Človekom spôsobená zmena klímy

#8: Človekom spôsobená zmena klímy – jej prejavy na globálnej úrovni

Merania a analýzy globálnej troposférickej teploty vzduchu poukazujú na významný nárast jej hodnoty počas 20. a 21. storočia. S veľkou istotou vieme povedať, že nárast je bezprecedentný za posledných minimálne 1500 až 2000 rokov. Podľa 6. Hodnotiacej správy IPCC -  AR6 IPCC, 2022 - 2023) sa globálny priemer teploty vzduchu zvýšil o 1,1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím (v AR6 sa uvádza +1,09 °C ± 0,11 °C), pričom otepľovanie akceleruje predovšetkým v posledných 30 rokoch (najmä po roku 1985). V súvislosti s ohrevom atmosféry pozorujeme aj ohrev oceánov a pevnín.
Štatistické analýzy hodnotiace extrémnosť a výskyt dlhotrvajúcich vĺn horúceho počasia poukazujú na to, že významné zvýšenie výskytu extrémne teplých periód nad prevažnou časťou pevnín súvisí s pozorovaným rastúcim trendom globálnej teploty vzduchu v období posledných aspoň 50 rokov. Extrémne letné horúčavy, ktoré sa napríklad ešte začiatkom 60. rokov vyskytovali veľmi zriedkavo a postihovali spravidla len 1 % plochy pevnín, sa v súčasnosti vyskytujú už pravidelnejšie a zasahujú aj väčšie územie (~ 5-10 % plochy).
Viac ako 90 % tepla generovaného zosilneným skleníkových efektom atmosféry je absorbované oceánmi. Dlhodobý vývoj tepelného obsahu oceánov, predovšetkým v horných 700, resp. 2000 metroch vodného stĺpca oceánov, patrí medzi najkonzervatívnejšie a najkonzistentnejšie indikátory prebiehajúceho otepľovania, resp. zmeny klímy (hodnoty tepelného obsahu oceánov majú len minimálnu časovú premenlivosť). 
V posledných dvoch až troch dekádach registrujeme najmä v mimo tropických oblastiach častejší výskyt extrémnych atmosférických zrážok. Rastie nielen frekvencia ich výskytu, ale zvyšujú sa aj absolútne rekordy maximálnych denných, či hodinových úhrnov zrážok. Od polovice 20. storočia sa pritom intenzita krátkodobých atmosférických zrážok zvýšila nad kontinentmi severnej pologule o 4 až 7 %, čo je už veľmi významný nárast. 
Ak však berieme do úvahy len atmosférické zrážky konvektívneho charakteru - krátkodobé a veľmi intenzívne atmosférické zrážky vyskytujúce sa aj pri búrkach - rast intenzity a výdatnosti atmosférických zrážok je v takýchto prípadoch dokonca ešte rýchlejší, a to až o 14 %.
V globálnom rozsahu pozorujeme zmeny režimu počasia, ale predovšetkým nárast jeho extrémnosti, významne zmeny výskytu extrémnych poveternostných fenoménov (silné búrky, tropické cyklóny, vlny horúčav, atď.), významné zmeny cirkulačných podmienok (monzúny, zoslabnutie západného prúdenia vzduchu v miernych geografických šírkach, expanzia tropickej cirkulácie, atď.), ale tiež aj posun klimatických zón bližšie k zemským pólom.
Popri atmosfére pozorujeme fyzikálne zmeny na úrovni všetkých ďalších subsystémov klimatického systému Zeme - kryosféry (zmenšovanie plochy morského ľadu v Arktíde, zmenšovanie objemu kontinentálnych a horských ľadovcov, zmenšovanie plochy výskytu trvalej snehovej pokrývky, topenie permafrostu); hydrosféry (zvyšovanie teploty oceánov - rast tepelného obsahu, rast kyslosti morskej vody - acidifikácia, zintenzívňovanie a skracovanie hydrologického cyklu na pevninách); biosféry (posun rozšírenia rastlinných a živočíšnych druhov, vymieranie druhov, pokles biodiverzity v dôsledku globálneho otepľovania) a pedosféry (pokles pôdnej vlhkosti v dôsledku zmien režimu atmosférických zrážok a rastu teploty vzduchu) (viac v kapitole o pozorovaných dôsledkoch zmeny klímy na globálnej úrovni).

