zvyšuje dopyt po zdrojoch. Keďže zmena klímy spôsobuje, že niektoré časti sveta sú neobývateľné, ľudia budú nútení migrovať do nových oblastí. To by mohlo viesť k sociálnej a politickej nestabilite vo vysielajúcich, ako aj prijímajúcich krajinách.
 

#16: Očakávané dôsledky zmeny klímy v priebehu 21. storočia – Slovensko

V horizonte 2050 predpokladáme významný nárast počtu letných dní, tropických dní, ale poklesne počet mrazových dní a ľadových dní. Najdôležitejší dôsledok z hľadiska teplotného komfortu je vzrast frekvencie, dĺžky a intenzity vĺn horúčav, ktoré môžu nastúpiť už v priebehu mája a nebudú zriedkavé ani do polovice septembra. Predpokladá sa aj vyšší počet dní s dusným počasím, vzhľadom na celkový nárast parametrov obsahu vody v atmosfére. Očakáva sa rýchlejší nástup teplého a suchého počasia v jarnom období.
 
Úhrny atmosférických zrážok sa budú v priemere postupne mierne zvyšovať (v ročnom priemere). Vzhľadom na predpokladanú vyššiu teplotu vzduchu bude rásť aj výpar, čím sa vytvoria podmienky pre dlhšie trvanie sucha, najmä v južných oblastiach Slovenska. Prívalové a intenzívne dlhotrvajúce atmosférické zrážky budú pravdepodobne častejšie a intenzívnejšie (o približne 7 - 14 % na každý 1 °C oteplenia). V súvislosti s intenzívnejšími úhrnmi za krátky čas môžeme očakávať aj častejšie prívalové povodne. Pôda totiž za krátky čas nie je schopná nasať intenzívne úhrny zrážok. V dôsledku vyššej teploty a vlhkosti vzduchu sa očakáva častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok so sprievodnými javmi, ako sú napríklad nárazy vetra (>25 m/s) a krúpy s priemerom 2-5 cm.

Zmeny v teplotných a zrážkových pomeroch v zime sa prejavia na zmenách snehových pomerov. Tie sa predpokladajú jednak v znížení počtu dní so snehovou pokrývkou a tiež v poklese priemernej výšky snehovej pokrývky. V súvislosti s rastom extrémnosti atmosférických zrážok treba však počítať v zimnom období s častejším výskytom vyšších denných prírastkov nového snehu.

Epizódy výskytu extrémneho sucha (napríklad ako v lete v roku 2022) budú tiež častejšie, čo súvisí jednak so zvýšeným výparom, nedostatkom „pomalých“ dlhotrvajúcich zrážok v letnom období, ktoré by vykryli zvýšený výpar vody z pôdy, ale aj s rýchlejším nástupom teplého a suchého počasia na jar.

Rýchlosť očakávaných zmien klimatických podmienok v nasledujúcich desaťročiach (až do roku 2100) bude závisieť od množstva emisií skleníkových plynov a od vývoja ich koncentrácií v atmosfére.

Viac o dôsledkoch zmeny klímy na Slovensku, ktoré pozorujeme už v súčasnosti a ich pokračovanie očakávame aj v budúcnosti si môžete pozrieť v kapitole Pozorované dôsledky zmeny klímy na regionálnej úrovni-Slovensko.

Použitá a odporúčaná literatúra k danej tematike:

Odbor emisie a biopalivá: The Eight National Communication of SR on Climate Change (online). [Odkaz]