Singularity
Za singularitu sa považuje odchýlka od hladkej (zidealizovanej) krivky dlhodobého ročného chodu meteorologického prvku, predovšetkým teploty vzduchu a atmosférických zrážok. Keďže sa singularity stanovujú na základe dlhodobých priemerov (napríklad za 100 rokov), ide o viac-menej stabilný jav viazaný na určité kalendárne obdobie. V širšom zmysle je celkový trend počasia podmienený zvýšeným výskytom určitých poveternostných situácií v danej časti roka v určitej geografickej oblasti. V strednej Európe k najvýznamnejším singularitám patrí medardovské počasie, babie leto, vianočný odmäk a ľadoví muži.
Zoznam najvýznamnejších singularít rozpoznateľných u nás v ročnom režime teploty vzduchu a zrážok:
- oteplenie začiatkom februára s následným ochladením
- ochladenie v polovici marca
- ochladenie koncom prvej dekády mája - ľadoví muži
- ochladenie okolo 8. júna a zvýšený úhrn zrážok do polovice, resp. konca júla - Medardova kvapka
- vrcholenie leta v polovici júla
- oteplenie koncom septembra - babie leto
- oteplenie koncom novembra
- oteplenie v tretej dekáde decembra, tzv. vianočný odmäk
Medardova kvapka
Mesiac jún je považovaný za prvý letný mesiac, hoci astronomické leto sa začína až okolo 21. júna. Sviatok Medarda sa slávi 8. júna a na tento deň sa vzťahuje najznámejšia pranostika: „Medardova kvapka štyridsať dní kvapká“. Medardova kvapka je z meteorologického hľadiska singularita (pomerne pravidelná odchýlka od celkového trendu počasia, podmienená zvýšeným výskytom poveternostných situácií v danej časti roka v niektorých geografických oblastiach), ktorá sa prejavuje najmä výrazným ochladením. Začiatkom júna totiž atmosférická cirkulácia nadobudne tzv. zonálny alebo západný charakter, pri ktorom prúdenie z Atlantického oceánu prináša do strednej Európy vlhký vzduch. A práve v ňom sa tvorí oblačnosť a padá viac zrážok. Studený vzduch k nám preniká nad prehriatu pevninu v niekoľkých za sebou nasledujúcich vlnách. Medzi nimi sú prestávky so slnečným počasím, ktoré poľnohospodári využívali najmä na kosenie sena. Obdobie s tradičnými dažďovými vlnami naši predkovia označovali ako: „dažde svätovítske“ (15.06.), „dažde svätojánske“ (24.06.), „dažde prokopské“ (04.07.), „dažde svätopeterské“ (01.08. - podľa kresťanského sviatku sv. Petra v okovách). Zmena klímy vyvolaná činnosťou človeka pozmeňuje pravdivosť niektorých pranostík. Preto sa napríklad známa a veľmi rozšírená pranostika o Medardovej kvapke niekedy v strednej Európe nepotvrdzuje. Zmeny prúdenia vzduchu v atmosfére nad Európou vplývajú aj na prenos vlhkých vzduchových hmôt z Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy v priebehu roka. Tradičné medardovské počasie tak teraz pomerne často nahrádzajú horúčavy a sucho.
Babie leto
Počasie babieho leta patrí k tzv. singularitám, čiže ide o viac-menej pravidelne sa opakujúci jav. Názov babie leto má podľa mýtov naozaj zaujímavé vysvetlenie. Jemné vlákna pavučín poletujúce vo vetre pripomínajú sivé vlasy starých žien. Meteorológovia rozumejú pod týmto pojmom obdobie suchého, málo veterného a cez deň teplého počasia, ktoré sa v Európe vyskytuje v septembri a októbri. Príčinou je častý výskyt rozsiahlej a z časového hľadiska stabilnej tlakovej výše nad strednou a južnou Európou v tomto období. Pri málo oblačnom počasí býva pomerne veľká denná amplitúda teploty vzduchu (15 až 18 °C), čo znamená, že noci bývajú už chladné, ráno sa môže vyskytovať aj prízemný mráz alebo sa vytvárajú hmly, ale popoludní je pokojné, slnečné a príjemne teplé počasie. V prvej polovici septembra je slnečné žiarenie ešte také silné, že v tlakovej výši pri malej oblačnosti môže teplota vzduchu vystúpiť až na 30 °C. Je to takzvané neskoré leto. Typické babie leto nastáva až v druhej polovici septembra a v prvej polovici októbra. V Čechách sa hovorí o „létě sv. Václava" (28.09.), v Anglicku o „lete sv. Lukáša“ (18.10.), v Nemecku o „lete sv. Michaela" (29.09.) alebo až o „lete všetkých svätých“ (01.11.). Vo Francúzku sa obdobie s podobným charakterom počasia pripisuje sv. Móricovi (22.09.), sv. Denisovi (09.10.) a v niektorých krajoch dokonca až sv. Martinovi (11.11.) - ten je u nás už znamením prvého sneženia.
Vianočný odmäk
Vianočný odmäk je klasická teplotná singularita, čiže kladná odchýlka v dlhodobom ročnom chode teploty vzduchu v období Vianoc. Podľa nemeckých meteorológov H. Flohna a P. Hessa sa oceánska situácia (zosilnený prílev teplého morského vzduchu), ktorá odmäk spôsobuje, vyskytuje najčastejšie od 23.12. do 01.01. s relatívnou početnosťou 72 % a priemerným trvaním 6 dní. Toto oteplenie je zachytené aj v ľudovej pranostike: „Na Adama a Evu čakaj oblevu“.
Ľadoví muži
Mesiac máj sa považuje za najkrajší v roku, ale čo sa počasia týka, môže byť aj mesiacom mrazových dní. Máj sa vyznačuje pomerne rýchlym ohrievaním európskej pevniny, čo sa prejavuje postupným zvyšovaním priemernej dennej teploty vzduchu. Pri teplom máji bez zrážok majú hospodári obavy z nižších výnosov. Najznámejšími májovými pranostikami teda sú: „Studený máj v stodole raj”, „Májová vlažička - narastie trávička, májový dáždiček - porastie chlebíček”. V máji dochádza v strednej Európe k najvýraznejším poklesom teploty v porovnaní s dlhodobým priemerom jej ročného chodu. Táto singularita počasia je známa ako „ľadoví muži" - Pankrác, Servác, Bonifác (12.-14.05.), ku ktorým sa pripája aj „studená” Žofia (15.05.), ktorá je ľudovo povedané ich kuchárkou. Mráz v polovici mája môže ohroziť vinič hroznorodý, o čom hovorí pranostika: „Žofia víno vypíja”. Ľadoví muži patria k najpopulárnejším výkyvom v ročnom priebehu počasia, a to aj napriek ich značne nepravidelnému nástupu v jednotlivých rokoch, ktorý sa prejavuje na krivkách priemerného ročného chodu teploty vzduchu, pričom za viacročné obdobia sa výraznejšie neprejavujú. Májové poklesy teploty sú podmienené vpádmi studeného arktického vzduchu zo severu do strednej Európy. K tomu sa za dobrej viditeľnosti, za jasných a bezveterných nocí pridruží intenzívne radiačné ochladenie zeme, ktorým sa môže znížiť teplota vzduchu až na zápornú hodnotu - vyskytnú sa mrazy. V takýchto nepriaznivých poveternostných situáciách hospodári ochraňujú rastliny proti mrazom prevažne zadymovaním, zakrývaním a protimrazovou závlahou.