Použitá a odporúčaná literatúra k danej tematike:

EEA Climate change impacts, risks and adaptation report (online). [Odkaz] [PDF]
IPCC (AR6): Changing State of the Climate System (online). [Odkaz]
IPCC (AR6): AR6 Synthesis Report: Climate Change 2023 (online). [Odkaz]
 

#9: Človekom spôsobená zmena klímy – jej prejavy v strednej Európe a na Slovensku 

Prejavy a dôsledky zmeny klímy, resp. globálneho otepľovania, sa významne prejavujú aj na Slovensku. Pozorovaný stúpajúci trend povrchovej teploty Zeme je najviac znateľným prejavom prebiehajúcej zmeny klímy, a to predovšetkým od druhej polovice 80. rokov, na Slovensku predovšetkým od začiatku 90. rokov 20. storočia.

Od roku 1881 sa zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku o 1,8 - 2,0 °C (0,15 °C/10 rokov), pričom najrýchlejšie sa rast teploty vzduchu prejavuje v letných mesiacoch, kedy priemerná teplota vzduchu vzrástla aj o viac ako 2,0 °C (v južných regiónoch Slovenska o takmer 3,0 °C). Po roku 1991 výrazne pribudli teplotne nadnormálne roky (prvá desiatka najteplejších rokov na Slovensku od začiatku meraní je tvorená iba rokmi 21. storočia). V posledných dvoch dekádach významne vzrástol počet (vysokých) extrémov maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu. Najmä po roku 1991 došlo k rýchlemu nárastu frekvencie vĺn horúčav na celom území Slovenska. Od roku 2001 sa preukázateľne častejšie vyskytujú suché bez zrážkové periódy, ktoré v kombinácii s priemerne teplejšími klimatickými podmienkami vedú k častejšiemu a plošne rozsiahlejšiemu pôdnemu suchu. Zásadným problémom v priestore strednej Európy a Slovenska je významná zmena časovej a priestorovej distribúcie atmosférických zrážok a snehovej pokrývky. Atmosférické zrážky v teplej časti roka sa vyskytujú častejšie vo forme intenzívnych prívalových lejakov a v chladnom polroku viac častejšie v tekutej forme. Významne sa zvyšujú predovšetkým intenzity 5 až 180 minútového dažďa, čo je možné odôvodniť častejším výskytom krátkodobých konvektívnych atmosférických zrážok, a naopak zriedkavejším výskytom dlhotrvajúcich, zväčša stratiformných atmosférických zrážok. V nížinách a stredných horských polohách dochádza k rýchlej zmene časovej distribúcie snehovej pokrývky, pričom významne ubúda počet dní s celkovou snehovou pokrývkou a jej celkové trvanie.

Použitá a odporúčaná literatúra k danej tematike:
Odbor emisie a biopalivá: The Eight National Communication of SR on Climate Change (online). [Odkaz]

#10: Pozorované dôsledky zmeny klímy na globálnej úrovni

Hrozba zmeny klímy a jej negatívnych dôsledkov predstavuje v súčasnosti veľmi vážny a bezprostredný problém. Najnápadnejším prejavom zmeny klímy je bezpochyby globálne otepľovanie, prejavujúce sa tak na pevninách, ako aj na oceánoch. Otepľovanie na pevninách so sebou prináša celý rad pozoruhodných, predovšetkým negatívnych dôsledkov. Zvyšovanie priemernej teploty vzduchu nepriaznivo ovplyvňuje predovšetkým prírodné ekosystémy, ktoré sa len veľmi ťažko tejto zmene prispôsobujú. Popri čoraz častejších extrémnych prejavoch počasia (vlny horúčav, dlhšie trvajúce a intenzívnejšie sucho, silnejšie a prudšie búrky, atď.) treba do budúcnosti počítať najmä s rozšírenejším výskytom hmyzích a iných škodcov, ako aj ľudských patogénov. Ďalším významným dôsledkom zmeny klímy bude zásadné ovplyvnenie vodných zdrojov všade na svete. Mimoriadne ohrozené sú najmä horské ľadovce, ktorých výrazný ústup, pozorovaný v súčasnosti, ovplyvní dostupnosť vodných zdrojov, predovšetkým v Ázii a Latinskej Amerike. Závažnú hrozbu predstavuje, a to aj v našich zemepisných šírkach, častejší výskyt nebezpečných poveternostných javov, akými sú búrky, víchrice, povodne, v tropických oblastiach najmä hurikány a tajfúny. V bezprostrednom ohrození sú taktiež pobrežné a ostrovné oblasti, ktoré už v súčasnosti musia riešiť mnohé problémy spojené s nárastom hladiny svetových oceánov. Stále častejšie extrémne prejavy počasia v mnohých prípadoch vedú k rozsiahlym a častokrát devastačným nepriaznivým dôsledkom, pričom spôsobujú nielen rozsiahle škody na infraštruktúre, prírodnom prostredí, majetkoch, ale prinášajú aj straty na ľudských životoch. Svojím nepriaznivým vplyvom a súvisiacimi stratami sú častokrát neúmerne zasiahnuté práve tie zraniteľné komunity, ktoré historicky prispeli k súčasným zmenám klímy najmenším podielom.

Zo širokého spektra dôsledkov zmeny klímy sú tie najdôležitejšie uvedené v stručnom popise v nasledujúcom zozname:

• Ústup ľadovcov a úbytok snehovej pokrývky

Roztápanie kontinentálnych ľadovcov (Antarktída, Grónsko) a zvyšovanie teploty morskej vody má za následok nárast hladiny svetového oceánu (v období rokov 2006 - 2015 o viac ako 3,6 mm ročne). Priemerná výška hladiny globálneho oceánu sa medzi rokmi 1901 a 2018 zvýšila o 0,20 m (0,15 m až 0,25 m). Priemerný ročný nárast hladiny oceánu dosahoval  v rokoch 1901 až 1971 úroveň 1,3 mm (0,6 mm až 2,1 mm) za rok, pričom rýchlosť nárastu sa medzi rokmi 1971 a 2006 zvýšila na úroveň 1,9 mm  (0,8 mm  až 2,9 mm) za rok a v období 2006 až 2018 sa tempo nárastu opäť zvýšilo až na úroveň 3,7 mm (3,2 mm až 4,2 mm) za rok. Ľudský vplyv bol, prinajmenšom od roku 1971, veľmi pravdepodobne hlavnou hnacou silou týchto nárastov.
Výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov spôsobuje zmenu vodného režimu v riekach a zhoršuje dostupnosť vody v riekach. S ústupom rozšírenia trvalej snehovej pokrývky sa zhoršuje hydrologický režim (najmä dostupnosť vody v priebehu roka) v mnohých oblastiach sveta.
Rýchlejší ústup a deštrukcia permafrostu (trvalo zamrznutá pôda) zväčšuje nestabilitu pôdy, v ktorej sa obnovujú hnilobné procesy vedúce k nárastu emisií metánu (prevažne v oblasti lesov severného mierneho a subarktického pásma).

• Zmeny v klimatických podmienkach a narúšanie ekosystémov 

Pozorujeme značné a čoraz viac nezvratné straty v suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských ekosystémoch. V dôsledku zmeny klímy došlo k rozsiahlemu zhoršeniu štruktúry a funkcie, odolnosti a prirodzenej adaptačnej kapacity, ako aj k posunom v sezónnom načasovaní s nepriaznivými sociálno-ekonomickými dôsledkami. Približne polovica globálne hodnotených rastlinných a živočíšnych druhov posunula svoje stanovisko smerom k pólom alebo do vyšších nadmorských výšok. Nárast intenzity extrémnych horúčav spôsobil straty stoviek druhov na miestnej úrovni. Niektoré dôsledky sú už nezvratné, ďalšie sa blížia ku hranici nezvratnosti. Sú to napríklad dopady hydrologických zmien vyplývajúcich z ústupu ľadovcov alebo zmeny v niektorých horských a arktických ekosystémoch podmienených rozmrazovaním permafrostu. V súvislosti s rastom teploty vody oceánov pozorujeme aj tepelnú záťaž na morské organizmy, príkladom je bielenie a úmrtnosť koralov v nadmerne teplej vode. Na morské organizmy nepriaznivo pôsobí aj okysľovanie oceánov, v dôsledku vyššieho pohlcovania oxidu uhličitého teplejšími oceánmi. Postupne sa čoraz viac zväčšujú plochy územia pravidelne postihnutým vlnami horúčav, suchom, lesnými požiarmi alebo extrémnymi atmosférickými zrážkami a povodňami, čo tiež ovplyvňuje ekosystémy. 

• Socioekonomické dôsledky

Znižuje sa potravinová a vodná bezpečnosť. Hoci sa celková poľnohospodárska produktivita zvýšila, zmena klímy za posledných 50 rokov tento rast na globálnej úrovni spomaľuje. Otepľovanie oceánov a ich acidifikácia (okysľovanie) v niektorých oblastiach nepriaznivo ovplyvňuje rybolov a produkciu potravín z akvakultúr. Zhoršenie dostupnosti vodných zdrojov v miernych zemepisných šírkach a v suchých subtrópoch môže priamo ohroziť ľudské životy. Na druhej strane sa zväčší množstvo dostupnej vody vo vyšších zemepisných šírkach a vlhkých oblastiach tropického pásma. Zhruba polovica svetovej populácie má v súčasnosti v dôsledku klimatických a neklimatických faktorov aspoň určitú časť roka vážny nedostatok vody. 
Ekonomické škody spôsobené zmenou klímy sa prejavujú v sektoroch vystavených klimatickým faktorom s regionálnymi dopadmi na poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, energetiku a cestovný ruch. Niektoré extrémne poveternostné javy, ako napríklad tropické cyklóny, v krátkodobom horizonte znižujú ekonomický rast. Živobytie jednotlivcov je ovplyvnené zmenami v poľnohospodárskej produktivite, ničením obydlí a infraštruktúry, ako aj stratou majetku a príjmov s nepriaznivými vplyvmi na rodovú a sociálnu rovnosť. Zmena klímy prispieva k humanitárnym krízam a stále viac vedie k vysídľovaniu vo všetkých regiónoch, pričom malé ostrovné štáty sú neúmerne ovplyvnené. 

V mestách sa zintenzívňujú prejavy extrémnych atmosférických zrážok a teploty vzduchu, vrátane vĺn horúčav. Spôsobujú tak obmedzenie fungovania kľúčovej infraštruktúry. Pozorované nepriaznivé dopady sa sústreďujú medzi ekonomicky a sociálne marginalizovaných obyvateľov miest.

Fyzické a duševné zdravie ľudí na celom svete je negatívne ovplyvňované. Extrémne horúčavy majú za následok zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť. Narastá výskyt chorôb prenášaných vektormi v dôsledku zväčšenia oblasti ich výskytu a zvýšenej reprodukcie prenášačov chorôb. Choroby ľudí a zvierat sa objavujú v nových oblastiach. Nárast niektorých problémov duševného zdravia je spojený so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu, traumou z extrémnych poveternostných a klimatických udalostí, ako aj stratou živobytia.

Použitá a odporúčaná literatúra k danej tematike:

EEA Climate change impacts, risks and adaptation report (online). [Odkaz][PDF]
IPCC (AR6): Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability (online). [Odkaz]
IPCC (AR6): AR6 Synthesis Report: Climate Change 2023 (online). [Odkaz]

#11: Pozorované dôsledky zmeny klímy na regionálnej úrovni – Slovensko 

Ako uvádzame aj v kapitole 11, zmena klímy sa preukázateľne prejavuje aj na Slovensku a v Európe. V tejto časti uvádzame prehľad niektorých ekologických či socio-ekonomických dôsledkov v súvislosti so základnými prejavmi zmeny klímy na Slovensku: 

• Nárast teploty vzduchu

S nárastom teploty vzduchu sa zvyšuje teplotný stres, ako ľudí, tak aj zvierat. Zvýšený teplotný stres vedie okrem zvýšenia zdravotných rizík a zhoršenia komfortu aj k zvyšovaniu nákladov na chladiace systémy, či už v domácnostiach, na pracoviskách, v turizme alebo aj v dobytkárstve (v stajniach). Na druhej strane, teplejšie podmienky v zime umožňujú ušetriť napríklad na vykurovaní, či zimnej údržbe ciest. V poľnohospodárstve teplejšie podmienky okrem iného umožňujú zavlečenie nových, prípadne zvýšený rozvoj niektorých pôvodných chorôb a škodcov. Tento dôsledok môže viesť k ekonomickým stratám, jednak kvôli nižšej úrode, ale aj zvýšeniu potrebného množstva pesticídov. Teplejšie podmienky môžu viesť k vyššiemu výparu, vyšším vlahovým potrebám rastlín, ku (skoršiemu) vzniku intenzívnejšieho sucha a skoršiemu nástupu vegetačných fáz. S vyššou teplotou vzduchu sa spája aj strata biodiverzity (čo v konečnom dôsledku môže mať vplyv aj na turizmus). 

• Zrážky

Dôsledky zmeny klímy týkajúce sa atmosférických zrážok sa prejavujú najmä v zmene ich distribúcie v priebehu roka a častejším výskytom ich extrémov. Táto zmena prináša na jednej strane častejší výskyt intenzívnych atmosférických zrážok a povodní, na strane druhej častejšie opakujúce sa a dlhšie trvajúce epizódy sucha. Vzhľadom na nárast teploty vzduchu v chladnej časti roka má zmena klímy vplyv aj na zmeny charakteristík snehovej pokrývky. Intenzívne atmosférické zrážky môžu tiež podporovať zvýšenú eróziu pôdy. Na sneh chudobnejšie zimy vedú k nižším zásobám podzemnej vody (vyjmúc vysokohorské lokality), ale aj rýchlejšiemu ohrevu pôdy na začiatku jari, čo (napríklad aj v kombinácii s veterným počasím) môže znamenať intenzívnejší výpar vody z pôdy. Kratšie trvanie snehovej pokrývky znamená v neposlednom rade aj skrátenie lyžiarskej sezóny, zvýšenie výdavkov na umelé zasnežovanie a celkovo zníženie príjmu zo zimných športov. 

• Povodne

Zvýšené riziko povodní so sebou prináša aj riziko poškodenia infraštruktúry (prerušenie dopravy, dodávky energie, pitnej vody, atď.), poškodenie stavieb (aj kultúrnych pamiatok), zvýšenú eróziu pôdy, šírenie infekčných chorôb, premnoženie niektorých druhov hmyzu, zabahnenie, či chemickú kontamináciu vodných zdrojov. V extrémnejších prípadoch môžu ohrozovať aj ľudské životy, či životy zvierat. Pozitívnym dôsledkom sú preventívne zlepšovania kanalizačných systémov. 

• Sucho

Znížená hladina riek v dôsledku sucha môže predstavovať zhoršenú riečnu dopravu, ale aj problémy so zásobovaním energiou. Výška hladiny riek totiž ovplyvňuje jednak vodné elektrárne, ale aj jadrové elektrárne, ktoré využívajú riečnu vodu na chladenie reaktorov. Vysychanie riek a vodných nádrží môže ohroziť vodné ekosystémy, či vtáky. Viaceré vodné športy môžu byť nízkou hladinou riek ohrozené alebo dokonca znemožnené (najmä na juhozápade krajiny). 
Znížená dostupnosť vody v pôde pre rastliny môže priamo ohroziť poľnohospodársku výrobu a potravinovú bezpečnosť. Navyše, suchá pôda pôsobí ako spätná väzba pre dodatočné zintenzívnenie vysušovania. Znížené množstvo krmiva pre zvieratá v dôsledku sucha môže mať vplyv na následnú nižšiu produkciu mlieka. V lesníctve, po epizódach sucha, môže nastať masívny úhyn niektorých druhov stromov. Vzhľadom na uvedené dôsledky sa pravdepodobne do budúcnosti bude meniť druhové zloženie rastlín, ktoré sa na Slovensku pestujú, v prospech na sucho odolnejších rastlín. V neposlednom rade, pôdne sucho predstavuje vhodné podmienky na vznik a šírenie požiarov (čo môže mať dopad nielen na ekologické a ekonomické škody, ale napríklad aj na turizmus). 
V niektorých prípadoch môže sucho ohrozovať aj dostupnosť pitnej vody, či zhoršiť jej kvalitu. Pokiaľ sú totiž zásoby pitnej vody znížené, je možné, že príde aj k zvýšeniu teploty vody, čo následne môže viesť k eutrofikácii (nadmernému zvýšeniu koncentrácie živín vo vode). 

• Veterné pomery

Jedným z najzreteľnejších dôsledkov s očakávaným častejším výskytom intenzívnych búrok spätých so silným vetrom sú škody na majetku ľudí, možná znížená úroda poľnohospodárskych plodín, či poškodzovanie lesov. 

• Iné klimatické prvky a charakteristiky

1. Zvýšený výpar z povrchu pôdy a rastlín (potenciálna evapotranspirácia) v dôsledku vyššej teploty vzduchu vedie k intenzívnejšiemu a dlhšie trvajúcemu suchu. So zvyšujúcou sa potenciálnou evapotranspirácou sa zvyšuje aj potreba závlahy a zavádzania (alebo obnovovania starších) zavlažovacích systémov, čo predstavuje ďalšie zvýšenie nákladov.
2. Dlhšie vegetačné obdobie umožňuje posun zón pestovania niektorých plodín z nižšie položených a južnejších oblastí smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok, ale zároveň predstavuje aj riziko vytlačenia autochtónnej fauny a flóry novými invazívnymi druhmi. Na druhej strane, skorší nástup vegetačných fáz na jar môže predstavovať vyššie riziko poškodenia mrazom, keďže sú pre našu oblasť na jar ešte stále typické vpády studeného arktického vzduchu. Dlhšie vegetačné obdobie môže byť z pohľadu lesov prospešnejšie, keďže sa jednak skracuje obdobie so zamrznutou pôdou a zároveň sa zvyšuje množstvo živín v pôde v dôsledku rýchlejšieho rozkladu organického materiálu. Zároveň však v kombinácii so suchšími podmienkami dochádza k zmene fyzikálnych vlastností pôdy (napríklad zhoršenie štruktúry pôdy), zvyšovaniu kyslosti, salinifikácii a sodifikácii pôdy. Predĺženie vegetačného obdobia môže mať dopad aj na ľudský komfort a zdravie, keďže sa tým predlžuje aj peľová sezóna. 
3. Zvýšená teplota vody, či už v dôsledku teplejšej klímy alebo zníženej hladiny riek a vodných nádrží, môže predstavovať riziko masívneho úhynu rýb, či ohrozenie iných vodných ekosystémov.
4. Klesajúci počet vykurovacích dní jednoznačne umožňuje aj zníženie nákladov na vykurovanie.

Použitá a odporúčaná literatúra k danej tematike:

 Odbor emisie a biopalivá: The Eight National Communication of SR on Climate Change (online). [Odkaz]

#12: Emisie antropogénnych skleníkových plynov – svet vs. Slovensko

SVET

Globálne antropogénne emisie skleníkových plynov kontinuálne rastú, po roku 2019 však bolo zaznamenané mierne spomalenie rastu. Priemerné ročné emisie skleníkových plynov dosiahli počas dekády  2010 - 2019 historicky najvyšší dekádny priemer, ale tempo rastu bolo v tomto období nižšie ako v predchádzajúcej dekáde 2000 - 2009.
Na porovnanie emisií z rôznych skleníkových plynov na základe ich potenciálu globálneho otepľovania sa používa miera - ekvivalent oxidu uhličitého (CO2 ekv.), ktorá premieňa množstvo iných plynov na ekvivalentné množstvo oxidu uhličitého s rovnakým potenciálom globálneho otepľovania. Napríklad potenciál globálneho otepľovania pre metán je 28 a pre oxid dusný 265. To znamená, že emisie 1 milióna metrických ton metánu a oxidu dusného zodpovedajú emisiám 28 a 265 miliónov metrických ton oxidu uhličitého. Ekvivalenty CO2 sa bežne vyjadrujú ako milióny metrických ton - Gt CO2 ekv. Používajú sa na štandardizáciu klimatických účinkov rôznych skleníkových plynov.
Globálne antropogénne emisie skleníkových plynov dosiahli v roku 2019 hodnotu 59 ± 6,6 Gt ekvivalentu CO2 (CO2 ekv.), čo je približne o 12 % (6,5 Gt CO2 ekv.) viac ako v roku 2010 a o 54 % (21 Gt CO2 ekv.) viac ako v roku 1990. Ročný priemer predstavoval počas dekády 2010 - 2019 hodnotu 56 ± 6,0 Gt CO2 ekv., čo bolo o 9,1 Gt CO2 ekv. viac ako v rokoch 2000 - 2009. Ide o najvyšší zaznamenaný nárast priemerných desaťročných emisií.
V roku 2019, celosvetovo približne 34 % (20 Gt CO2 ekv.) celkových antropogénnych emisií skleníkových plynov pochádzalo zo sektora energetika, 24 % (14 Gt CO2 ekv.) z priemyslu, 22 % (13 Gt CO2 ekv.) z poľnohospodárstva, lesníctva a iného využívania pôdy (AFOLU), 15 % (8,7 Gt CO2 ekv.) zo sektoru doprava a 6 % (3,3 Gt CO2 ekv.) z budov. Súčasné hodnoty emisií CO2 ekv. predstavujú v priemere 6,6 tony na osobu a rok a predstavujú tak viac ako dvojnásobok odhadovanej úrovne 2,3 tony, ktorá je potrebná na dodržanie vyhlásení Parížskej dohody.
Regionálne príspevky ku globálnym emisiám antropogénnych skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou sa značne líšia. Príspevky k emisiám CO2 sa v jednotlivých regiónoch značne líšia, nielen pokiaľ ide o ich celkový objem, ale aj o hodnoty jednotlivých parciálnych príspevkov k emisiám CO2 z fosílnych palív a priemyslu (FFI - Fossil Fuel and Industry ) (1 650 ± 73 Gt CO2 ekv.) a emisiám CO2 z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesníctva (LULUCF - Land Use, Land Use Change and Forestry) (760 ± 220 Gt CO2 ekv.). Priemerná hodnota antropogénnych emisií skleníkových plynov na obyvateľa sa v jednotlivých regiónoch v roku 2019 pohybovala od 2,6 t CO2 ekv. do 19 t CO2 ekv. Najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty majú oveľa nižšie emisie na obyvateľa (1,7 t CO2 ekv. a 4,6 t CO2 ekv.), ako je celosvetový priemer (6,9 t CO2 ekv.), s výnimkou emisií CO2 pochádzajúcich z LULUCF. Okolo 48 % svetovej populácie žilo v roku 2019 v krajinách, ktoré vypúšťali v priemere viac ako 6 t CO2 ekv. na obyvateľa, 35 % svetovej populácie žilo v krajinách, ktoré emitujú viac ako 9 t CO2 ekv. na obyvateľa (bez CO2 z LULUCF), zatiaľ čo ďalších 41 % žije v krajinách, ktoré emitujú menej ako 3 t CO2 ekv. na obyvateľa.
Globálne emisie skleníkových plynov sa od roku 2010 zvýšili vo všetkých hlavných sektoroch. Priemerný ročný rast globálnych emisií skleníkových plynov sa v období medzi rokmi 2010 - 2019 v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím spomalil v oblasti zásobovania energiou (z 2,3 % na 1,0 %) a v priemysle (z 3,4 % na 1,4 %), ale zostal zhruba na konštantnej úrovni, približne 2 % za rok, v sektore dopravy. Asi polovica celkových emisií z oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a využívania pôdy (AFOLU) pochádza z odlesňovania.
Prvých 10 % domácností s najvyššími emisiami na obyvateľa vyprodukuje 34 % - 45 % globálnych emisií skleníkových plynov z domácností, zatiaľ čo stredných 40 % prispieva 40 % - 53 % a spodných 50 % prispieva len 13 % - 15 %. Zvyšujúci sa podiel emisií možno pripísať mestským oblastiam (nárast z približne 62 % na 67 - 72 % globálneho podielu medzi rokmi 2015 a 2020).
Rast antropogénnych emisií pretrváva vo všetkých hlavných skupinách skleníkových plynov od roku 1990. 
Do roku 2019 došlo k najväčšiemu absolútnemu nárastu emisií CO2 z fosílnych palív a priemyslu nasledovaných emisiami metánu - CH4. Najvyšší relatívny nárast bol zaznamenaný pri fluórovaných plynoch.
Hlavnou hnacou silou antropogénneho globálneho otepľovania je produkcia oxidu uhličitého pri spaľovaní fosílnych palív (ropa, plyn a uhlie). Od roku 1990 narástli ročné emisie CO2 o viac ako 60 % z hodnoty približne 23 Gt na hodnotu 37 Gt CO2 v roku 2021.  Kumulatívne historické emisie CO2 dosiahli v období 1850 - 2019 hodnotu 2 400 ± 240 Gt. Z toho viac ako polovica (58 %) sa vyskytlo v období medzi rokmi 1850 a 1989 (1 400 ± 195 Gt CO2) a približne 42 % medzi rokmi 1990 a 2019 (1 000 ± 90 Gt CO2).
Globálne emisie metánu dosiahli v roku 2021 úroveň okolo 390 Mt, čo predstavuje viac ako 10,5 Gt CO2 ekv. a nárast o približne 31 % oproti úrovni v roku 1990. Fosílne palivá (32 %) sú opäť zodpovedné za väčšinu emisií metánu. Chov hospodárskych zvierat produkuje 28 % metánu. Najvýznamnejším zdrojom metánu v poľnohospodárstve je pestovanie ryže (10 %). Ľudský odpad a odpadová voda produkujú až 21 % celkového vypusteného metánu.
Tretím najdôležitejším antropogénnym skleníkovým plynom je oxid dusný (N2O) s globálnymi emisiami, ktoré v roku 2021 dosahovali úroveň približne 3 Gt CO2 ekv., čo od roku 1990 predstavuje nárast o približne tretinu (32 %). Väčšina emisií (56 %) oxidu dusného pochádza z poľnohospodárstva.  Ďalší príspevok pochádza zo spaľovania fosílnych palív (18 %) a biopalív ako aj z priemyselnej výroby kyseliny adipovej a kyseliny dusičnej. 
V správe OSN z roku 2019 sa uvádza, že pri súčasnom plnení (dobrovoľných) národných príspevkov (NDCs) sa neočakáva, že by globálne emisie CO2 mohli dosiahnuť svoj vrchol (a teda aj následný pokles) ešte pred rokom 2030 (nehovoriac o roku 2020). Ak by sa aj súčasne národné emisné záväzky z Paríža (2015) úplne implementovali a dodržiavali, pri porovnaní s cieľom neprekročiť kritické oteplenie o 2,0 °C do roku 2100, globálne emisie CO2 budú veľmi pravdepodobne v roku 2030 stále vyššie o 13 miliárd ton CO2 ekv./rok. V prípade ambicióznejšieho cieľa (neprekročenie o 1,5 °C) bude tento rozdiel samozrejme ešte väčší (29 miliárd ton CO2 ekv./rok). 
Pri súčasnom plnení národných záväzkov sa očakáva, že priemerná globálna teplota by sa do konca tohto storočia mohla zvýšiť o 2,5 až 3,8 °C.



SLOVENSKO

Aktuálny prehľad o emisiách skleníkových plynov na Slovensku môžete nájsť na stránke Odboru Emisie a biopalivá: https://oeab.shmu.sk/emisie/celkove/trendy.html

Použitá a odporúčaná literatúra k danej tematike:

Odbor emisie a biopalivá: Emisie skleníkových plynov a zmena klímy (online). [Odkaz]
Fakty o klíme: Emisie skleníkových plynov na Slovensku podľa sektorov (online). [Odkaz]
IPCC (AR6): Climate Change 2022: Mitigation of Climate Change (online). [Odkaz]